Svojím konaním postupne ničí reputáciu Slovenskej republiky v zahraničí
V stredu 17. januára 2023 prijal na Európsky parlament veľkou väčšinou hlasov nezáväznú rezolúciu voči Slovenskej republike. Jej obsah kritizuje kroky súčasnej slovenskej vlády ohľadom avizovaného rušenia špeciálnej prokuratúry a novelizácie trestných kódexov. Oslovili sme preto europoslankyňu za koaličný Smer-SSD Katarínu Roth Neveďalovú, aby vyjadrila svoj názor k aktivitám jej slovenských kolegov zastupujúcich súčasné opozičné strany.
Ako ste osobne vnímali jej schvaľovanie?
Vnímam to jednoznačne ako prenesenie vnútropolitického boja opozície voči súčasnej vláde na pôdu Európskeho parlamentu. Všetko bolo šité na mieru pre slovenských opozičných lídrov. Najskôr bola debata v europarlamente o situácii na Slovensku a to hneď v decembri, keď bola nová vláda pri moci sotva pár týždňov. Už vtedy europoslanci zo slovenských opozičných strán tvrdili, že na Slovensku je hrozná situácia, že sa ničí právny štát a podobné nezmysly. A pritom ani do dnešného dňa ešte nie je nič prijaté, ani Úrad špeciálnej prokuratúry nie je zrušený a podľa môjho názoru neboli prijaté žiadne právne normy, ktoré by ohrozovali právny štát. Oni už dopredu strašili. Najskôr tvrdili, že ide o zrušenie ÚŠP, proti ktorému vystupujú, neskôr išlo o navrhované zmeny v trestnom práve, potom do toho pridali prípad študenta, ktorého akože urazil premiér, a nakoniec sa v texte rezolúcie objavili aj protesty. Jednoznačne je to pre mňa postupné ničenie reputácie Slovenskej republiky v zahraničí, ktoré nás bude ešte veľmi mrzieť.
Koľkokrát v minulosti riešil Európsky parlament podobný prípad?
Europarlament pravidelne diskutuje o situácii v krajinách, v ktorých má pocit, že sa niečo deje a že by mal zaujať stanovisko. Pravidelne je na “pretrase” napríklad Čína, či Rusko, štandardom je diskutovať a prijímať aj stanoviská vo forme rezolúcií o niektorých konkrétnych prípadoch ľudí, ktorí sú akoby symbolmi odboja, či politickej opozície. No a niekedy je diskusia a rezolúcia aj očlenskom štáte EÚ. I keď väčšinou to býva prenesenie vnútornej diskusie na pôdu europarlamentu. Ide vždy o boj opozície a vlády a o tom, koho momentálne považuje europarlament za toho zlého. “Obľúbené” sú teda rezolúcie o Maďarsku, či donedávna o Poľsku. Nie je to teda nič mimoriadne. Avšak aj vďaka takýmto rezolúciam dnes prevláda akýsi všeobecný názor, že Maďarsko a Poľsko sú problémové. A preto ma zaráža, že sa niekto teší z toho, že do tohto zoznamu pridáva Slovensko.
Táto rezolúcia bola prijatá aj vďaka lobingu slovenských europoslancov zastupujúcich slovenské opozičné politické strany. Ako si vysvetľujete, že sa im podarilo zmobilizovať proti štvrtej vláde Roberta Fica takmer celý Európsky parlament?
Téma právneho štátu je populárna a nič nehovoriaca. Ťažko ho definovať. Preto sa zaň dá schovať všeličo. Od povolenia interupcií až po zmeny v trestnom práve. Nikto sa nechce stavať proti a často europoslanci nemajú skutočné informácie. Nie je to tak, že by cielene boli proti niečomu, jednoducho nemajú kapacitu sledovať situáciu v 27 krajinách a vlastne na celom svete a hlavne sa sústreďujú na národnú úroveň, na krajinu, v ktorej boli zvolení. Takisto si treba uvedomiť, že o menej ako 5 mesiacov máme voľby do Európskeho parlamentu a tiež sa chcú pochváliť, že bojovali za lepší právny štát a v západných krajinách aj to, že bojovali proti nehodným krajinám na východe, ktoré vlastne dotujú. Lebo či sa nám to páči alebo nie, ani po 20 rokoch členstva nás neberú úplne ako seberovných a majú radi pocit, že potrebujeme poúčanie. Pritom napríklad v Holandsku vyhrala extrémna pravica voľba a nikto nerobil ani diskusiu, nie ešte rezolúciu. Existuje dvojaký meter a bohužiaľ niektorí moji kolegovia im v tom ešte aj nahrávajú.
Slovenskí europoslanci za Progresívne Slovensko, Demokratov, SaS a OĽaNO zjavne nemajú problém ak by bolo voči Slovenskej republike spustené konane ohľadom podozrenia z porušovania princípov právneho štátu. V najhoršom prípade by sme mohli prísť aj o eurofondy. To im naozaj stojí za to uprednostniť svoje osobné a politické záujmy pred národno-štátnymi záujmami Slovenskej republiky?
Na to sa musíte opýtať ich. Asi áno. Sú hrdí na to, že sa europarlament podľa nich postavil na ich stranu, čo vnímajú ako podporu. Nie je to však úplne tak. Hlavne je to celé hrozný nezmysel, pretože ešte stále nie je nič schválené, nevieme aká bude výsledná podobna zmien v trestnom práve a už majú plné ústa rečí, aké to bude zlé. Konanie voči Slovenskej republike nie je len taká jednoduchá záležitosť a vláda od začiatku prípravy jasne komunikuje s Európskou komisiou o prípravách, aby predišla podobným problémom. O to viac ma mrzí rôzne jasne politické vyjadrenia, ako napríklad to pani českej eurokomisárky Jourovej, ktorá sa asi chystá znova kandidovať a tak vyzýva Slovensko, aby sa spamätalo, lebo bude znášať následky. Nie je jej úlohou takéto veci riešiť a ako eurokomisárka ba sa mala dištancovať od osobných politických názorov.
KDH v médiách a pred svojimi voličmi prezentuje, že je proti prípadnému zastavaniu vyplácania eurofondov na Slovensko. Aká je však skutočná pravda?
Postoj KDH je veľmi zaujímavý. Krátko pred hlasovaním v europarlamente vyzvala strana svojich europoslancov – Lexmannovú a Štefanca, aby rezolúciu nepodporili. Miriam Lexmann nehlasovala, ale Ivan Štefanec dokument podporil. Asi sa ťažko mohol zachovať inak, keď predtým hrdo na sociálnej sieti vyhlasoval, ako veľa pracoval na tom, aby bola diskusia o Slovensku a následná rezolúcia, doslova sa tým vychvaľoval v niekoľkých statusoch. Ale tento postoj a “poslušnosť” si musí KDH vyriešiť samo, možno aj pri tvorbe kandidátky do europarlamentu.
Premiér Robert Fico pred avizovaním rušením špeciálnej prokuratúry oznámil orgánom Európskej únie tento zámer. Ako sa voči tomu zo začiatku postavili zástupcovia Európskej komisie?
Myslím si, že je to štandardná procedúra, ktorá sa bežne robí. Európska komisia je notifikovaná o navrhovaných zmenách a prebieha komunikácia, aby bolo všetko v súlade s právom EÚ. Toto urobila aj Slovenská republika. Komunikácia prebieha podľa mojich informácií normálne. Len niektorí predstavitelia EÚ si z toho robia trochu agendu a to z rôznych dôvodov. Niektorí to vidia ako priestor pre volebnú kampaň, iní, ako Európska prokuratúra to vidí ako priestor na zviditeľnenie sa a získanie viac finančných zdrojov a zodpovednosti. Je to inštitúcia, ktorá trochu potrebuje získať svoje miesto.
Pred prijatím rezolúcie Európskeho parlamentu skupina slovenských europoslancov za opozíciu ešte minulý rok adresovala list Európskej komisii, aby odsúdila kroky vlády Roberta Fica. Vedeli ste dopredu o tomto ich zámere?
Nevedeli sme o tom dopredu. I keď oni sa netajili tým, že sa im výsledok volieb nepáči a od prvého dňa začali nadávať a hroziť, čo sa všetko na Slovensku preto stane a ako sa stane čiernou dierou a podobné bludy. O liste nám nepovedali, ale občas mám v diskusiách procit, že by radi aj zabudli, že ho poslali, pretože bol veľmi ostrý a nabádal na prijatie krokov zo strany Európskej komisie. Len teraz sa tvária, že oni nikdy niečo také vlastne nechceli. Tak neviem, ako to teda mysleli.
No na druhej strane treba povedať, že aj Robert Fico ako bývalý opozičný líder niekoľkokrát upozorňoval orgány Európskej únie o podozreniach z porušovania princípov právneho štátu počas tri a pol ročného vládnutia štvorkoalície pod vedením OĽaNO. Je možné tento prípad rozlíšiť od súčasných aktivít našich europoslancov zastupujúcich súčasnú opozíciu?
Úplne jasne. Je jedna vec, ak opozičný líder príde s dôkazmi a faktami, že bol na Slovensku hon na opozíciu, že sme videli vyhrážky opozícii v priamom prenose a vykonštruované obvinenie. V Európskej komisii mu vtedy viacerí doslova povedali, že neveria, že také niečo by sa mohlo naozaj diať v členskom štáte EÚ. Robert Fico však nikdy neinicioval proti Slovensku žiadne kroky, nežiadal rezolúciu v europarlamente ani obmedzenie eurofondov. To, čo sa udialo teraz je bezprecedentné hazardovanie s reputáciou Slovenska ako štandardnej demokratickej krajiny a s budúcnosťou.
Minulý rok frakcia európskych socialistov vylúčila zo svojich radov Smer-SSD a Hlas-SD. Aké boli hlavné argumenty jej predstaviteľov podporujúce tento krok?
Frakcia socialistov a demokratov v europarlamente predstaviteľov SMER-SD nikdy nevylúčila. Monika Beňová a ja sme sa vzdali nášho členstva kvôli nedôstojnému zaobchádzaniu a urážkam zo strany kolegov a členstvo kolegu Hajšela bolo suspendované. Hlas nikdy vo frakcii nebol, pretože nemá žiadneho europoslanca.Takisto členstvo strán SMER-SD a Hlas-SD bolo pozastavené v Strane európskych socialistov, pričom hlavným argumentom bol vstup do vládnej koalície so SNS. Následne pri schvaľovaní tohto rozhodnutia sa do tlačovej správy napísali aj iné dôvody, ako práva LGBTI, či postoj voči migrácii a vojne na Ukrajine. Tie však pôvodne v argumentoch neboli. Tiež to bolo trochu alibistické rozhodnutie, pretože hlasovanie sa udialo ešte predtým, ako vôbec vládna koalícia na Slovensku po voľbách vznikla, ale tieto detaily už nie sú podstatné. Výsledok je rovnaký.
Do akej miery Vás limituje práca v Európskom parlamente nová pozícia nezaradenej europoslankyne?
Paradoxne mám vďaka nej viac priestoru na prácu. Dostávam oveľa viac času na vystúpenia a môžem sa venovať viac práce vo svojom výbore. Po odchode z frakcie nám odobrali všetky členstvá vo výboroch (mala som 4) aj delegáciách. Nakoniec nám však museli nejaký výbor prideliť. A mne sa aj vďaka dobrým osobným vzťahom podarilo získať členstvo vo Výbore pre poľnohospodárstvo a za to som veľmi rada, lebo jeho témy a práca sú mi blízke. Takisto vďaka osobným vzťahom som sa dohodla aj na práci v delegáciách, ktoré ma zaujímajú – Rusko a Stredná Ázia a v tej pokračujem. Môj tím má viac práce s prípravou hlasovaní, pretože sa nemôžeme úplne spoľahnúť na podporu a odporúčania frakcie, ale máme väčšiu slobodu a myslím si, že môj skvelý tím to zvláda na výbornú.
Otázka na záver. Môže podľa Vás Európska únia po nejakom čase predsa len objektívne zhodnotiť súčasnú vnútropolitickú situáciu v Slovenskej republike?
Verím, že zvíťazí zdravý rozum. Aj Európska komisia bude o rok už iná a vymenená. Rokovania o budúcom finančnom období začnú až potom a dúfam, že nám toto nezodpovedné konanie opozície nepoškodilo definitívne a budeme vedieť dokázať, že nič hrozné sa na Slovensku nedeje. Ale na to tiež treba čas.
Zhováral sa: Matej Mindár
