PodcastyPREPIS ROZHOVORU: Rozhovory s Mimi Šramovou: Roman Michelko: Nevidím...

PREPIS ROZHOVORU: Rozhovory s Mimi Šramovou: Roman Michelko: Nevidím budúcnosť slovenskej žurnalistiky v ružových farbách

-

PREPIS ROZHOVORU: Rozhovory s Mimi Šramovou: Roman Michelko: Nevidím budúcnosť slovenskej žurnalistiky v ružových farbách

S predsedom výboru NR pre kultúru a médiá Romanom Michelkom, sme zhodnotili aktuálne dianie a vzťahy vlády s médiami, včerajšiu mini-demonštráciu študentov žurnalistiky pred Úradom vlády, načrtli východiskové situácie aj plusy a mínusy rozdelenia RTVS a SRo.

Zadavatelia reklamy by si mali zistiť, kto sú konšpirátori.

Niektorí novinári sú PR agentúry, niektorí sú provokatéri.

Neverím v sebareflexiu novinárov.

Video:

Zdroj: Rozhovory s Mimi Šramovou, Youtube

PREPIS ROZHOVORU:

Mimi Šramová: Roman, tak programové vyhlásenie je schválené, ako to hodnotíš?

Roman Michelko: Hodnotím to tak, že bol to prienik, kompromis programu všetkých troch koaličných strán. Neboli tam žiadne červené čiary, ktoré by niekoho vyrušovali, je to všeobecný dokument. Hovorí o základnom smerovaní tejto vlády, tejto koalície, nemožno očakávať, že to bude výpočet nejakých konkrétnych dátumov, konkrétnych zákonov. Ale dáva nejaký trend, myslím, že sociálne štandardy budú nie len dodržané, ale aj rozšírené. Naše rezorty, v zásade sme si dali všetko čo bolo pre nás potrebné, je to tam schválené. Môžeme enumeratívne, ale ten dokument má 88 strán, takže do detailov nemôžeme ísť. V zásade sme spokojní, žiadna dráma nebola, všetci prítomní koaliční poslanci hlasovali za, nikto nemal zásadnejšie výhrady, žiadna červená čiara, ktorá by nejako vadila niekomu z koaličných poslancov tam nebola.

Mimi Šramová: Ty si predseda Výboru pre kultúru a médiá, včera sa diala, oni to nazvali, že demonštrácia, bolo tam nejakých 13 študentov tuším z Filozofickej fakulty, Katedry žurnalistiky, ako hodnotíš to, čo sa dialo včera?

Roman Michelko: Tak bola to povinná jazda, samozrejme som sledoval aj vyjadrenia viacerých ministrov. Fico povedal, že s úzkou vrstvou konkrétne štyroch médií nebude komunikovať, respektíve preverí ich akreditáciu. Samozrejme, tma, koniec sveta, najväčší diktátor, však tie naratívy sú všeobecne známe. Predpokladám, že majú nejakú právnu analýzu, je otázne, či a do akej miery sa to dá súdne vymáhať. Hovoria to ľudia, ktorí napríklad Hlavné správy nikdy neakreditovali. Ktorí majú podľa mňa podstatne väčšiu mienkotvornosť ako mnoho iných médií. To znamená, že teraz im to nejako selektívne vadí, ale keď to robili oni, tak to bolo v poriadku. Zaregistroval som od ostatných ministrov, že budú komunikovať s niektorými novinármi. Ja tiež rozlišujem, v rámci médiá sú normálni, no normálni, sú novinári s ktorými sa povedzme, že dá a sú tí, ktorí sú buď PR agentúry, alebo vyložene provokatéri. Asi s provokatérmi nemá zmysel komunikovať, ak sa nájdu aj v niektorých problematických médiách ľudia, ktorí sa naozaj pýtajú, neprovokujú, tak si viem predstaviť, že sa prehodnotí tento systém.

Mimi Šramová: Áno, ty si to hovoril aj v jednej relácií, že neberieš médiá ako médiá, ale v každom médiu sa nájdu aj takí aj takí novinári. Ty sleduješ, ja viem, že sleduješ takéto pravidelne podcasty Petra Tkačenka a Arpáda Soltésza. V ostatnom Tkačenko, chtiac, nechtiac povedal, však ani nechceme aby nás tam vítal Robert Fico. My tam chodíme na tie tlačové konferenciu len mu robiť zle. Ako vnímaš takýto výrok?

Roman Michelko: Prostoreký, on sa preriekne, takže v pohode.

Mimi Šramová: Je to tak možno.

Roman Michelko: Je to tak, zjavne sú niektorí novinári, ktorí idú provokovať. Cieľ nie je dostať odpoveď , ale cieľ je vyprovokovať nejakého politika, aby hrubo verbálne zaútočil, nedajbože ešte fyzicky. A urobiť z toho veľkú show. Máme takých poslancov, ktorí vyložene provokujú a bohužiaľ máme takých, vieme asi o kom hovorím a máme aj takých novinárov. Ľudsky je to jasné, legislatívne je to skôr otázka na šéfa Úradu vlády ako prípadné odobratie akreditácie zdôvodní. Takže Tkačenko povedal nevdojak ako niektorí jeho kolegovia si predstavujú novinársku prácu ako robenie zle politikom, provokovanie, utápanie ich a tak ďalej. Potom nemôžu byť prekvapení z toho, že reakcia druhej strany je podobná.

Mimi Šramová: Ešte k tomu protestu, tí študenti vyzerali ako zo skorších, ranejších ročníkov žurnalistiky. Prišli nejakí redaktori a pýtali sa ich, že kvôli čomu protestujú, čo sa im nepáči a potom medzi nich prišiel šéf poradcov premiéra Erik Kaliňák a šéf Úradu vlády Juraj Gedra. Na to tie dievčatá to hodnotili tak, že ten Erik Kaliňák sa len usmieval, on sa nám posmieval, povýšenecký sa na nás pozeral. Erik Kaliňák sa usmieva stále. Toto vyhodnotiť ako povýšenecké sa mi zdalo cez čiaru.

Roman Michelko: Takýto mediálny výstup, budúca nádej slovenskej žurnalistiky, čo na to povedať. Nevidím budúcnosť žurnalistiky v ružových farbách. Lebo tam sa nejako intelektuálne nepredviedli, bola to povinná jazda, žiadna masovka, nejakých 12 novinárov. Bola to hŕstka, ktorá sa o niečo snažila. Na rozdiel od predchádzajúcej vlády, keď sa vôbec nekomunikovalo s protestujúcimi novinármi, keď sa im dávali iba odkazy, ukázala sa nejaká guráž. Šéf poradcov prišiel, šéf Úradu vlády prišiel medzi nich, pokúšal sa komunikovať. Tam sa jasne ukázalo, že to sú vlastne proti bežné monológy, nie dialógy, to znamená, že v tomto zmysle nulová pridaná hodnota. Bolo to v médiách, bolo to v správach. Tým to skončilo, zhaslo, koniec.

Mimi Šramová: Vyzerá, že predseda SNS razí tú istú líniu ako Robert Fico, videli sme to už na tej vašej povolebnej noci. Potom na tlačovej konferencii, keď nepustil určité redakcie hore do sídla SNS. Pri tom Peter Pellegrini vyzerá, že balancuje medzi tými dvoma stratégiami, ale napriek tomu zaujal tú líniu, že na margo toho incidentu, ktorý mal Ján Mažgút s Igorom Matovičom, že zakázal živé vstupy vo foyer, čo je dosť také, všetky média tu chodili preto, že si mohli odchytiť politikov a robiť s nimi živé vstupy. Ako hodnotíš tento krok Petra Pellegriniho.

Roman Michelko: Ja, už som sa viackrát k tomu vyjadril. Jeden blázon nemôže mať za rukojemníkov všetkých 149 svojich kolegov. A ešte k tomu aj novinárov, lebo nie všetci novinári sú takí ako Matovič. Takže toto je nešťastné, čo sa týka toho, že sme vykázali niektoré redakcie zo straníckej pôdy, je to úplne v poriadku, lebo strana nie je orgán štátnej správy. Nemá povinnosť komunikovať s médiami, tam žiaden zákonný nárok ani nie je. Je to nejaké gesto, teraz vidím, že vo foyer sú rozhovory, sú v tej knižnici. Čiže ono sa to bude postupne prehodnocovať, ja si myslím, že riešenie a to som viackrát povedal sú tvrdé sankcie za takéto rušenie standupov a podobne. Či už polročný plat, alebo parlamentná stráž.

Mimi Šramová: Myslíš u poslanca.

Roman Michelko: Napríklad, máš stadup a začne tam vykrikovať.

Mimi Šramová: Pročko to zvykol robiť.

Roman Michelko: Prostoduchých máme viacej, plus jeho vystúpenia, ja rozmýšľam, že si dám, nejaké veľké slúchadlá, ktoré to odfiltrujú a nebudem to počúvať. To sa naozaj nedá. To znamená, že toto treba zmeniť zmenou rokováku. Tuším, že v rokováku je aj parlamentná stráž. Keď je taký nespratník, dvaja statní ošetrovatelia zoberú, vynesú, exportujú tam, kde treba, Pinelka čaká.

Mimi Šramová: Aká môže byť budúcnosť týchto vzťahov, vláda verzus médiá, keď vidíme ako sa to uberá, tie mainsreamove médiá, už hovoria o Ficovi, že ide cestou Putina, alebo Viktora Orbána. Ako sa dá tento vzťah napraviť?

Roman Michelko: Otázka je, či majú záujem niektoré médiá naprávať.

Mimi Šramová: Včera sa ospravedlnili napríklad.

Roman Michelko: Áno, občas sa stane. To, ako keby si sa ma pýtala, či verím v to, že sú schopní sebareflexie. V mediálnom priestore som odkedy to sledujem 30 rokov, vidím vývoj tých ľudí, neverím v sebareflexiu. Diferencovať, aj v Nku, aj v SMEčku sú niektorí novinári, s ktorými sa dá ľudsky porozprávať. A ktorí ťa neprídu okamžite provokovať, ale samozrejme sú niektorí, ktorí nič iné neriešia iba toto.  A potom je to samozrejme na šéfredaktoroch, či podporujú takých, ktorí povedzme, že sa snažia o konštruktívny dialóg, alebo chce tam provokatérov. Pre mňa nič nové, jednoducho boj medzi časťou médií a časťou politického spektra tu vždy bol. Bude ďalej, vieme s tým žiť, nie je to šťastné, možno, že časom prehodnotia, možno, že príde k výmene manažmentu novín, možno, že pochopia, že toto je cesta, ktorá nikam nejde. Môžem povedať takú pikošku, možno nastane to, po čom stále volám. Najhorším spôsobom likviduje úroveň politickej kultúry Matovič, to je úplná katastrofa. Naozaj by sa mala urobiť dohoda, že túto osobu a ešte možno Pročka, Šipoša, nebudeme pozývať. Nehovorím celé OĽaNO, ja teda nikdy ich nebudem volať Slovensko, lebo to je úplne že drzosť. Jednoducho extrémne toxické postavy by mali byť mediálne odfiltrované, lebo to je najväčší trest, ktorý im môžu dať. Egomaniaci, ktorí sa potrebujú presúšať v médiách. Keď to robili Blahovi, tak to bola tichá dohoda, vtedy to bolo akože v poriadku. Ja si myslím, že verejný diškurz podstatne menej narúšal ako títo ľudia, ktorých som spomínal. Takže toto je podľa mňa riešenie.

Mimi Šramová: Vyzerá to, že Igor Matovič má stále moc nad tými médiami, keď sa minulý týždeň presunul do akvárka, tak povedal, že kamery nie tu, ale na druhú stranu. Oni presunuli osem kamier. Všetky mainstreamové televízie, TA3, Markíza, JOJ, naháňali ho. Dávajú mu ten priestor, dávajú mu ten kredit.

Roman Michelko: Je to pre mňa nepochopiteľné, do istej miery chápem, keď bol premiérom, alebo ministrom financií, bolo veľmi ťažké môcť ho ostentatívne ignorovať. Mal takú ústavnú funkciu, ktorá to takmer neumožňovala. Dnes je nikto, žiadneho normálneho človeka nezaujíma, čo si myslím, nezaujíma ho  jeho  eskapády,  nezaujímajú ho jeho výzvy, že sa zdá mandátu, keď sa splnia jeho podmienky, lebo v živote nikdy žiaden sľub nesplnil, stačí sa pozrieť na plagiátorstvo, vzdám sa magisterského titulu. Už je to možné, už sa menil zákon, no vzdá sa ak sa aj Gröhling vzdá. Extrémne koncentrovaný luhár, do diskusie nedáva nič nové, len čistý, koncentrovaný, destilovaný hate. Extrémne pokrytectvo, nič nulová hodnota, neviem, či bulvár chce, čím väčšia hlúposť, tým lepšie. Má tam expertku Veroniku, tá ako čo slovo, to perla. Dobre, Zomri treba niečím kŕmiť, aj iné takéto veci. Pokiaľ by o neho mali záujem tieto sarkastické, ironické, neviem aké stránky, v poriadku, tie dokáže nakŕmiť. Ale noviny, ktoré si myslia, alebo majú ambíciu byť akože seriózne, tam nedokážem pochopiť, čo môže byť zaujímavé od Matoviča.

Mimi Šramová: Ako si prijal informáciu, že stránka konšpirátori.sk dala denník Štandard na svoj zoznam.

Roman Michelko: Je to absurdné, je to nonsens. Jeho kádrovači a kráglovači nemajú, ani nikdy nebudú mať ani po členky žurnalistické schopnosti takého Daga Daniša. Aby bolo jasné, pre nie celkom zorientovaných ľudí. Štandard nie je v žiadnom prípade koaličné médium, Štandard je konzervatívne médium, ktoré argumentačne veľmi dobre vyvracia niektoré excesy slniečkárov, progresivistov a tak ďalej. Čiže je to konzervatívne médium, ale v žiadnom prípade nie pro Smerácky, ani pro SNS, ani pro Hlas. To je normálne nezávislé, hodnotové médium. A som zvedavý, že čo ich veľmi vytáča, pretože ich mienkotvornosť rastie. Majú paywall, čiže majú zavretý obsah, čiže nie je tam ani zďaleka taký impact, aký by mohol byť. Dobre, to je ich redakčná politika. Ale pokladám to za žurnalisticky jedno z najlepších médií, ktoré sú na Slovensku. Keď nejakí konšpirátori, ktorí majú samozvanú komisiu, z pseudo expertov a čo je najpodstatnejšie, treba to zdôrazniť, ľudí zo SMEčka a z Nka, ktorí sú v kolosálnom konflikte záujmov. Oni hodnotia svojich kolegov, svoju priamu konkurenciu, tak ja smejem týmto veciam. Možno by bola dobra iniciatíva, alebo nejaká kampaň, aby zadávatelia reklamy si pozreli na to, že kto sú konšpirátori. Že je to nekalá súťaž o inzertný koláč, oni sa snažia odlákavať inzerentov od toho, aby dali do niektorých médií inzerciu, čo je podľa mňa obrovský problém. Ešte ďalšia veľmi podstatná a zásadná vec, konšpirátori dostali 50 000 eur ako grant z americkej ambasády. V programe, kde na tvrdo a na hulváta bolo napísané, že súčasťou toho programu je podpora národnoštátnych záujmov USA. Je to klasická vplyvová agentúra USA, inak povedané, ak bude zákon FARA, tak to sú presne tí adepti, ktorí majú byť pod kontrolou tohto zákona. Majú sa pozerať, akým spôsobom sa používajú tieto prostriedky. To je klasický vplyvová agentúra, ešte raz konšpirátori majú záujem, majú grant vo výške 50 000 dolárov s cieľom presadzovať národnoštátne záujmy, pozor, nie Slovenska, ale USA. Takto to je v tom projekte.

Mimi Šramová: Ako to máš ty osobne s médiami, videla som, že si poskytol nejaký rozhovor pre Hospodárske noviny, aj Startitup.

Roman Michelko: To ešte budem mať, Hospodárske, tam je len nejaká anketa.

Mimi Šramová: Budeš im odpovedať, budeš sa s nimi normálne rozprávať?

Roman Michelko: Takto, boli niektoré médiá, ktoré som odmietol, konkrétne Denník N. Dobre nebudem hovoriť za akých okolností som išiel do Aktualít, lebo to som sa skoro aj zmýlil. Dobre, nevadí, ustál som to, myslím, so cťou. Môj základný postoj je taký, že máme ísť aj do korporátnych médií, ak máme schopnosť argumentačne to ustáť. Nie úplne každý poslanec to dokáže. To znamená, že treba byť opatrný, zároveň treba vyvracať tu ilúziu, ten obraz falošný, že koalícia sú nejakí sprostačikovia, ktorí nevedia argumentačne podoprieť, alebo obhájiť nejaký program, alebo vízie. Tam treba jasne povedať, že voči ním sú ľudia kompetentní, schopní, s vlastnou predstavou, ktorí chcú niečo prezentovať a vedia to obhájiť. Naozaj nemá zmysel chodiť do médií, ktoré idú provokovať a kde od začiatku viem, že to nebude rozhovor, ale séria nekončiacich sa provokácií. Preto budem diverzifikovať, nie len medzi médiami, ale aj medzi redaktormi. Lebo samozrejme človek, ktorý dlhodobo a systematicky sleduje mediálne prostredie, tak vie že všetci sú proti nemu, ale že toto môže byť aspoň súboj nápadov, myšlienok, koncepcií. Že to môže byť odborná polemika a vtedy treba do toho ísť. Pokiaľ tam mám provokatéra, ktorý ma chce vytočiť a chce ma vyprovokovať k verbálnemu útoku, nedaj boh fyzickému, tak to naozaj nemá zmysel. Ale a to chcem jasne povedať, minimálne tie štyri médiá, tam by sme si mali veľmi dobre si rozmyslieť, či to stojí za to. V žiadnom prípade nie automaticky, verejnoprávne médiá, TA3, televízia ako JOJka, Markíza. Aj keď Markíza bola minimálne na Úrade vlády na tej čiernej listine. Minimálne ku Kovačičovi, napriek vydieračstvu, kde bol odhalený, neviem, či si to zaregistrovala. Bielik na tvrdo povedal, že Kovačič si vynucuje exkluzivitu tým, že kto chce ísť do nedeľnej relácie, celý týždeň nesmie ísť do žiadneho médiá. Čo je podľa mňa nepochopiteľné, že ostatní politici…

Mimi Šramová: To odznelo v tej relácií, kde si bol ty?

Roman Michelko: Áno to na tvrdo povedal Bielik a všetkým išlo obočie hore, že to čo je. On to tak troška hovoril v minulom čase, pre mňa je nepredstaviteľné, že musí akoby reverz podpisovať že celý týždeň nepôjdem nikde, lebo veľký Kovačič ide tam. Tam sa ukazuje ako oni zneužívajú svoju mediálnu silu, postavenie. Dobre, že to skúšajú v poriadku, ale že im to na to politici pristali, tak to je pre mňa nepochopiteľné. Áno treba to takto vnímať, treba to komunikovať všade, kde som schopný sa obhájiť, ale samozrejme nie s provokatérmi a sú niektoré médiá, ktoré by mali prejsť nejakou sebareflexiou. Ak to bude generálne, ja som tímový hráč, ak si povieme, že nikto a na tvrdo nepôjde do týchto médií, tak ja určite nebudem štrajkokaz. Pokiaľ to bude len také vágne, že pozor na týchto, tak kolegom nebudem odporúčať aby tam chodili. Ale pokiaľ tam budem mať novinára, kde je elementárna prezumpcia, že ma chce konfrontovať a nie provokovať, tak to zvážim.

Mimi Šramová: Tak Robert Fico  asi vie, prečo sa im pozrie na príjmy z reklamy. Na záver by ma zaujímal tvoj na názor na vysielackú štruktúru a rozdelenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Minule sme sa rozprávali s členom tvojho výboru Dušanom Jarjabkom, ktorý povedal, že RTVS je nepozerateľná. Ako to vnímaš ty?

Roman Michelko: V PVV je to je to fakultatívne, je možnosť ako rozdelenie a je tam aj iná možnosť, nejaká novela zákona, ktorá precizuje niektoré veci. Troška sa opakujem, lebo toto som asi v piatich alebo šiestich médiách riešil, tak skúsim to hutne povedať. Určite sa otvorí diskusia, máme obrovské spätné väzby od rozhlasákov, alebo televizákov, ktorí nie sú spokojní. Minimálne rozhlasáci sú viac frustrovaní.

Mimi Šramová: Myslíš zamestnancov?

Roman Michelko: Tí, ktorí sú v rozhlasovej časti RTVS.

Mimi Šramová: Redaktorov.

Roman Michelko: Oni si myslia, že ten pomer prostriedkov, ktorí je pre rozhlas je podhodnotený. Je tam množstvo problémov, že celá výroba je koncentrovaná v Bratislave, že regionálne štúdia, ktoré sú vybudované a ktoré majú aj nejaké kultúrne a umelecké zázemie sú nevyužívané. Je tam množstvo vecí práce do externého prostredia, či sa to nedá urobiť aj efektívnejšie na technike televízie. Je problém s touto inštitúciou, budeme sa o tom rozprávať. Jedna z možností je, že sa to rozdelí, druhá, že sa urobia nejaké zásadnejšie reformy. V tejto chvíli nie je o ničom rozhodnuté, ale je rozhodnuté určite to, že sa to bude riešiť. A na základe spočítavania malusov a bonusov zistíme, či je pozitívnejšie nechať to tak a to iba zmeniť nejakým zákonom, aby neboli niektoré extrémne diskriminácie. Aby tam bolo pokrytie všetkých relevantných názorových spektier. Politici, ktorí sa legitimujú a majú za sebou nejaké záujmy. A aby tam neboli aj niektoré naozaj personálne excesy, ak toto sa bude riešiť inak a povie sa, že viac je synergii napriek všetkým negatívam. Možno bude iba novela zákona. Ak si povieme, že bude lepšie rozťať to ako gordický uzol preseknúť a kontinuita pred rokom 2011, treba ju vrátiť naspäť a budovať obidve médiá samostatne, tak pôjdeme do toho.

Mimi Šramová: Ja som narážala na to, že ľudia najviac veria v informácie RTVS, tvrdia, že sú najobjektívnejšie. Či je normálne, že tá vysielacká štruktúra v Rozhovoroch s Annou Vargovou sa strieda Ján Mazák, Michal Šimečka, Roman Mikulec. Ja mám pocit, že 75 % sú tam opoziční ľudia. A tridsaťpäť koaliční.

Roman Michelko: A to je zase problém, myslím si, že odskúšaný je tretinový model, tretina vláda, tretina koalícia, tretina opozícia. Toto je úzus všeobecný a konsenzuálny.

Mimi Šramová: Ten by mal platiť?

Roman Michelko: Ja si myslím, že deväťdesiatkach, keď sa verejnoprávnosť zavádzala, tak to bol štandard, ktorý sa dával. Môže to byť aj do zákona, otázka je ako sa to bude presne dať. Takýto kompas by dramaturgovia mali mať. Na spresnenie, niektorí koaliční politici nechodili pred PVV do debát, to mi aj hovorili. Aby nevyťahovali veci, ktoré ešte neboli dohodnuté. Ak to bolo tento mesiac…

Mimi Šramová: Pred voľbami.

Roman Michelko: To je jasné, otázka je, či nastala vnútorná sebareflexia. Ak tento model pozývania 75:25 bude ďalej, tak to bude problém, tak to treba riešiť, to je jasné.

Mimi Šramová: Roman, ďakujem pekne za rozhovor a budeme držať palce Výboru pre kultúru a médiá a celkovo kultúre na Slovensku.

Roman Michelko: Ďakujem za pozvanie.

Podporte spravodajský portál Veci Verejné prevodom na náš účet:

SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás