Sľub, ktorý skladá sudca do rúk prezidenta SR pri menovaní obsahuje veľmi dôležitú myšlienku, ktorá je základnou formulkou etického kódexu sudcovského povolania: „Budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“ Z ustanovenia v Deviatej hlave Ústavy Slovenskej republiky čl. 154c ods. l a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods.l vyplýva povinnosť zabezpečiť nezávislý a nestranný výkon súdnictva.
K téme nestrannosti sudcu pri výkone povolania si dovoľujem v pozícii komentátora doplniť ešte citát z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19. júla 2010, sp. zn. 1 Nc 17/2010: „O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za každých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať nielen svoje konanie, ale tiež sféru svojich vnútorných pocitov.“
Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti takmer pravidelne uvádza, že aj nepriateľský vzťah sudcu voči strane je dôvodom na vylúčenie sudcu, bez toho, aby tento nepriateľský vzťah bližšie definoval.Na záver tohto úvodného „právnického“ vstupu uvediem vyjadrenie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý považuje za nestranného sudcu „takého sudcu, u ktorého pri rozhodovaní a prejednávaní veci absentujú akékoľvek predsudky a zaujatosť voči účastníkom konania a vo vzťahu k prejednávanej veci.“
Pojmy ako vnútorné pocity, predsudky, zaujatosť či dokonca nepriateľský vzťah voči účastníkom konania vyslovené hoci nepriamo (napr. na sociálnych sieťach) diskvalifikujú sudcu z rozhodovania v príslušných trestných konaniach a mali by sa stať predmetom jeho disciplinárneho stíhania. Ako inak by sa malo pristupovať k prípadu sudkyne Špecializovaného trestného súdu, ktorá označila obvinených sudcov za svine a ktorá má vzápätí rozhodovať o ich obžalobe? Vlastne by to nemala byť otázka, ale kategorický imperatív vylúčiť takúto sudkyňu z procesu trestnoprávneho rozhodovania.
Hovorme konkrétne: Sudkyňa Pamela Záleská sa o obvinených sudcoch kolegoch vyjadrovala ako o „sviniach, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a na dlhé roky ju systematicky krivili“. Obžalovaný bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner, o ktorého obžalobe by mala rozhodovať menovaná sudkyňa Špeciálneho trestného súdu podal námietku zaujatosti. V námietke uvádza dôvody, pre ktoré by sa mala sama vylúčiť z jeho konania. Nejde len o urážlivé poznámky o sviniach v talároch, ale o babské osočovanie, keď o obvinených sudcoch bez dôkazov tvrdí, že „všetci títo jednotlivci boli vzájomne prepojení a zneužívali systém, v ktorom si boli istí, že sa schovajú za nedotknuteľnosť sudcu…a mali z toho všetci dlhé roky finančný a iný prospech.“ Toto dokonca netvrdí ani prokurátor v obžalobe .
Nad vyjadreniami sudkyne sa musí chytiť za hlavu každý začínajúci študent práva, keď táto pani len pár dní po obvinení bez zaváhania pustí do vetra, že „o ich nevine môže pochybovať už ozaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci.“Ako otrávenú čerešničku na svojvoľnom výklade práva dodáva: „Aká prezumpcia neviny? My musíme vyzvať každého, kto sa špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč“.
Lindtner vo svojej námietke nastoľuje nástojčivé otázky:„Takto sa vyjadruje nezaujatý a nestranný sudca? Takto má vyzerať vyjadrovanie garanta spravodlivého procesu v konaní pred súdom? Skutočne prezumpciou neviny disponuje iba ten obvinený, ktorý si to podľa tejto sudkyne zaslúži? Má vôbec význam obhajovať sa v konaní pred súdom, ak by konanie pred súdom viedla táto sudkyňa?Pokiaľ sa sudca dostane do takejto pozície, tak vo veci nemôže rozhodovať, pretože už sám preukázal svoju zaujatosť a ak by vo veci ďalej konal, išlo by o popretie práva na spravodlivý proces a návrat k procesom s dopredu napísanými rozsudkami.“
Bez toho, aby sme detailne rozoberali všetky extrémne zaujaté vyjadrenia sudkyne Mgr. Pamely Záleskej, musíme potvrdiť slová zdôraznené v Lindtnerovej námietke, že jej vyjadrenia „hrubo porušujú ústavný princíp prezumpcie neviny, že sú nezlučiteľné s akoukoľvek predstavou o schopnosti tejto sudkyne zákonne, spravodlivo rozhodnúť v trestnej veci obvineného.“
Nemenej dôležitou skutočnosťou z hľadiska zaujatosti sudkyne Mgr. Pamely Záleskej voči osobe obvineného je tiež to, že JUDr. Lindtner je zároveň obhajcom v trestnom konaní vedenom proti JUDr. Robertovi Kaliňákovi a Doc. JUDr. Robertovi Ficovi, CSc., ktorí opakovane verejne poukazujú na podozrenia z politicky a mediálne motivovaných rozhodnutí sudkyne Mgr. Pamely Záleskej. Na dokreslenie tohto prípadu treba dodať, že menovaní politici podali na sudkyňu podnet na začatie disciplinárneho konania.
Zlyhania sudkyne Špecializovaného trestného súdu sú staršieho dáta. Škandalóznej telefonickej komunikácii medzi pani P. Záleskou a mafiánom M. Zemanom alias Zemákom, ktorý bol vtom čase na úteku venovala pozornosť veľká časť slovenských periodík a tejto téme sme sa tiež venovali v jednej z predchádzajúcich kapitol.Druhým faulom sudkyne „uštedreným“ slovenskému právu bolo jej drakonické rozhodnutie v procese s Dušanom Kováčikom. Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik bol odsúdený na 14 rokov nepodmienečne a dostal aj trest prepadnutia majetku. Podľa Roberta Fica išlo o typický politický proces, v ktorom sudkyňa rozhodovala svojvoľne, pretože nepripustila na pojednávaní výpoveď až 70 svedkov, ktorých navrhovala obhajoba. Okrem toho upozornil na priateľský vzťah sudkyne s novinárkou Monikou Tódovou, ktorá písala články proti Kováčikovi „O akej objektivite môžeme hovoriť v tejto súvislosti,“ pýtal sa oprávnene opozičný politik.
Nasledovali odvolania. Najvyšší súd Kováčikovi najprv zmiernil väzbu na osem rokov a uložil peňažný trest 100 tisíc eur a napokon po odvolaní k Ústavnému súdu SR, tretí senát ÚS v rozhodnutíz 28. júla 2022 jeho sťažnosti čiastočne vyhovel, konštatoval porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie. Špecializovaný trestný súd je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania.
Zvlášť znepokojujúci je prípad tzv. krvavého starostu z Dolného Chotára Františka Doru obžalovaného z objednávky viacerých vrážd, ktorý sa dostal na slobodu pre pochybenie Špecializovaného trestného súdu pod vedením senátu Pamely Záleskej.
Starosta Dolného Chotára bol v úzkom spojení so šátorovcami, najbrutálnejším gangom na Slovensku. Využíval ich služby a na oplátku im pomáhal nelegálne získavať financie. Za zlikvidovanie nepohodlného agronóma zo susednej dediny zaplatil mafiánom tejto skupiny tri milióny slovenských korún.
Sudkyňa Záleská nesplnila zákonnú povinnosť vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene. Najvyšší súd SR v uznesení zo 4. marca tohto roku píše, že súd prvého stupňa „spôsobil prieťah“ takého rozsahu, že je to ústavne neakceptovateľné. Šéfke senátu Špecializovaného trestného súdu trvalo viac ako dva mesiace, kým spis poslala na rozhodnutie Najvyššiemu súd Slovenskej republiky. Na základe sťažnosti obávaného starostu Doru nemal Najvyšší súd inú možnosť ako riešiť tuto katastrofu, len ho prepustiť na slobodu a vec riešiť podľa ustanovenia aké umožňuje Trestný poriadok. Neprávoplatne odsúdený zločinec Dora sa mohol vrátiť s náramkom do úradu starostu obce.
Dorov prípad nebol prvým pochybením sudkyne Záleskej. Svedčí o tom písomné napomenutie predsedu Špecializovaného trestného súdu z mája 2020, v ktorom sa uvádza ako dôvod zmeškanie lehoty na napísanie viacerých rozsudkov. Lenže čo s tým urobí obyčajný neinformovaný občan na malom slovenskom politickom ihrisku plného veľkého nepriateľstva a porušovania práva? Ministerka spravodlivosti nemeria rovnakým spravodlivým metrom. Na jednej strane pozbaví funkcie predsedu Okresného súdu Romana Fita pre absurdnú zámienku, že neprejavil súčinnosť s políciou pri neodôvodnenom zásahu v budove súdu, na druhej strane bagatelizuje vážne prešľapy sudkyne Záleskej najmä v prípade jej komunikácie s mafiánom Zemanom. Kolíková a Záleská – akoby ich jedna mater mala, ohýbajú právo a pravidlá podľa subjektívneho a žiaľ, aj politického presvedčenia pretaveného až do nevraživosti.
Autor: Ľudovít Števko
