Foto: pani profesorka Kontseková je na snímke vpravo dole

Rozhovor s profesorkou Evou Kontsekovou

Prof. RNDr. Eva Kontseková, DrSc. 
V roku 1983 ukončila štúdium mikrobiológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jej vedecká dráha sa začala na Virologickom ústave SAV, kde sa venovala imunológii vírusov. Neskôr pracovala na Neuroimunologickom ústave SAV a od roku 2001 aj v biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience. Jej vedecko-výskumná práca je dlhé roky orientovaná na Alzheimerovu chorobu a iné taopátie. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti prípravy monoklonových protilátok ako imunologických sond vhodných na štruktúrno-funkčné analýzy širokého spektra proteínov, v oblasti vývoja vakcín a imunoterapie. Vyvinula protilátky proti jedinečným epitopom tau proteínu, ktoré viedli k odhaleniu diagnostických a terapeutických cieľov pre diagnostiku a terapiu Alzheimerovej choroby. Bola jedným z lídrov pri vývoji vakcíny proti Alzheimerovej chorobe, ktorá úspešne prešla druhou fázou klinického skúšania. V súčasnosti sa venuje analýze neuroimunitných mechanizmov, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri vzniku a vývoji Alzheimerovej choroby. Odborné skúsenosti z oblasti predklinického vývoja vakcín využíva pri dizajne vírusových vakcín.

Pracujete súčasne na vývoji vakcíny proti COVID-19 a lieku na túto chorobu. V akom štádiu sú momentálne práce a v akom časovom horizonte by ste mali poskytnúť vakcínu i liek verejnosti?

Momentálne prebieha predklinická fáza testovania našej vakcíny a lieku na zvieratách. Oba terapeutické prístupy zohľadňujú najčastejšie sa vyskytujúce mutácie vírusu, ktoré kolujú v populácii, keďže naším cieľom je zabezpečiť dostatočnú ochranu jedinca aj proti novým mutovaným formám vírusu. Časový horizont dostupnosti vakcíny a lieku verejnosti ovplyvňuje viacero faktorov, ktoré môžu do značnej miery ovplyvniť ich finalizáciu. Preto v tejto fáze neviem jednoznačne povedať, kedy budú pripravené k aplikácii. Vzhľadom na závažnosť situácie a značnú konkurenciu v danej oblasti je našou snahou priniesť liek a vakcínu k pacientovi čo najskôr.

Aký je rozdiel medzi vašou vakcínou a ostatnými?

Naša vakcína obsahuje krátke úseky z povrchového proteínu vírusu („spike” alebo S proteín), ktoré sú spojené s tzv. nosičom proteínovej povahy. Takto zostavená vakcína zabezpečuje stimuláciu imunitných mechanizmov vedúcich k indukcii imunitnej odpovede zameranej na povrchové časti vírusu, ktoré vírus využíva na vstup do bunky. Vakcíny, ktoré sa v súčasnosti najčastejšie podávajú, obsahujú genetickú informáciu o povrchovom S proteíne v podobe mRNA alebo DNA. Zároveň sú už schválené vakcíny, kde je ich aktívnou zložkou celý inaktivovaný, teda mŕtvy vírus.

Pri aplikáciách iných vakcín sa objavujú rôzne komplikácie. Ako chcete predísť takýmto problémom pri tej vašej?

V súčasnosti schválené vakcíny prešli klinickým testovaním, kde sa sledovala v prvom rade bezpečnosť vakcíny a posudzovali sa možné nežiaduce účinky. Závažnejšie komplikácie po podaní vakcín sa však objavujú zriedkavo. Ak sa vyskytujú, tak u ľudí, ktorí trpia závažnými poruchami imunity, prípadne inými chronickými ochoreniami. Keďže naša vakcína je zostavená úplne inak ako schválené vakcíny, neobsahuje žiadnu zo zložiek obsiahnutých v súčasnosti podávaných vakcínach, závažné komplikácie nepredpokladáme. Samozrejme, aj pri našej vakcíne bude bezpečnosť a posúdenie rizík prvoradé.

Bude pri vašej vakcíne pri jednej dávke nutné dvojnásobné očkovanie?

Ak má byť vakcína účinná, to znamená, má dostatočne chrániť jedinca pred opätovným stretnutím s patogénom (v našom prípade s koronavírusom), je potrebné dostatočne stimulovať imunitný systém a navodiť imunologickú pamäť. Z uvedeného dôvodu je vhodné podať opakovane s určitým časovým odstupom ďalšiu dávku. V podstate každá ďalšia dávka vakcíny stimuluje nárast pamäťových buniek, ktoré sú nositeľmi dlhodobej imunity. Uvedené platí aj pre našu vakcínu. Doterajšie výskumy zamerané na analýzu imunitnej odpovede indukovanej vakcínou nám ukazujú, že bude potrebné preočkovanie ďalšou dávkou.

Na akom princípe je postavený vami vyvíjaný liek proti koronavírusu?

Náš liek je založený na monoklonových protilátkach. Momentálne máme v rôznej fáze predklinického testovania viacero rôznych typov protilátok. Všetky sa vyznačujú neutralizačnou schopnosťou. V preklade to znamená, že po naviazaní protilátky na povrch vírusovej častice dôjde k blokovaniu miesta, prostredníctvom ktorého vírus vstupuje do bunky. Následkom blokovania sa vírus nemôže naviazať na receptor na povrchu bunky, v dôsledku čoho nedôjde k vírusovej infekcii bunky.

Dobrou správou je, že nami vyvinuté protilátky sú schopné efektívne neutralizovať aj mutované formy vírusu a následne zabrániť infekcii buniek mutovanými vírusmi. Musím však zdôrazniť, že dôležitou podmienkou mechanizmu účinku takej protilátky je jej schopnosť viazať sa na to „správne” miesto na povrchu vírusu. Keďže naše protilátky atakujú viaceré takéto kľúčové miesta vírusu, uvažujeme aj o ich kombinovanej aplikácii.

Kde vidíte slabé miesto vírusu, cez ktoré by bolo možné ho eliminovať?

Predklinický vývoj našej vakcíny bol vo svojej podstate zameraný na hľadanie achillovej päty vírusu. Pri vývoji vakcíny sme detegovali protilátky, ktoré nám odhalili slabé miesta na povrchu vírusu, pretože, ako som už uviedla, po naviazaní protilátky na vírus dôjde k jeho eliminácii. Ak by vírus nebol schopný takéto miesto vplyvom tlaku imunitnej odpovede meniť, potom by toto miesto mohlo byť jeho achillovou pätou. Povrchové proteíny vírusu sú najčastejším cieľom imunitnej odpovede a aj pomerne zraniteľným miestom vírusu. Z môjho pohľadu by to mohla byť jedna z možností, kde by som hľadala slabé miesto koronavírusu.

pripravil
Peter Valo

Zdroj: lekarskenoviny.sk