Jej redaktori sa stali obyčajnými propagandistami jedného „správneho“ názoru

Na základe avizovaných možných zmien fungovania RTVS, zvolala práve RTVS v utorok 16. januára 2024 televíznu diskusiu so súčasným generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom, predsedom Výboru NR SR pre kultúru a média Romanom Michelkom (SNS), bývalým predsedom Dušanom Jarjabekom (Smer-SSD) a súčasnou podpredsedníčkou za opozíciu Zorou Jaurovou (PS). Odzneli aj názory bývalých ministrov kultúry a prvej generálnej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej. Chýbalo však stanovisko posledného generálneho riaditeľa STV Štefana Nižňanského, kvôli ktorému sa počas vlády Ivety Radičovej, zlúčil rozhlas a televízia do jednej verejnoprávnej inštitúcie. Pre náš spravodajsko-názorový web poskytol exkluzívny rozhovor. Podľa jeho názoru vznik RTVS bol politickým rozhodnutím vtedajšej vládnej garnitúry.

Ako hodnotíte jej výsledok?

Úprimne? Vôbec sa mi nechce zapájať do tejto témy. Pozeral som prenos zo Svetového pohára vo Flachau a držal palce Petre Vlhovej v slalome. No volalo mi zopár priateľov a známych, tak som si besedu pozrel zo záznamu. Oceňujem, že keď už Machajovi(a jeho dobre platenej poradkyni Zemkovej) tečie nielen za krk, no aj do topánok, štátna televízia si spomenula na „staré dobré“ okrúhle stoly, vysielané naživo. Beseda nepriniesla nič nové, keďže predstavitelia opozície štvrtej Ficovej vlády,pôsobiaci priamo v RTVS (Machaj aj Jančkárová) i zástupkyňa tej parlamentnej z Progresívneho Slovenska (Jaurová) ju zorganizovali vopred s už obohraným cieľom – spochybniť všetko, čo tento nový vládny kabinet robí. A nielen čo robí, no o čom len uvažuje. Veď ešte ani nepadlo konečné rozhodnutie o rozdelení RTVS, no televízia si už k tomu nachystala vopred účelové „predkrúdky“… Pre mňa len dôkaz o pokračovaní sámelovských manipulácií s verejnou mienkou. A že ako hodnotím výsledok besedy? Nijaký nebol! Veď to najpodstatnejšie počas nej vôbec neodznelo. Podľa mňa to, že RTVS, hoci je v zákone tento subjekt definovaný ako združenie verejnoprávnych médií, stojí na slovenskom mediálnom poli ako ten cisár v Andersenovej rozprávke. Je holá, veď verejnoprávnosť na nej ostala len v otrhaných franforcoch niektorých dobrých relácií v programovej štruktúre. RTVS úplne splynula s politickým bulvárom, plávajúcim na hladine toxického mainstreamového veľtoku. Dušan Jarjabek poukázal správne na to, že vedenie zahodilo ambíciu byť národnou, kultúrnou inštitúciou. Snažil sa to podložiť situáciou okolo postavenia a činnosti Symfonického orchestra, ignorovaniu prevzatých divadelných predstavení, zabudnutím na poéziu alebo poukázaním na predstih komerčných televízii vo vlastnej televíznej tvorbe, najmä tej jednoduchšej a lacnejšej – seriálovej. Vhodne spomenul aj absurdnosť, že verejnoprávne médiá nevysielajú slovenskú štátnu reprezentáciu (Majstrovstvá sveta IIHF v hokeji, ME vo futbale a pod.).No k najpodstatnejšiemu sa ani on, ani Roman Michelko ani nestihli (alebo nechceli?) prepracovať… Veď spravodajstvo RTVS i aktuálna publicistika je to, čo je zločinom páchaným na divákoch každodenne doslova v priamom prenose. Sú ovládané z externého prostredia – úplne rovnako ako spravodajstvo komerčných staníc Markízy, JOJ či TA3. No vysielanie verejnoprávnych médií by sa (aspoň podľa mňa) malo výrazne odlišovať od politického bulváru. Formou, obsahom a profesionálnou žurnalistikou. Je neúnosné vidieť pod zvučkou Správy RTVS bežné porušovanie Ústavy SR, platné zákony, prezumpciu neviny, novinársku etiku… Namiesto udalostí dňa z Mlynskej doliny vysielajú koordinovanú mainstreamovú propagandu, osočovanie, osobné útoky politikov…Redaktori sú len prezlečení aktivisti so vstupnou čipovou kartou. Správne počas besedy zaznelo, že Machajova RTVS sa stala plnohodnotnou štátnou televíziou a štátnym rozhlasom. Poslankyňa Zora Jaurová správne dodala, že ako jediná na svete. Treba ale verejnosti opakovane prízvukovať, že sa to vlani v roku 2023 stalo vinou Sulíkovej SaS a zásluhou Hegerovej vlády, Matovičovej koalície v parlamente. Pre mňa tá beseda ostala len nahryznutým jablkom…

V tejto diskusii odzneli aj názory bývalého ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) a bývalej a prvej generálnej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej. V ich sa objavili aj obvinenia voči Vašej osobe, že bývalá Slovenská televízia pod Vašim vedením, bola oproti Slovenskému rozhlasu v strate. Toto bol aj jeden z argumentov vtedajšej vlády Ivety Radičovej  prečo zlúčiť televíziu a rozhlas do jednej verejnoprávnej inštitúcie…

Odznelo to v dokrútkach, účelovo smerujúcich k tomu istému naratívu, aký vyfabrikovali na jeseň v roku 2010, s cieľom zmanipulovať verejnú mienku. To sa im aj podarilo. Ale opravím vás, priateľu – myslím, že so Zemkovou súzvučne v predkrútenej výpovedi klamal exminister Krajcer (nominant SaS).Toto ale v dnešnej téme o budúcnosti RTVS už nie je dôležité. Koho to detailne zaujíma, nech si prečíta moju knihu o zákulisí televízie v Mlynskej doline. Vyšla v roku 2018 pod titulom: „Čudo medzi ZOO a cintorínom“.

Ako viete vysvetliť, že slovenská televízia v tom čase nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, prípadne prebytkovým rozpočtom?

Nemožno rozhlas a televíziu mechanicky porovnávať. STV mala zo zákona určených omnoho viac povinností, než na čo jej stačili príjmy. Aj výroba televíznej relácie i obstaranie a prevádzka televíznej techniky, šírenia signálu sú nepomerne nákladnejšie. Málokto si asi uvedomuje, že výroba každej jednej  televíznej relácie, z ktorých mnohé sa dostanú do vysielania až po mesiacoch či rokoch, stojí zhruba toľko peňazí na Slovensku, ako v Čechách, v Nemecku či vo Francúzsku, kde majú televízie násobne viac koncesionárov a teda i mnohonásobne vyšší príjem a rozpočet. No na vysvetlenie a pravdivé objasnenie by nestačila ani vysokoškolská prednáška. Vysielanie národnej, kultúrnej inštitúcie sa do konca roka 2010 hodnotilo podľa plnenia zákonom uložených povinností. Podľa ich plnenia/neplnenia sa hodnotil aj generálny riaditeľ a celý manažment. To bolo aj kritériom pre prípadné odvolanie generálneho riaditeľa STV z funkcie. Programový koncept televízia plnila. Nedostatok financií spôsobilo nedoriešené a nesystémové financovanie verejnoprávnych médií. Žiaľ, keď som na to po svojom nástupe po apríli 2008 otvorene a opakovane poukazoval (nízke koncesionárske poplatky, absencia mechanizmu ich valorizovania, nezmyselné odvádzanie DPH, chybný výpočet príjmu z tzv. zástrčkového zákona, neochota preposlať z účtu ministerstva financií na účet STV kompenzácie za oslobodených koncesionárov…atď.), vtedajší šéf TASR Jaroslav Rezník ani riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková ma nepodporili. Vtedy sme mohli spoločným úsilím problém financovia verejnoprávnych médií zdarne a na dlhé roky vyriešiť. Madam spod pyramídy si však hrala „svoju hru“, v ktorej sa jej neuveriteľne darí až doteraz.

Ako vnímate fakt, že ste ako bývalý riaditeľ STV, neboli v rámci utorkovej relácie oslovený redaktormi RTVS?

To by ste sa mali opýtať ich. Zrejme preto, že patrím k ich tvrdým kritikom. A s takými si RTVS poradila osvedčeným „čiernym zoznamom“ respondentov, hostí v reláciách, selektívne vyjadrujúcich sa politológov, sociológov, kadejakých nabrífovaných „expertov“ s jedným jediným politickým názorom a globalistickým trendom. Pravdu povediac ale o to ani nestojím. Nebudem sa rozprávať s redaktormi, ktorí ma v minulosti očierňovali, keď ešte donedávna behali v exteriéroch s windčusmi na mikrofónoch Markízy, JOJ či fabulovali pre bulvárne médiá. Je ale aj dosť možné, že by som upriamil pozornosť verejnosti na doteraz utajované pozadie a súvislosti násilného, neuváženého a neuveriteľne bleskového zlúčenia Slovenského rozhlasu so Slovenskou televíziou. Matovič, Sulík, Heger, Šimečka a im podobní politikári v opozícii často lídrom dnešnej koalície nadávajú do „mafiánov“… Nevšimol som si ale pri tematickom návrate do „dávnoveku“ vzniku RTVS, že by sa bol niekto z redaktorov alebo z hostí v štúdiu  opýtal exministra Daniela Krajcerana jeho gangsterské metódy? Ako a čím dosiahol, že Zákon o RTVS prešiel prekvapivo aj hlasmi dvoch poslancov SNS (Vinca Lukáča a Rafaela Rafaja)? Ak sa pozriete na hlasovanieNR SR z 30.novembra 2010, za pozornosť stojí aj konanie ostatných poslancov z 9-členného parlamentného klubu opozičnej strany národovcov. Niektorí sa neregistrovali, čím znížili potrebné kvórum a vedení sú ako neprítomní, dvaja sa zdržali hlasovania. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27914Ja som na ich klube nebol, no sú ešte žijúci priami účastníci, ktorí by vydieranie Krajcera škrtnutím rozpočtu Matici slovenskej na rok 2011 isto vedeli potvrdiť… Pokiaľ viem, o ďalších zločinoch tejto „SaS-ankovej partičky“ a zákernosti pani Zemkovej s Miroslavom Beblavým v roku 2011 pripravuje materiál redakcia mesačníka Extra plus.

Podľa niektorých kritikov súčasné verejnoprávne médiánespĺňajú prvky verejnoprávnosti. Ste rovnakého názoru?

Súhlasím, niektoré som uviedol už na začiatku rozhovoru. Od roku 2011 som si poznačil vyše 13-tisíc pripomienok, poznámok a kritiky k porušovaniu ústavy, zákonov, dokonca aj interných predpisov tvorcov a programových pracovníkov RTVS. Stovky z nich som často – hneď po záverečnej zvučke večerného spravodajstva – odosielal e-mailom vedeniu spravodajstva a na vedomie generálnym riaditeľom i členom Rady RTVS. Ja totiž odmietam všeobecnú, neadresnú kritiku. Za každým prešľapom, chybou, omylom či manipuláciou je konkrétny človek – redaktor, editor, režisér či manažér v hierarchii toho veľkého mediálneho domu.

Akým spôsobom sa môže verejnoprávna inštitúcia vrátiť k svojmu pôvodnému poslaniu?

Premyslenými krokmi predstaviteľov štátu – ministerstva kultúry, financií a teraz aj novým ministerstvom športu a turistiky. No najviac tiež serióznym a rozvážnym konaním zákonodarcov v slovenskom parlamente. Bez politikárčenia a nastavením podmienok pre dlhoročnú stabilizáciu financovania RTVS s dohľadom a tvrdým vyžadovaním verejnoprávnosti v obsahu i forme.

Akú formu reformy RTVS uprednostňujete? Ste za jej rozdelenie, alebo za jej komplexnú inštitucionálnu reformu?

Možno vás prekvapím, no napriek všetkému, čo (menovite Sulík, Krajcer, Zemková, Machaj, Beblavý, Hrušovský) zločinne a zámerne urobili, čím morálne, spoločensky, profesionálne aj ekonomicky poškodili mňa i moju rodinu, nie som vôbec zástancom hurá rozdelenia! Najviac by nám malo záležať na navrátení princípov a atribútov verejnoprávnosti. V spomínanej besede niekoľko krát moderátorka Martina Jančkárová (chvalabohu už bez ochranky za chrbtom) i Machaj a Jaurová spomenuli výraz „nezávislé“ médiá. No nedostali returnv pripomienke, že verejnoprávne médiá musia byť nezávislé aj od opozície a od politických think tankov. Teraz tomu tak nie je. Lebo dnešná RTVS je otvorene a verejne protiprávna i protivládna.

Veľkou témou je aj hľadanie trvalo udržateľného spôsobu financovania verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Aké je pre Vás osobne ideálne riešenie?

Už je mlieko rozliate z rozbitého džbána… RTVS sa vrátila o tridsať rokov dozadu do pozície štátnych médií. Návrat späť ku koncesionárskym poplatkom, ktoré boli predsa len väčšou zárukou nezávislosti, nebude možné. Riešenia sú v schválení dobre pripraveného ústavného zákona o financovaní a úlohách vo verejnej programovej službe.Ten percentuálne definovaný zákonný odštep v objeme 0,19% HDP by bol zrejme dostatočný aj rozvojový.

Otázka na záver. Akú budúcnosť majú slovenské verejnoprávne média v strednodobom a dlhodobom horizonte? 

Akú si zaslúžia.

Zhováral sa: Matej Mindár