ROZHOVORYŠtefan Nižňanský: Súčasná RTVS má ďaleko od verejnoprávnosti

Štefan Nižňanský: Súčasná RTVS má ďaleko od verejnoprávnosti

-

Štefan Nižňanský: Súčasná RTVS má ďaleko od verejnoprávnosti

Jej redaktori sa stali obyčajnými propagandistami jedného „správneho“ názoru

Na základe avizovaných možných zmien fungovania RTVS, zvolala práve RTVS v utorok 16. januára 2024 televíznu diskusiu so súčasným generálnym riaditeľom Ľubošom Machajom, predsedom Výboru NR SR pre kultúru a média Romanom Michelkom (SNS), bývalým predsedom Dušanom Jarjabekom (Smer-SSD) a súčasnou podpredsedníčkou za opozíciu Zorou Jaurovou (PS). Odzneli aj názory bývalých ministrov kultúry a prvej generálnej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej. Chýbalo však stanovisko posledného generálneho riaditeľa STV Štefana Nižňanského, kvôli ktorému sa počas vlády Ivety Radičovej, zlúčil rozhlas a televízia do jednej verejnoprávnej inštitúcie. Pre náš spravodajsko-názorový web poskytol exkluzívny rozhovor. Podľa jeho názoru vznik RTVS bol politickým rozhodnutím vtedajšej vládnej garnitúry.

Ako hodnotíte jej výsledok?

Úprimne? Vôbec sa mi nechce zapájať do tejto témy. Pozeral som prenos zo Svetového pohára vo Flachau a držal palce Petre Vlhovej v slalome. No volalo mi zopár priateľov a známych, tak som si besedu pozrel zo záznamu. Oceňujem, že keď už Machajovi(a jeho dobre platenej poradkyni Zemkovej) tečie nielen za krk, no aj do topánok, štátna televízia si spomenula na „staré dobré“ okrúhle stoly, vysielané naživo. Beseda nepriniesla nič nové, keďže predstavitelia opozície štvrtej Ficovej vlády,pôsobiaci priamo v RTVS (Machaj aj Jančkárová) i zástupkyňa tej parlamentnej z Progresívneho Slovenska (Jaurová) ju zorganizovali vopred s už obohraným cieľom – spochybniť všetko, čo tento nový vládny kabinet robí. A nielen čo robí, no o čom len uvažuje. Veď ešte ani nepadlo konečné rozhodnutie o rozdelení RTVS, no televízia si už k tomu nachystala vopred účelové „predkrúdky“… Pre mňa len dôkaz o pokračovaní sámelovských manipulácií s verejnou mienkou. A že ako hodnotím výsledok besedy? Nijaký nebol! Veď to najpodstatnejšie počas nej vôbec neodznelo. Podľa mňa to, že RTVS, hoci je v zákone tento subjekt definovaný ako združenie verejnoprávnych médií, stojí na slovenskom mediálnom poli ako ten cisár v Andersenovej rozprávke. Je holá, veď verejnoprávnosť na nej ostala len v otrhaných franforcoch niektorých dobrých relácií v programovej štruktúre. RTVS úplne splynula s politickým bulvárom, plávajúcim na hladine toxického mainstreamového veľtoku. Dušan Jarjabek poukázal správne na to, že vedenie zahodilo ambíciu byť národnou, kultúrnou inštitúciou. Snažil sa to podložiť situáciou okolo postavenia a činnosti Symfonického orchestra, ignorovaniu prevzatých divadelných predstavení, zabudnutím na poéziu alebo poukázaním na predstih komerčných televízii vo vlastnej televíznej tvorbe, najmä tej jednoduchšej a lacnejšej – seriálovej. Vhodne spomenul aj absurdnosť, že verejnoprávne médiá nevysielajú slovenskú štátnu reprezentáciu (Majstrovstvá sveta IIHF v hokeji, ME vo futbale a pod.).No k najpodstatnejšiemu sa ani on, ani Roman Michelko ani nestihli (alebo nechceli?) prepracovať… Veď spravodajstvo RTVS i aktuálna publicistika je to, čo je zločinom páchaným na divákoch každodenne doslova v priamom prenose. Sú ovládané z externého prostredia – úplne rovnako ako spravodajstvo komerčných staníc Markízy, JOJ či TA3. No vysielanie verejnoprávnych médií by sa (aspoň podľa mňa) malo výrazne odlišovať od politického bulváru. Formou, obsahom a profesionálnou žurnalistikou. Je neúnosné vidieť pod zvučkou Správy RTVS bežné porušovanie Ústavy SR, platné zákony, prezumpciu neviny, novinársku etiku… Namiesto udalostí dňa z Mlynskej doliny vysielajú koordinovanú mainstreamovú propagandu, osočovanie, osobné útoky politikov…Redaktori sú len prezlečení aktivisti so vstupnou čipovou kartou. Správne počas besedy zaznelo, že Machajova RTVS sa stala plnohodnotnou štátnou televíziou a štátnym rozhlasom. Poslankyňa Zora Jaurová správne dodala, že ako jediná na svete. Treba ale verejnosti opakovane prízvukovať, že sa to vlani v roku 2023 stalo vinou Sulíkovej SaS a zásluhou Hegerovej vlády, Matovičovej koalície v parlamente. Pre mňa tá beseda ostala len nahryznutým jablkom…

V tejto diskusii odzneli aj názory bývalého ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) a bývalej a prvej generálnej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej. V ich sa objavili aj obvinenia voči Vašej osobe, že bývalá Slovenská televízia pod Vašim vedením, bola oproti Slovenskému rozhlasu v strate. Toto bol aj jeden z argumentov vtedajšej vlády Ivety Radičovej  prečo zlúčiť televíziu a rozhlas do jednej verejnoprávnej inštitúcie…

Odznelo to v dokrútkach, účelovo smerujúcich k tomu istému naratívu, aký vyfabrikovali na jeseň v roku 2010, s cieľom zmanipulovať verejnú mienku. To sa im aj podarilo. Ale opravím vás, priateľu – myslím, že so Zemkovou súzvučne v predkrútenej výpovedi klamal exminister Krajcer (nominant SaS).Toto ale v dnešnej téme o budúcnosti RTVS už nie je dôležité. Koho to detailne zaujíma, nech si prečíta moju knihu o zákulisí televízie v Mlynskej doline. Vyšla v roku 2018 pod titulom: „Čudo medzi ZOO a cintorínom“.

Ako viete vysvetliť, že slovenská televízia v tom čase nedokázala hospodáriť s vyrovnaným, prípadne prebytkovým rozpočtom?

Nemožno rozhlas a televíziu mechanicky porovnávať. STV mala zo zákona určených omnoho viac povinností, než na čo jej stačili príjmy. Aj výroba televíznej relácie i obstaranie a prevádzka televíznej techniky, šírenia signálu sú nepomerne nákladnejšie. Málokto si asi uvedomuje, že výroba každej jednej  televíznej relácie, z ktorých mnohé sa dostanú do vysielania až po mesiacoch či rokoch, stojí zhruba toľko peňazí na Slovensku, ako v Čechách, v Nemecku či vo Francúzsku, kde majú televízie násobne viac koncesionárov a teda i mnohonásobne vyšší príjem a rozpočet. No na vysvetlenie a pravdivé objasnenie by nestačila ani vysokoškolská prednáška. Vysielanie národnej, kultúrnej inštitúcie sa do konca roka 2010 hodnotilo podľa plnenia zákonom uložených povinností. Podľa ich plnenia/neplnenia sa hodnotil aj generálny riaditeľ a celý manažment. To bolo aj kritériom pre prípadné odvolanie generálneho riaditeľa STV z funkcie. Programový koncept televízia plnila. Nedostatok financií spôsobilo nedoriešené a nesystémové financovanie verejnoprávnych médií. Žiaľ, keď som na to po svojom nástupe po apríli 2008 otvorene a opakovane poukazoval (nízke koncesionárske poplatky, absencia mechanizmu ich valorizovania, nezmyselné odvádzanie DPH, chybný výpočet príjmu z tzv. zástrčkového zákona, neochota preposlať z účtu ministerstva financií na účet STV kompenzácie za oslobodených koncesionárov…atď.), vtedajší šéf TASR Jaroslav Rezník ani riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková ma nepodporili. Vtedy sme mohli spoločným úsilím problém financovia verejnoprávnych médií zdarne a na dlhé roky vyriešiť. Madam spod pyramídy si však hrala „svoju hru“, v ktorej sa jej neuveriteľne darí až doteraz.

Ako vnímate fakt, že ste ako bývalý riaditeľ STV, neboli v rámci utorkovej relácie oslovený redaktormi RTVS?

To by ste sa mali opýtať ich. Zrejme preto, že patrím k ich tvrdým kritikom. A s takými si RTVS poradila osvedčeným „čiernym zoznamom“ respondentov, hostí v reláciách, selektívne vyjadrujúcich sa politológov, sociológov, kadejakých nabrífovaných „expertov“ s jedným jediným politickým názorom a globalistickým trendom. Pravdu povediac ale o to ani nestojím. Nebudem sa rozprávať s redaktormi, ktorí ma v minulosti očierňovali, keď ešte donedávna behali v exteriéroch s windčusmi na mikrofónoch Markízy, JOJ či fabulovali pre bulvárne médiá. Je ale aj dosť možné, že by som upriamil pozornosť verejnosti na doteraz utajované pozadie a súvislosti násilného, neuváženého a neuveriteľne bleskového zlúčenia Slovenského rozhlasu so Slovenskou televíziou. Matovič, Sulík, Heger, Šimečka a im podobní politikári v opozícii často lídrom dnešnej koalície nadávajú do „mafiánov“… Nevšimol som si ale pri tematickom návrate do „dávnoveku“ vzniku RTVS, že by sa bol niekto z redaktorov alebo z hostí v štúdiu  opýtal exministra Daniela Krajcerana jeho gangsterské metódy? Ako a čím dosiahol, že Zákon o RTVS prešiel prekvapivo aj hlasmi dvoch poslancov SNS (Vinca Lukáča a Rafaela Rafaja)? Ak sa pozriete na hlasovanieNR SR z 30.novembra 2010, za pozornosť stojí aj konanie ostatných poslancov z 9-členného parlamentného klubu opozičnej strany národovcov. Niektorí sa neregistrovali, čím znížili potrebné kvórum a vedení sú ako neprítomní, dvaja sa zdržali hlasovania. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27914Ja som na ich klube nebol, no sú ešte žijúci priami účastníci, ktorí by vydieranie Krajcera škrtnutím rozpočtu Matici slovenskej na rok 2011 isto vedeli potvrdiť… Pokiaľ viem, o ďalších zločinoch tejto „SaS-ankovej partičky“ a zákernosti pani Zemkovej s Miroslavom Beblavým v roku 2011 pripravuje materiál redakcia mesačníka Extra plus.

Podľa niektorých kritikov súčasné verejnoprávne médiánespĺňajú prvky verejnoprávnosti. Ste rovnakého názoru?

Súhlasím, niektoré som uviedol už na začiatku rozhovoru. Od roku 2011 som si poznačil vyše 13-tisíc pripomienok, poznámok a kritiky k porušovaniu ústavy, zákonov, dokonca aj interných predpisov tvorcov a programových pracovníkov RTVS. Stovky z nich som často – hneď po záverečnej zvučke večerného spravodajstva – odosielal e-mailom vedeniu spravodajstva a na vedomie generálnym riaditeľom i členom Rady RTVS. Ja totiž odmietam všeobecnú, neadresnú kritiku. Za každým prešľapom, chybou, omylom či manipuláciou je konkrétny človek – redaktor, editor, režisér či manažér v hierarchii toho veľkého mediálneho domu.

Akým spôsobom sa môže verejnoprávna inštitúcia vrátiť k svojmu pôvodnému poslaniu?

Premyslenými krokmi predstaviteľov štátu – ministerstva kultúry, financií a teraz aj novým ministerstvom športu a turistiky. No najviac tiež serióznym a rozvážnym konaním zákonodarcov v slovenskom parlamente. Bez politikárčenia a nastavením podmienok pre dlhoročnú stabilizáciu financovania RTVS s dohľadom a tvrdým vyžadovaním verejnoprávnosti v obsahu i forme.

Akú formu reformy RTVS uprednostňujete? Ste za jej rozdelenie, alebo za jej komplexnú inštitucionálnu reformu?

Možno vás prekvapím, no napriek všetkému, čo (menovite Sulík, Krajcer, Zemková, Machaj, Beblavý, Hrušovský) zločinne a zámerne urobili, čím morálne, spoločensky, profesionálne aj ekonomicky poškodili mňa i moju rodinu, nie som vôbec zástancom hurá rozdelenia! Najviac by nám malo záležať na navrátení princípov a atribútov verejnoprávnosti. V spomínanej besede niekoľko krát moderátorka Martina Jančkárová (chvalabohu už bez ochranky za chrbtom) i Machaj a Jaurová spomenuli výraz „nezávislé“ médiá. No nedostali returnv pripomienke, že verejnoprávne médiá musia byť nezávislé aj od opozície a od politických think tankov. Teraz tomu tak nie je. Lebo dnešná RTVS je otvorene a verejne protiprávna i protivládna.

Veľkou témou je aj hľadanie trvalo udržateľného spôsobu financovania verejnoprávneho rozhlasu a televízie. Aké je pre Vás osobne ideálne riešenie?

Už je mlieko rozliate z rozbitého džbána… RTVS sa vrátila o tridsať rokov dozadu do pozície štátnych médií. Návrat späť ku koncesionárskym poplatkom, ktoré boli predsa len väčšou zárukou nezávislosti, nebude možné. Riešenia sú v schválení dobre pripraveného ústavného zákona o financovaní a úlohách vo verejnej programovej službe.Ten percentuálne definovaný zákonný odštep v objeme 0,19% HDP by bol zrejme dostatočný aj rozvojový.

Otázka na záver. Akú budúcnosť majú slovenské verejnoprávne média v strednodobom a dlhodobom horizonte? 

Akú si zaslúžia.

Zhováral sa: Matej Mindár

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

1 Komentár

  1. Riešenie je v zásadnom „prekopaní“ legislatívneho postavenia médií v demokratickej spoločnosti, a najmä ukončení nefunkčného dvojvládia mačkopsa „Riaditeľ – Rada“…

    Všade sa do omrzenia opakuje floskula, že verejnoprávne médiá by mali byť politicky neutrálne, ale občania dennodenne zisťujú, že za ich peniaze im verejnoprávny rozhlas aj televízia poskytujú služby, ktoré majú k neutrálnosti a nestrannosti veľmi ďaleko. Dokonca aj štatút verejnoprávnosti týchto médií je len formálnym dokumentom, z porušovania ktorého si tieto „verejnoprávne“ médiá vôbec nerobia ťažkú hlavu…

    Prečo je to možné? Myslím, že je to v dôsledku katastrofálneho (prakticky žiadneho!) zakomponovania týchto mediálnych inštitúcií do systému demokracie. V Ústave SR nenájdete o týchto mediálnych inštitúciách ani zmienky! Venuje sa im iba „obyčajný“ zákon č. 532/2010 Z.z. (Zákon o rozhlase a televízii Slovenska), a až čítaním tohto zákona sa vám vyjasní, prečo ani generálny riaditeľ a ani Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie nie sú v súčasnosti schopné zabezpečiť nápravu požadovanú občanmi…

    Pozorný čitateľ v zákone nájde množstvo „zaujímavých“ ustanovení, napr. v §4:
    * Rozhlas a televízia Slovenska chráni a rešpektuje nezávislosť svojich programových pracovníkov a spolupracovníkov…*
    Táto samotná veta už sama osebe názorne vysvetľuje problémy s dodržiavaním verejnoprávneho štatútu, lebo keď raz pracovníci majú zákonom zaručenú nezávislosť, tak si viem živo predstaviť ako sa „trhajú“ aby svoju prácu vykonávali v zmysle pravidiel verejnoprávnosti, podľa predstáv a pokynov svojich nadriadených. Úplne zákonite to vytvára živnú pôdu na anarchiu, kde pracovníci v rámci svojej zamestnaneckej „nezávislosti“ majú otvorený priestor na presadzovanie svojich politických názorov alebo názorov svojich „známych“, čo poslucháči a diváci veľmi nepriaznivo vnímajú. A aj samotný generálny riaditeľ je voči tomu „bezzubý“…

    Ďalej možno v tomto zákone nájsť aj nasledovné ustanovenie v §7:
    Orgány Rozhlasu a televízie Slovenska sú rada a generálny riaditeľ.
    Dozvieme sa, že radu a aj generálneho riaditeľa volí Národná rada SR, dokonca na schválenie štatútu rady stačí iba predseda Národnej rady! Takže tým pádom je daná silná politická závislosť na vládnucich politických stranách (hoci je vidno, že pri „nezávislosti“ pracovníkov rozhlasu a televízie ani „opačná“ politická voľba rady nie je schopná zmeniť dlhodobú a prakticky trvalú politickú „jednofarebnosť“ vysielaní)…

    Ďalej v zákone v §15 zistíme:
    * Generálny riaditeľ … rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa Rozhlasu a televízie Slovenska, ktoré nie sú podľa zákona vyhradené do výlučnej pôsobnosti rady.*
    Pri tej druhej časti vety sa snažím predstaviť si rozhodnosť a akčnosť ktoréhokoľvek „generálneho“ riaditeľa, ktorý nerozhoduje o všetkých otázkach podriadenej inštitúcie, lebo tým je otázne, ako potom vlastne nesie zodpovednosť za celkovú činnosť ním riadenej inštitúcie! Do časti otázok mu „kibicuje“ rada, a keďže rada podľa zákona určuje aj odmenu generálnemu riaditeľovi, tak jasne vidím, čo môžem od organizácie s takým riaditeľom, radou a „nezávislými“ pracovníkmi očakávať. Popisu rozdelenia právomocí generálneho riaditeľa a rady sa síce venuje v zákone značný priestor, je to „zaujímavé“ čítanie, ale myslím, že vyššie uvedenú podstatu problémov už to výraznejšie nezmení…

    Poďme však v čítaní zákona ďalej a v §16 vidíme:
    * Funkčné obdobie generálneho riaditeľa … trvá päť rokov … a možno ho zvoliť opätovne, najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.*
    Toto ustanovenie zákona len doplňuje mozaiku o tom, aký dlhodobý prínos a snahu možno očakávať od človeka, ktorého politici zvolia do pozície generálneho riaditeľa, nemá plné kompetencie na riadenie, a vie, že aj keby mal super najlepšie výsledky svojho riadenia, aj tak bude musieť po skončení svojho mandátu (po maximálne dvoch funkčných obdobiach) odísť…

    Takže Rozhlas a televízia Slovenska musí byť skutočne nezávislou inštitúciou, kde na čele bude generálny riaditeľ, plne zodpovedný Národnej rade za činnosť (kde nebudú môcť mať programoví pracovníci zaručenú žiadnu nezávislosť, ale budú podliehať svojim nadriadeným!)…

    Generálny riaditeľ musí byť pracovníkom na dobu neurčitú, bude Národnej rade pravidelne predkladať plány činnosti a rozpočet, a len v prípade opodstatneného vyslovenia nedôvery bude odvolateľný Národnou radou! Ale nový riaditeľ už nebude „dosadený zvonku“ (ani Národnou radou), ale bude vyberaný interným výberovým konaním z radov zamestnancov v zmysle pravidiel stanovených Národnou radou…

    Doterajšia politicky zostavovaná „rada“ pre rozhlasové a televízne vysielanie nemôže mať opodstatnenie na existenciu, lebo jej činnosť a vplyv na vysielanie boli pre občanov veľmi zahmlené, a aj podľa súčasného stavu verejnoprávnych médií jej činnosť neviedla k občanmi očakávaným výsledkom. Niekedy sa zdalo, že namiesto riešenia sťažností občanov na vysielanie robila skôr obhajcov médiám. Myslím, že namiesto používania „rady“ bude podstatne lepšou cestou zapojenie dôveryhodnej, vysoko odbornej a politicky nezávislej inštitúcie do výskumu, sledovania a rozvoja rozhlasu a televízie, ako napr. Slovenskej akadémie vied, jej ústavov a oddelení vied o spoločnosti a kultúre. Výsledky práce a analýz akademikov budú najlepším podkladom pre Národnú radu pri priamom a nesprostredkovanom usmerňovaní práce verejnoprávnych médií cez príslušné zákony…

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás