Prakticky od nástupu do funkcie generálneho prokurátora SR som predmetom sústavných útokov, ktoré sa zintenzívnili po tom, ako dňa 4. januára 2022 Generálna prokuratúra SR uplatnila v medzirezortnom pripomienkovom konaní 35 zásadných pripomienok k návrhu Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických (ďalej len „Dohoda“). Dňa 8. februára 2022 som mienil v pléne Národnej rady SR, v záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu (článok 149 Ústavy SR), predniesť odborné stanovisko k návrhu Dohody a poukázať na niektoré nedostatky, ako aj na obsah a dosah dojednanej Dohody pre Slovenskú republiku. Po zverejnení mnou plánovaného vystúpenia, ktoré som v Národnej rade SR nepredniesol, pretože mi nebolo udelené slovo, sa dôvodom útokov proti mojej osobe, ako generálneho prokurátora SR, stali niekoľké vety absolútne vytrhnuté z kontextu, týkajúce sa Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky (ďalej len „ČSSR“) a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR, ktorá nadobudla platnosť 18. októbra 1968 (ďalej len „Zmluva“).
Musím sa veľmi dôrazne ohradiť voči verejne prezentovaným tvrdeniam, že som spodobnením návrhu Dohody a Zmluvy „zneuctil a zhanobil pamiatku obetí, či vysmial sa obetiam invázie z roku 1968“. Ich autori buď vôbec nečítali text môjho plánovaného vystúpenia, alebo cielene podsúvajú verejnosti takéto tvrdenie, ktoré nemá žiadnu oporu v texte vystúpenia a to s jediným cieľom – útočiť za každú cenu na generálneho prokurátora SR. V časti venovanej Zmluve som totiž len citoval niektoré jej články, vzťahujúce sa na suverenitu, nezasahovanie do vnútorných záležitostí, povinnosť zachovávať právny poriadok ČSSR, jurisdikciu a pôsobnosť jej orgánov, so záverom, že takáto právna úprava bola nepochybne výhodnejšia (v zmysle jasnejšia a jednoznačnejšia), ako tá, ktorá bola poslancom predkladaná na odsúhlasenie. Išlo o záver výlučne z pohľadu formálno – právneho (normatívneho), bez ohľadu na faktické dodržiavanie jednotlivých článkov Zmluvy, v kontexte právnych nedostatkov a z nich plynúcich možných dopadov predkladaného dojednaného textu Dohody, podrobne analyzovaných v ďalšej časti vystúpenia. Text môjho vystúpenia neobsahoval jedinú zmienku a ani slová, z ktorých by bolo možné, a to ani nepriamo vyvodzovať, že inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968 považujem za správnu, či z ktorých by bolo možné vyvodzovať neúctu k pamiatke obetí invázie. Toho dôkazom je aj fakt, že v texte celkom jednoznačne označujem Zmluvu pojmom OKUPAČNÁ.
Preto sa dôrazne dištancujem od podsúvania tvrdení o hanobení pamiatky obetí invázie do ČSSR a žiadam, aby tí, ktorí to tvrdia, od toho upustili.
Na rôzne právne otázky môžeme mať rozdielne názory, mali by sme však byť schopní názory druhých nielen počúvať, ale v prípade odlišného názoru sa aj slušným, odborným a korektným spôsobom s nimi vyrovnať. Právo vyžaduje jasnosť pojmov a preto dohody a zmluvy musia byť formulované tak, aby vylučovali alebo aspoň minimalizovali možnosť sporov. Inak povedané, musia byť jednoznačné. Pripomienky Generálnej prokuratúry SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní, uplatnené celkom legitímnym spôsobom a obsah môjho vystúpenia, s ktorým som mienil vystúpiť v Národnej rade SR, preto treba chápať len a výlučne ako snahu prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, v záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
