Aféra tunelovania Braniska bola jednou z najväčších káuz Dzurindovej vlády, ktorej vyšetrovanie trvalo neuveriteľných štrnásť rokov. Stavba jedného tubusu tunela trvala sedem rokov: od roku 1996 počas vlády Vladimíra Mečiara do roku 2003 za vlády Mikuláša Dzurindu. 

Tunel mal stáť podľa pôvodných prepočtov 3,2 miliardy korún, potom sa náklady zvýšili na 6 miliárd korún a napokon sa vyšplhali až na 7,7 miliardy. Len dodávka technologického vybavenia bola údajne predražená takmer trojnásobne ‒z pôvodných 670 miliónov korún na 1,97 miliardy korún. Na tunelovanie upozornila Slovenská informačná služba v roku 2004 vo svojej výročnej správe. Podľa nej veľká časť peňazí odišla do švajčiarskych bánk na súkromné účty osôb zo Slovenskej republiky.

Chronológia udalostí :

Podľa informácií Úradu boja proti organizovanej kriminalite vyšetrovateľ v roku 2005 obvinil z finančných machinácií a úplatkárstva Róberta B., Ladislava Č., Ivanu D., Milana G., Romana T., Leonarda G., Tomáša H., Róberta V. a Alexandra H. Podľa vtedajšieho ministra vnútra Vladimíra Palka obvinení boli bývalí funkcionári stavebnej spoločnosti Hydrostav a Poľnohospodárskej platobnej agentúry Trenčín.

V roku 2006 našla švajčiarska polícia na účtoch nominantov SDKÚ v Slovenskej správe ciest 1,5 milióna frankov (30 miliónov SKK). Škandál naplno prepukol po tom, ako sa ujal vlády nový premiér Robert Fico, ktorý počas oficiálnej návštevy Švajčiarskapožiadal švajčiarsku vládu o spoluprácu.

V roku 2008 slovenská polícia obvinila zo založenia zločineckej skupiny desať ľudí. Medzi obvinenými však nefiguroval vtedajší minister dopravy Jozef Macejko ani bývalý pokladník SDKÚ Gabriel Palacka. 

V roku 2012 švajčiarska prokuratúra podala na súde v Bellinzone návrh na obžalobu Jána G. z trestného činu úplatkárstva a trestného činu daňového podvodu.

V roku 2013 vyšetrovateľ navrhol obžalovať z tunelovania Braniska šiestich ľudí,

z toho troch nominantov SDKÚ a riadiacich  pracovníkov v Slovenskej správe ciest – Dušana M., Romana V. a Valeriána H. Ako riadiaci pracovníci správy ciest spolu s Jánom G., zastupujúcim švajčiarsku spoločnosť ErgasuisseGmbH, mali v roku 2001 založiť zločineckú skupinu s cieľom dosiahnuť zisk.

Podľa švajčiarskych médií stál za úplatkárskou kauzou Švajčiar slovenského pôvodu Ján Godáň (v správe uvedený ako Ján G.), hlavná postava v celej kauze, ktorá spolupracovala v trestnej činnosti s nominantmi SDKÚ. Švajčiarska federálna prokuratúra ho obžalovala z úplatkárstva, korupcie a daňových únikov. Ján Godáň podľa obžaloby podplácal slovenské úrady, aby pre švajčiarske  konzorcium, v ktorom mal podiel, získal zmluvu na projekt výstavby tunela Branisko. Ako uviedla hovorkyňa švajčiarskeho generálneho prokurátora, malo ísť o úplatok vo výške troch miliónov frankov (cca 2 500 000 eur). Prokuratúra prešetrila pozadie prípadu a podala na trestnom súde obžalobu.

V roku 2015 uznal švajčiarsky súd Jána Godáňa za vinného z nepoctivej správy majetku a daňového podvodu, pričom ho odsúdil na desať mesiacov s podmienečným odkladom na dva roky. V prvej časti rozhodnutia súd zastavil jeho stíhanie vo veci podplácania. 

V roku 2018 slovenský Úrad špeciálnej prokuratúry podal na Špecializovaný trestný súd obžalobu na šesť osôb. Medzi nimi bol vtedajší generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest Dušan Matonok, ekonomický riaditeľ Roman Veselka a šéf úseku investičnej prípravy a výstavby Valerián Horváth. Na Veselkovom švajčiarskom účte sa našlo milión frankov, na Matonokovom účte 280-tisíc a na Horváthovom 216-tisíc frankov. Škodu polícia vyčíslila na 260 miliónov korún. Prostredníctvom nastrčenej firmy mali títo traja páni vystavovať fiktívne faktúry a navyšovať cenové ponuky. Pô­vod­ne bola kauza pojednávaná na Špe­cia­li­zo­va­nom tres­tnom sú­de ako vec pod. sp. zn. PK-2T/30/2018 (s pra­cov­ným náz­vom Tu­ne­lo­va­nie Bra­nis­ka), kto­rá za­hŕňa­la trestnú činnosť šiestich ob­ža­lo­va­ných.Vy­šet­ro­va­cí spis mal okolo 25000 strán a príl­ohy ďal­ších nie­koľ­ko ti­síc strán.

V roku 2019 bola vec uz­ne­se­ním Naj­vyš­šie­ho sú­du pos­tú­pe­ná „Ok­res­né­mu sú­du Bra­tis­la­va I ako sú­du vec­ne a mies­tne prís­luš­né­mu na jej pre­jed­na­nie z dô­vo­du, že ko­na­nie ob­vi­ne­ných ne­napĺňa zna­ky tres­tné­ho či­nu za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny v zmys­le § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na“.A sme na konci s dychom. Miki Dzurinda,Gabo Palacka a hlavní aktéri SDKÚ-DS z príbehu o najdlhšom a najdrahšom tuneli na Slovensku si dnes užívajú „zaslúžený“ odpočinok na dôchodku. Dôchodca Dzurinda, ktorý pred septembrovými voľbami 2023 vstupuje do politickej arény, možno sníva o výstavbe druhej rúry vytunelovaného tunela. Politickú zodpovednosť za machinácie v prvej rúre váľa na exministra dopravy Macejka a Macejko zasa tvrdí, že za nominácie SDKÚ v Slovenskej správe ciest (SSC) môže Dzurinda a jeho bývalý pokladník Gabriel Palacka.V tých dávnominulých časoch tunelovania to každý videl inak.

Jozef Macejko:

„Keď som bol nespokojný s činnosťou SSC, hlavne pre tunel Branisko, tak som Dzurindovi medzi štyrmi očami povedal, že chcem odvolať Matonoka. On mi povedal, aby som na neho nesiahal.“

Mikuláš Dzurinda:

„Je to špinavý útok na SDKÚ-DS.“

Dušan Matonok:

„Palacku som nepoznal. Stretol som sa s ním raz na nejakej spoločenskej akcii v Národnom divadle.“

Gabriel Palacka:

„Nikdy som s vecou nemal nič spoločné a tobôž som nikdy nemal žiadne dispozičné právo k nejakým účtom vo Švajčiarsku. Ľudí, ktorých polícia obvinila, osobne vôbec nepoznám, nikdy som sa s nimi nestretával.“

Roman Veselka:

„Peniaze som vrátil bez toho, aby som vybral čo len frank A všetky doklady o vrátení má aj vyšetrovateľ. Navyše to vyšetrovateľom môžu potvrdiť banky.“

Robert Fico:

„Vyšetrovanie by malo smerovať aj do Lichtenštajnska a do Veľkej Británie, pretože sa veľmi intenzívne pracuje s informáciou, že dispozičné právo k týmto účtom mal Gabriel P.Máme množstvo informácií aj o tom, kto si chodí vyberať peniaze z účtov do Veľkej Británie či Lichtenštajnska.“

Dokončenie kapitoly v knihe. 

Knihu si môžte objednať na mailovej adrese dzurinda.kniha@gmail.com