V stredu, dňa 24.04.2024 sa odohrala tlačová konferencia na Úrade vlády SR. Bola to už, v ten deň druhá tlačová konferencia, ktorú, ako môžeme povedať viedol premiér Fico. Tá prvá sa odohrala ešte doobeda v nadväznosti na výjazdové rokovanie vlády v Dolnej Krupej. Bola to klasická tlačová konferencia, na ktorej boli komunikované zmeny, ktoré vláda urobila, respektíve právne záväzné akty, ktoré prijala. Konkrétne išlo o schválenie zmien postupov pri výrube drevín, ktoré má okrem iného, aj znížiť strety s medveďom, schválenie úhradu výdavkov pre okresy v súvislosti s prílevom cudzincov, ďalej to bol návrh na riešenie sanácie vrakuňskej skládky, pričom tým najviac mediálne sledovaným bol určite návrh zákona o Slovenskom rozhlase a televízii.
Práve pripravované zmeny, ktoré sa týkajú RTVS, sú využívané na politický súboj opozície s koalíciou, tak u nás doma, ako aj na ,,európskej pôde“. Pri tomto boji opozícií vytrvalo pomáhajú mainstreamové médiá a niektoré politické mimovládky, ktoré sa ale samozrejme všemocne snažia dokázať, že politickými nie sú. Osobne si myslím, že stačí, čo i len letmý pohľad na ich činnosť a môžem spokojne povedať, že prívlastok ,,politické“ majú úplne zaslúžene. Všetci títo aktéri sa snažia vo verejnosti vyvolať dojem, že činnosť vlády v nadväznosti na zmeny okolo RTVS je smerovaním k autoritárstvu, či nebodaj diktátorstvu, tak prehnane niekedy až, znejú ich tvrdenia.
Samozrejme, údajne to veľmi znepokojuje aj Európsku komisiu, ktorá ale na druhej strane absolútne nevníma zásahy do verejnoprávnej televízie v Poľsku. Môžeme spoločne trikrát hádať, čo je dôvodom tohto dvojitého štandardu Komisie. Samozrejme to nie je nič iné, ako rozdielny postoj oboch vlád k Ukrajine. Pritom, to paradoxne naša vláda schytáva od nemalej časti verejnosti, aj od svojich voličov, práve kvôli pre nich nie dostatočnej razancii v postoji k Ukrajine.
Minister Taraba si celkom trefne všimol, že Progresívci organizujú protest s názvom ,,Neberte nám RTVS“, takže oni sa vlastne aj otvorene hlásia k tomu, že ju považujú za ,,svoju“. Samozrejme, pre takéto tvrdenie existuje celá rada dôkazov, ktoré tu ale nemám priestor všetky prezentovať, ale kto chce, si ich dohľadá v tvrdení predkladateľov daných zmien. Myslím si ale, že za príklad by stáli minimálne dva ,,úkazy“.
Tým prvým je moderátor diskusnej relácie ,,O päť minút dvanásť“ Marek Makara, z ktoré zaujatosť a tendenčnosť priam srší. Tým druhým, dnes už minulým ,,úkazom“ je moderátorka Ostrihoňová s jej reláciou ,,Silná zostava“, ktorá svoju ,,verejnoprávnosť“ a ,,nezaujatosť“ dokázala tým, že je rovnako, ako ,,úradnícky“ expremiér Ódor súčasťou kandidátky Progresívneho Slovenska do eurovolieb. Práve pri pohľade na ich kandidátku, ma až zamrazí, že ich prieskumy stavajú do čela.
Čo sa týka tohto týždňových vládnych zmien, tak som si všimol ešte jeden zaujímavý moment. Konkrétne išlo o kritiku opozičného poslanca Hlinu k zmenám, ktoré majú byť prijaté práve na Tarabovom rezorte. Hlina začal strašiť tým, že envirorezort týmto spôsobí nejaké masívne vyrubovanie lesov. Samozrejme nie je to pravda, pretože sa to týka takzvaných náletových drevín, umiestnených na pôde, ktorá má byť určená pre poľnohospodárstvo. Podľa ministerstva má toto riešiť aj problémy stretov medveďa s človekom, ktorých počet neustále narastá. Tento stav môžem pokojne nazvať alarmujúcim.
Vrátim sa teraz naspäť k tej druhej tlačovke, ktorá sa odohrala popoludní. Pred kamery sa postavila dnes, už takmer klasická zostava, konkrétne premiér Fico, minister spravodlivosti Susko, poradcovia premiéra Para a Lindtner. Pri tejto zostave, ktorá býva niekedy doplnená aj o ministra Kaliňáka, či poslanca Tibora Gašpara, je jasné, že témou bude právo a otázky týkajúce sa právneho štátu. Tento krát bol obsah tejto tlačovky venovaný opäť Najvyššiemu súdu, konkrétne šokujúcej udalosti, ktorá sa odohrala deň predtým, práve na Najvyššom súde.
Keď som si z úst premiéra a ministra spravodlivosti vypočul, čo sa malo stať, tak ma to ľudovo povedané ,,oprelo do stoličky“. Fico na tlačovke oznámil, že pracovníci Najvyššieho súdu odmietli vydať kontrole z ministerstva spravodlivosti informácie o prideľovaní spisov na Najvyššom súde SR. Konkrétne sa to malo týkať, dnes už neslávne známeho senátu 5T, ktorého predsedom je sudca Kliment. Je naozaj až zarážajúce, ako je možné, že systém, ktorý by mal prideľovať spisy náhodne, ich v citlivých a politicky motivovaných kauzách prideľoval v masívnom množstve práve senátu 5T.
Najvyšší súd v zastúpení predsedu a jeho podriadených, nielenže odmietol túto kontrolu, ale predseda Najvyššieho súdu dokonca odmietol aj podpísať záznam o odmietnutí kontroly. Minister Susko to trefne vystihol slovami: ,, Môžu z toho vyplývať dva závery. Buď nesúhlasí s konštatovaním, že ministerstvo spravodlivosti nemá takéto kompetencie, alebo sa pod niečo také podpísať nechcel.“ Podľa mňa je to teda minimálne veľmi zvláštne a legitímne to navodzuje otázky, či nechcú na Najvyššom súde niečo skrývať.
Najväčšou ,,perličkou“ však bolo podľa mňa to, že pracovníci na Najvyššom súde s jeho predsedom na čele, mali podľa slov Fica povedať, že sa vraj zodpovedajú len prezidentke Čaputovej. Toto naozaj trefne vystihuje atypickosť celej situácie. Predseda vlády povedal, že Špecializovaný trestný súd, v zastúpení jeho predsedu Hrubalu, nemal naopak problém takéto informácie poskytnúť. Napokon aj samotný Najvyšší súd tak, podľa slov ministra Suska, urobil niekoľkokrát v minulosti, ako príklad uviedol roky 2019,2022,2023.
Na tieto tvrdenia reagoval aj predseda Najvyššieho súdu SR pán Šikuta. Podľa jeho vyjadrení bola kontrola arogantná a vyžadovala všetky spisy od roku 2001, respektíve neskôr, ak mali zistiť, že to nie je možné, tak od roku 2019. Pracovníci ministerstva mali podľa jeho slov, chcieť celú databázu, aj s osobnými údajmi. Samozrejme uistil verejnosť, že na Najvyššom súde je všetko v poriadku a údajne k žiadnej manipulácií nedochádzalo.
Neviem, neviem, ale všetko to legitímne minimálne vyvoláva otázky, myslím tým prideľovanie ,,citlivých“ prípadov senátu 5T v rokoch 2020 až 2023. Čo sa týka sprístupnenia kontroly, tak na záver musím len povedať, že pokiaľ s tým nemal problém Hrubala, tak to už naozaj o niečom svedčí.
Autor: Dušan Deák
