Tak sme sa dočkali prejavu prezidentky v parlamente. Klasická povinná jazda, nikoho sa zvlášť nedotknúť, hrubých nezákonnosti sa dotknúť len zľahka, pochváliť zdravotníkov, ale žiaden zásadný postoj. Ani slovo o tom, že sme sa stali diktátúrou podzákonných noriem, rozumej Mikasových vyhlášok, ani slovo o hrubých manipuláciách Matoviča a jeho bandy, o hrubom klientelizme, o neznámej trnavskej firmičke, ktorá vďaka Igorovi zažíva extrémne zisky.

No a aj interpretácia vojny policajtov bola taká nijaká. Nebol nielenže pomenovaný, ale ani naznačený vinník. Hrubé, dlhodobé a masívne pošliapavanie zákonností zo strany NAKA a špeciálnej prokuratúry, nočné výmety, nadužívanie kolúznej väzby ktorej cieľom je lámanie charakterov, extrémne nadužívanie inštitútu kajúcnikov, kriminalizácia opozície a jej nominantov, toto všetko je smrtiaci kokteil, ktorému sa takmer vyhla.

Čo k tomu dodať ? Leško sa snažil, ale svoj tieň nikdy neprekročí. Prejav nie je zaujímavý tým čo v ňom bolo, ale čo v ňom nebolo. Tak rozmýšľam, čo tak urobiť v nedeľu ne/prezidentský prejav, kde bude všetko to, čo mi v prejave prezidentky chýbalo. Uvidím, v nedeľu ráno sa možno dozviete, čo by som ja očakával od „svojho“ prezidenta.