Klimatický summit v Glasgowe mal dať odpoveď na to, ako si svetové spoločenstvo poradí s klimatickou krízou. Zásadným problémom tohto summitu bola neúčasť veľkých rozvíjajúcich sa krajín – Číny, Indie, prípadne Brazílie. Bez zastúpenia týchto krajín nie je možné, aby sa svet vyhol klimatickému kolapsu.

Hlavnou a prevažujúcou ambíciou súčasných lídrov sveta je dosiahnuť neutralitu do roku 2050. Čína však už deklarovala, že jej cieľom je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu až v roku 2070. Za daných okolností je jasné, že ochota postupovať spoločne a koordinovane nie je nateraz reálna.

Ak sa však máme venovať vystúpeniu slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej na tomto summite, tak bolo podľa očakávaní. Zuzana Čaputová sa dlhodobo profiluje ako politička so silným ekologickým cítením. Verejne známou sa stala bojom proti pezinskej skládke, čo možno vnímať ako ekologickú kauzu. Už hneď po nástupe do prezidentského úradu usporiadala ekologické školenia pre zamestnancov svojej administratívy, začala s triedením odpadu, zavádzaním fotovoltaliky… Jej aktuálny priateľ Juraj Rizman je tiež dlhé roky ekologickým aktivistom, bol dokonca šéfom Greenpeace na Slovensku a on túto jej tendenciu ešte podstatne viac posilnil.

Vystúpenie prezidentky, respektíve esencia jej prejavu sa dá zhmotniť do často citovanej sentencie –Ľudstvu už dochádza čas a politikom výhovorky. Slovensko sa zapája do dekarbonizácie ekonomiky a podporujeme snahu o uhlíkovú neutralitu do roku 2030. Ak má byť riešenie klimatickej krízy úspešné, treba ubrať z ideológie a pridať racionalitu. Úspech celého projektu je závislý aj na ekonomických nákladoch Geen Dealu. Je sotva možné dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, ak nerehabilitujeme jadrovú energetiku. Je síce pravda, že po Fukušime sa dostal rozvoj tejto energetiky do útlmu, ale to je nutné prekonať. Dnes už máme nové technológie, množivé reaktory, ktoré dokážu zužitkovať toxický jadrový odpad, respektíve v Kanade skúšajú modulárne reaktory, ktoré sú investične podstatne menej náročné a ukazujú sa ako nová schodná cesta, ktorá dokáže rehabilitovať jadrovú energetiku.

Stret medzi ideológiou a racionálnymi riešeniami veľmi jasne vidno pri rokovaniach o vzniku vládnej koalície v Nemecku. V Nemecku po Fukušime v čase, keď boli Zelení súčasťou koalície, prijali záväzok odstaviť atómovú energetiku. Keďže zároveň s tým dochádza k útlmu využívania fosílnych zdrojov, nemecká energetika v podstate ostáva závislá na plyne. No a spor o to, či Nemecko bude, alebo nebude využívať v podstate už dostavaný Nord Stream, je úplne iracionálny. Bez plynu z Ruska by energetika Nemecka okamžite skolabovala. Posolstvo summitu by teda malo byť v tom zmysle, že lídri sveta sa vyhnú ekologickému kolapsu, ak budú hľadať racionálne, a nie ideologické riešenia.

Autor: Roman Michelko

Zdroj: cz.sputniknews.com