Prezidenta Pavla nemá čo zaujímať, akým smerom sa bude uberať slovenská politika, odkazuje publicista Milan Žitný. Zásah z Pražského hradu do volieb u susedov bol podľa neho pre rad slovenských voličov škandálny. Slovensko je na podobné zásahy do svojej suverenity citlivé, nehľadiac na to, že Petr Pavel túto intervenciu vykonal úplne politicky negramotne, skonštatoval v rozhovore pre české Parlamentní Listy (PL) novinár a publicista, ktorý desaťročie pôsobil v rádiu Slobodná Europa, Milan Žitný. Jeho manželku, tiež novinárku, Anku Žitnú pozná celé Slovensko.

Rozhovor Milana Žitného s redaktorom PL prinášame v plnom znení.

Začnime všeobecnejšie. Očakával ste výhru Smeru a Roberta Fica? Sú pre vás výsledky volieb v niečom prekvapením?

Víťazstvo Smeru som predpokladal v intervale 22 až 30 percent. Výsledok preto nebol pre mňa prekvapením. Ani zisk Progresívneho Slovenska, tomu som tipoval plus mínus 15 percent. Nečakal som však, že Oľano Igora Matoviča získa takmer deväť percent, teraz už však vieme, odkiaľ pochádzajú jeho zisky. Masívne bodoval – a zjavne cielene – v rómskych osadách a obciach s vysokým podielom rómskeho etnika. Keď to skombinujeme s korupčným charakterom jeho kampane, v ktorej ponúkal buď klasický Fiat 500 na dobu užívania štyroch rokov alebo 500 eur za účasť vo voľbách, môžeme si domyslieť, čo motivovalo pologramotných až negramotných Rómov voliť práve Matoviča. A že mu to aj niekto gramotný musel organizovať, o tom netreba pochybovať.

Súčasne platí, že Matovič je najväčší lúzr volieb, pretože v roku 2020 získalo jeho Oľano 25 percent hlasov a stal sa najsilnejším subjektom v Národnej rade. V prieskumoch mu odhady prisudzovali vtedy deväť až pätnásť percent. Ten mohutný nárast vo voľbách možno pripísať k marketingovému triku, presnejšie podvodu, keď tesne pred voľbami sa nechal natočiť na Francúzskej Riviére pri akejsi vile, o ktorej tvrdil, že patrí bývalému ministrovi financií za stranu Smer Jánovi Počiatekovi a že on sa postará o to, aby bola znárodnená.

Bola to lož, vila nepatrila Počiatekovi, no na nerozhodnutých voličov, ktorí boli Matovičom aj mediálnym mainstreamom dlhodobo masírovaní sloganmi typu ‚Fico chráni zlodeja‘, to zabralo. Matovičova prehra má ešte jednu dimenziu: aj napriek obrovskému úsiliu a niekoľkoročnému bombardovaniu verejnosti v antificovskej kampani by sme očakávali, že voliči nedajú teraz Ficovi a jeho Smeru ani hlas.

A on sa vrátil s ešte vyšším ziskom na scénu – v roku 2020 dostal Smer 18 percent, teraz 23%.

Pre verejnoprávnu Českú televíziu bolo zrejme víťazstvo Smeru veľkým prekvapením, pretože brala exit polls agentúry Focus takmer ako jasné a vierohodné. Dlho vychádzali z toho, že čísla sú smerodajné a víťazstvo Smeru je mimo hry. Všeobecne aj iné české médiá a komentátori hlavne pred voľbami vsádzali na víťazstvo Progresívneho Slovenska. Sledovali ste to? Máte pochopenie pre to, že českí novinári vaše voľby tak prežívali?

My sme stále spojené nádoby, Česko a Slovensko, máme snáď aj dostatočne dlhú spoločnú históriu, ba aj ponovembrový vývoj je podobný až rovnaký – s malým rozdielom, že niekedy ste vo vývoji vopred o pár krokov vy a inokedy my. No, ak sa to dá nazvať vývojom. Ani Hegel kedysi nemohol tušiť, že jeho vývojová špirála môže mať aj klesajúcu tendenciu. Stačí sa pozrieť, aké hlavy štátov máme dnes, vy aj my. Obom republikám boli marketingovými mágami „dodané“ terajšie hlavy štátov ako manipulovateľné figúrky bez akýchkoľvek skúseností s politikou a počúvajúce a presadzujúce záujmy cudzích, nikým nevolených mocností, v kombinácii s nezáujmom o potreby domáceho obyvateľstva. To nie je náhoda, niekto to tak chcel a správne masírovaní voliči to akceptovali. Mainstreamové médiá na oboch brehoch od rieky Moravy intenzívne nazvájom komunikujú, koordinujú a pomáhajú si.

Nešlo iba o našich novinárov, ale aj politikov. Michal Šimečka kritizoval Andreja Babiša, že porušuje slovenské moratórium, ktoré sa však na SR logicky nevzťahuje. Pritom predvolebné dianie komentovali aj iní naši politici vrátane ministra vnútra alebo prezidenta. Čím to je? Je atmosféra vyhrotená iba vojnou na Ukrajine? V minulosti to tak nebolo.

Váš prezident Petr Pavel zasahoval do slovenských volieb škandalóznym spôsobom, to šimočkovský politický poter nevidí alebo nechce vidieť. Prirovnal by som to k roku 1998, keď vtedajší prezident Ruskej federácie Jeľcin podporil verejne Vladimíra Mečiara krátko pred slovenskými parlamentnými voľbami, že si veľmi praje, aby na Slovensku vyhral práve on. Alebo keď počas ukrajinského Majdanu bývalý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg priamo v Kyjeve podporoval demonštrantov, čím svojou hrivnou prispel k štátnemu prevratu a schvaľoval ho.

Ak odhliadnem od toho, že to bol prejav politickej negramotnosti a straty súdnosti – raz sa to môže vrátiť aj jemu rovnakým neprípustným spôsobom, ktorý on legitimizoval – takéto intervencie sú neprípustné. A to ešte nehovoríme o skrytých intervenciách, ktoré sú tiež zásahom do vnútorných záležitostí štátu a jeho suverenity. Napríklad financovanie rôznych aktivít, ktoré nejdú na podporu riešenia domácich naliehavých problémov. Nič z toho neprispieva k dobrým vzťahom v budúcnosti.
Keď sa ale pozrieme na mieru onej suverenity, doznáme, že už z nej veľa nezostalo a snahy zvonku orezať ju na minimum sú úplne zreteľné. Práve otázka suverenity a jej prerozdelenia medzi obe republiky viedla k rozpadu ČSFR v roku 1992. Na mieru suverenity je aj dnes značná časť Slovákov veľmi citlivá.

Český prezident Pavel dokonca v piatok povedal, že pokiaľ sa Fico opäť stane premiérom a voči EÚ, NATO, Rusku a Ukrajine bude pokračovať v rovnakej línii ako pred voľbami, naruší to komunikáciu či spoluprácu medzi ČR a SR. Teraz tvrdí, že výsledok treba rešpektovať. Ako to vidíte? Dôjde skutočne k zhoršeniu našich vzťahov?

Prezidenta Pavla nemá čo zaujímať, akým smerom sa bude uberať politika Slovenskej republiky s Robertom Ficom. To je výsostne vec Slovenska. V tomto pohľade sme Českej republike žiadny kus svojej suverenity neodovzdali, tak nech to má na pamäti. Mal by radšej začať premýšľať nad tým, čo to prinesie Prahe, až sa posilní os Budapešť – Varšava o Bratislavu. Žijeme veľmi dynamickú dobu, v ktorej sa partneri v NATO a EÚ sále viac vzďaľujú od seba po línii niekdajšej železnej opony.

Vidíme zreteľne rastúcu nervozitu v dogmaticky zverejšom Západe, keď sleduje nárast prejavov nesúhlasu štátov strednej Európy s imigračnou politikou Bruselu, s tlakom USA na dodávanie zbraní a inej pomoci Ukrajine alebo so snahami centralizovať rozhodovacie nástroje na škodu nás všetkých. Táto zaslepenosť a tvrdošijné vynucovanie si poslušnosti hrozbami i rôznymi sankciami nepovedie k zlepšeniu vzťahu ani k funkčnosti EÚ a NATO.

Článok vyšiel na: www.hlavnydennik.sk Autor článku: Diana Zaťková