Fenomén kajúcnictva nemá v Trestnom poriadku Slovenskej republiky dlhú tradíciu. Očividne sa stal populárnou kontroverznou metódou vyšetrovateľov a prokurátorov pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti zhruba od apríla 2020, po nástupe vlády Igora Matoviča a najmä od 15. februára 2021, odkedy si Matovič presadil do kresla špeciálneho prokurátora advokáta mafiánov a trestne stíhaných kajúcnikov Daniela Lipšica. Približne v tomto období zaznamenala mediálna scéna aj tzv. vojnu policajtov, ktorá prerástla do konfliktu medzi Lipšicovým Úradom špeciálnej prokuratúry a jemu nadriadenou Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky na čele s Marošom Žilinkom.
Metaforicky vyjadrené kajúcnici sú vlastne Lipšicovými deťmi, ktoré postavil na nohy a „vyškolil“ známy tím vyšetrovateľov Jána Čurillu. Práve ono nezákonné školenie kajúcnikov v úlohe spolupracujúcich svedkov sa stalo jablkom sváru medzi čurillovcami a mjr. Dianou Santusovou, vedúcou vyšetrovateľskej skupiny Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR, ktorá začala vyšetrovať nielen falošné svedectvá zločineckej skupiny takáčovcov Dömötora, Zemana a Petrova, ale zaujímala sa aj o Čurillu a jeho kolegov Národnej kriminálnej agentúry pre nezákonné praktiky pripomínajúce spôsoby mafie.
Z predchádzajúcej knižnej publikácie Byť kajúcnikom sa oplatí už vieme ako sa skončilo Santusovej úsilie vniesť svetlo do temných zákutí čurillovského sveta obchodovania s kajúcnikmi, sveta preplneného manipuláciami vo vyšetrovaní medializovaných káuz.Dianu Santusovú odpratal do zabudnutia dočasne poverený riaditeľ ÚIS Petert Scholtz a vtedajší poverený prezident Policajného zboru SR Štefan Hamran medzitým povýšil obvineného Čurillu na zástupcu šéfa bratislavskej Národnej kriminálnej agentúry. Do análov slovenskej spravodlivosti treba ešte zaznamenať výrok zástupcu šéfa špeciálnej prokurátory Ladislava Masára, ktorý sa vyjadril bez pocitu hanby:„Vyšetrovanie veľkých káuz ide vynikajúco, na NAKA je špičkový tím, s ktorým je radosť pracovať.“
Čo dodať k adorácii „špičkového tímu NAKA“ zo strany Lipšicovho zástupcu? Pre ilustráci ustačí uviesť prepis zvukového záznamu Slovenskej informačnej služby zo 16.07.2021, ktorý poukazuje na „profesionalitu“ čurillovcov. Neznámy(v zázname ne identikovaný muž)hovorí: „Ty ju zobereš, neplánovala nič ty kokot, vieš aký to bude mať ohlas?“, na čo Milan Sabota reaguje: „No ale my ju nemusíme brať kvôli iba tomu, že niečo plánovala. My ju môžeme zobrať kvôli tomu, že máme dôkazy, že niečo robí.“ Štefan Mašín dodá: „No šak dvestošestku.“ Pavol Ďurka na to povie: „Keby máš dôkazy, že niečo robí, tak už (nezrozumiteľné slová).“ O chvíľu neznámy muž hovorí: „Počúvaj ma, jak si to ty pochopil, čo on (dočasne poverený riaditeľ ÚIS Peter Scholtz) povedal, že budúci týždeň uvidíme?“ Ján Čurilla reagoval: „Neviem, ee treba podľa mňa začať, treba tam dať. (…), ale potom treba výnimku tam ísť vybaviť k tomuto začatiu. On (Scholtz.) to musí podpísať. A on podľa mňa, on to podpíše. Vieš, klasické lebo to je, na to je pre inšpekciu príslušnosť. To je príslušnosť pre inšpekciu, lebo veď to sú policajti. My potrebujeme od neho stanovisko, my, my máme u piči, či on s tým súhlasí alebo nie. Zákon vyžaduje stanovisko. A s tým, že oni (ÚŠP) vydajú opatrenie. Ale to treba, ee vieš, rýchlo vybehať. A že ste dohodnutí na štvrtú či čo tam? Hovoril Repa a Kysel, že oné.“ Na to Ďurka povie: „Že predbežne na štvrtú, lenže to je piča.“Čurilla pokračuje: „Treba oné niečo, treba vyhodiť uzneskoee, nejaké tieto, aby to malo reálne základy eee…“
Po tomto prológu „našich chlapcov“ z NAKA vhupneme do druhého dejstva zamotanej hry o udavačoch a zločincoch. Dvaja prominentní kajúcnici skončili opäť v putách, tentoraz druhého apríla 2022. Polícia zadržala bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, verejne známeho Ľudovíta Makóa a bývalého námestníka tajnej služby Borisa Beňu. Podľa hovorcu Krajskej prokuratúry v Bratislave Juraja Chylu, dôvodom ich zadržania bolo obvinenie z krivej výpovede a krivej prísahy. Pripomeňme si, že Makó je najdôležitejší svedok a spolupracujúci udavač v kauzách Lučanského, Kováčika, Gašpara, Pčolinského, Bödöra, Brhela, atď…Lajo Makó je svedok na pohľadanie a predovšetkým nebezpečný zločinec, ktorý sa priznal k celému radu trestných činov a poudával koho mohol a poznal. Získal štatút kajúcnika a mohol si ďalej užívať slobodný rozlet, lietať súkromným lietadlom do Emirátov a získavať obrovské kšefty so súhlasom štátu doma i v zahraničí.
JUDr. Makó nebol hocikto. Páchal rozsiahlu ekonomickú a korupčnú trestnú činnosť, z ktorej dosahoval zisky rádovo v miliónoch eur a to aj formou zneužívania funkcie riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy(KÚFS). Bol obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Zisky z trestnej činnosti mal JUDr. Ľudovít Makó podľa výpovede Michala Suchobu v inej trestnej veci uchovávať v taškách, ktoré mohli mať hmotnosť 20 až 25 kg, pričom mali byť naplnené bankovkami v nominálnej hodnote 5 až 100 eur. Podľa bývalého riaditeľa NAKA Branislava Zuriana bol tento pán ,,druhým Černákom v rámci Slovenska s rozdielom, že Černák vraždil a Makó vydieral ľudí“.
Genéza a postupne sa rozvíjajúci obsah výpovedí JUDr. Ľudovíta Makóa svedčí o chladnej kalkulácii ako aj o zištnej motivácii získať vlastný prospech v trestnom konaní. Podľa bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, sa Ľudovít Makó pred ním v súvislosti s trestným konaním, v ktorom bol stíhaný, vyjadril o príslušníkoch NAKA ako o ,,tupých kokotoch, ktorých ojebal“. Pčolinský, zároveň o ňom povedal, že,,porozprával a priznal sa aj k tomu čo nespravil“. Ľudovít Makó sa po prepustení z väzby stretával s iným spolupracujúcim obvineným svedkom JUDr. Borisom Beňom ktorému údajne poskytoval cenné informácie z trestného konania.
Druhého spolupracujúceho udavača a druhého najmocnejšieho muža tajnej služby Borisa Beňu zadržali pri policajnej akcii Judáš začiatkom decembra 2020. Po zadržaní začal veľmi rýchlo spolupracovať s políciou a usvedčovať iných z korupcie. Jeho obhajcom bol vtedajší advokát Daniel Lipšic, ktorý po tom ako sa stal špeciálnym prokurátorom odovzdal svojich klientov do rúk priateľa JUDr. Petra Kubinu. Beňa, rovnako ako jeho kamarát Makó mal toho na rováši akurát dosť a rovnako mu hrozil trest 25 rokov. Za svedectvo, najmä proti Vladimírovi Pčolinskému, ktoré krajský súd v Bratislave neskôr označil ako krivé, si po dohode s prokurátorom a sudcom vyslúžil oveľa nižší, iba podmienečný trest s finančnou pokutou14-tisíc eur.
Obhajca Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa považuje obvinenie a trestné stíhanie svojich klientov za účelovo vyfabrikované a nezákonné. Kubinovmu tvrdeniu čiastočne nahralo aj rozhodnutie sudkyne pre prípravné konanie Ivety Halvoňovej, že bývalý námestník šéfa tajnej služby Boris Beňa a niekdajší šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó nebudú stíhaní väzobne. Nevyhovela tým návrhu bratislavskej krajskej prokuratúry, ktorá vzápätí podala voči rozhodnutiu sťažnosť.
O veci nie je teda ešte rozhodnuté. Konflikt nepresne nazývaný ako vojna policajtov, do ktorej sú namočení vyšetrovatelia NAKA aj prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry nadobudol počas dvoch rokov ťahaníc kto z koho nadobúda čoraz viac komické črty. Zločinci par excelance ako Makó, Beňa, Slobodník a Suchoba sa pohybujú v prostredí preventívnej väzby a absolútnej slobody ako na hojdačke: Pár dní dýchajú vzduch väzenskej cely a pár mesiacov si to užívajú na slobode ako počestní občania. A tak dookola.
Vnucuje sa otázka: V právnej mizérii, aká vládne na Slovensku prehovorí ešte zákon?Alebo sa nedá v dohľadnej dobe očakávať víťazstvo spravodlivosti nad politickou tuposťou, priam stredovekým sektárskym fanatizmom pripomínajúcim upaľovanie bosoriek?
