Satirické verše Loď bláznov, ktoré napísal nemecký autor Sebastian Brantna sklonku 15. storočia v mnohom pripomínajú pokrivený étos našej doby. Jeho veršíky neboli prvou vtipnou kritikou zlých ľudských vlastností – tuposti, hlúposti a ďalších tienistých stránok života spoločnosti. Loď bláznov je alegória, ktorá sprevádza našu civilizáciu od Platóna cez stredovek až dodnes. Platónova loď bláznov je alegória na demokraciu. V jeho filozofickom koncepte loď bez kapitána ovládajú nepríčetní pasažieri bez znalosti riadenia či kurzu svojho plavidla. Loď bláznov vynikajúcej americkej spisovateľky Katherine A. Porterovej je alegóriou na svet na pokraji katastrofy, ku ktorej sú ľudia slepí a hluchí.
Ak niekomu tento obraz nášho sveta pripomína pohľad na tri múdre opice zo slávnej šintoistickej svätyne Tóšógúv japonskom národnom parku, nebudeto podobnosť náhodná.Prvá opica (Mizaru) si zakrýva oči, druhá (Kikazaru) si zakrýva uši, tretia (Iwazaru) si zakrýva ústa. V šintoizme opice symbolizujú múdrosť pokojného života: Nepočujem zlo, nevidím zlo, nehovorím zlo. Civilizácia Západu má inú interpretáciu, ku ktorej sa prikláňame: pre nás tieto opice nie sú posvätné, symbolizujú sebaklam, falošnosť, ignoranciu a postoj neodporovať zlu. V našom výklade sú tieto opice výstražným znamením, nie návodom na pokojný život.
Možno sa kde-kto spýta:Ako tento výklad súvisí s témou samovrážd a vrážd, ktoré sprevádzajú činnosť niektorých slovenských orgánov činných v trestnom konaní a ktorých sme iba tichými svedkami (česť výnimkám) v našom súčasnom právnom systéme? Sme naozaj slepí a hluchí? Čo stojí za našou slepotou a hluchotou, slovom ľahostajnosťou k tomu čo sa deje v našej pokrivenej demokracii?
Možno sú za ňou vyhrážky a arogancia moci aj podvedomý strach z trestných stíhaní za vyslovený názor, alebo prirodzená obava z katastrofálnej sociálnej krízy čo nás čaká zajtra. Kolektívny strach o naše živobytie je oveľa väčší ako záujem o individuálne osudy ľudí, ktorých melie v trestných konaniach mašinéria čurillovcov či Apačov a ich politických šéfov.
Našťastie, „mlčanie múdrej opice“ známej z filozofie šintó nie je vierovyznaním všetkých Slovákov. Našťastie, investigatívna alternatíva v žurnalistike existuje aj keď sa stretáva s mocenskými útokmi na jej nezávislosť v štýle –povedz pravdu, rozbijú ti hlavu. Súčasný vykonávateľ moci policajný prezident Štefan Hamran viedol svoju tlačovú konferenciu, ktorú nazval Krajina krivých zrkadiel,výhražným tónom voči redaktorke týždenníka Plus 7 dní Ľudmile Lackovej pre zverejnený rozhovor s bývalým šéfom operatívneho oddelenia NAKA Jánom Kaľavským. Lacková vraj píše toxické články, robí hanbu žurnalistike a že spolu s Kaľavským napísala „ten pamflet, o ktorý sa oprie bývalý trojnásobný premiér tejto krajiny.“
Generálny riaditeľ a predseda predstavenstva News and Media Holding Michal Teplica, adresoval policajnému prezidentovi list, v ktorom označil Hamranove vyjadrenia za neprípustný nátlak a zastrašovanie skúsenej a odvážnej redaktorky s dlhoročnou žurnalistickou praxou. Prirodzene, o čom Teplica nechcel v liste písať, bol samotný ťažko vyvrátiteľný obsah rozhovoru s Kaľavským. Všetko čo povedal tento obvinený muž je predsa zrejmé z nahrávok a zaznamenané v trestnom spise voči štyrom známym čurillovcom.
Na sebavedomú, možno len sesebaobrannú tlačovku policajného prezidenta sa čoskoro zabudne, ale vraždy a samovraždy obvinených v rôznych kauzách nezapadnú prachom.Hovorí sa o tom, že za posledných pár rokov existencie Matovičovej vlády bolo tých nevyšetrených a nevysvetlených úmrtí sedema podľa advokáta Roberta Kaliňáka dokonca až desať podozrivých prípadov.
Pozrime sa aspoň na najznámejšie. Začnime záhadou smrti generála Lučanského. Nekompetentná komisia vtedajšej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej nezistila nič, čo by nasvedčovalo, že sa generál vo väzbe nezabil sám. Lenže zástupca jeho rodiny, sudca a europoslanec Miroslav Radačovský, poukazuje na niektoré podozrivé okolnosti celého prípadu. K nemu sa pripojil aj známy politik Ľuboš Blaha, ktorý nedávno oboznámil verejnosť s písomnými materiálmi vzbudzujúcimi podozrenie, že Lučanský nemohol zomrieť na dôsledky zranení tak, ako sa uvádza v oficiálnej verzii vyšetrovania.
Blaha sa pýta, že kto ešte môže uveriť Lučanského samovražde, keď ešte niekoľko dní pred smrťou rodine písal, nech vydržia, že bude bojovať, aby sa očistil. Z dôkazov, ktoré má opozičný politik v ruke, upozorňuje na niektoré dôležité nezrovnalosti. Podľa prvého pitevného posudku dvoch znalcov neboli na krku obete nájdené nijaké modriny či ryhy, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa obesil.O tri dni bola však urobená ďalšia obhliadka, pri ktorej bol iba jeden znalec, čo je v rozpore so zákonom, a ten konštatoval, že ryha sa už ako zázrakom našla.
V pôvodnom posudku sa ešte píše, že generál mal na temene hlavy čerstvú jazvu spred dvoch týždňov, teda z času, kedy ho s putami na rukách odviezli do vojenskej nemocnice v Ružomberku. Ďalší privolaný znalec vypovedal, vraj jazva môže byť aj staršia. Lenže v lekárskych záznamoch o nejakom zranení nie je ani zmienka. „To si vari generál zašil ranu na hlave sám?“, pýta sa Blaha a ďalej uvádza: „V dokumentácii, ktorou disponujem, je oveľa viac dôkazov, že Milan Lučanský sa nezabil sám.“
Ďalšou záhadou (zárezom na pažbe?) je smrť muža z mafiánskeho prostredia Martina Mikulca, prípad, ktorý mal brutálne pokračovanie vo vražde jeho ženy. Táto šokujúca vražda bola cez čiaru aj v prostredí, kde platí nepísané pravidlo, že ženy a deti nepriateľov sa nezabíjajú. O čo šlo v tejto zamotanejudalosti neradno ani špekulovať. Celá vec súvisí s vyšetrovaním kauzy tzv. takáčovcov, v ktorej figuroval jeden z najvýznamnejších kajúcnikov, hrubokrký mafián Peter Petrov (Tiger) a „elitní“ vyšetrovatelia NAKA. Písal som o tom už v predchádzajúcej publikácii Byť kajúcnikom sa oplatí, preto úvodnú pasáž do tohto prípadu znovu ozrejmím a rozšírim o ďalšie udalosti.
Dôležitým aktérom skupiny takáčovcov bol nebohý Martin Mikulec, ktorý sa nachádzal na zčiatku prípadu v Chorvátsku, odkiaľ sa chcel vrátiť, aby vypovedal na Národnej kriminálnej agentúre. Zaujímavé je, že príslušníci NAKA s tým nesúhlasili a žiadali jeho kolegu Petra Petrova (Tigra), nech vec zabezpečí tak, aby sa Mikulec na Slovensko nevrátil, lebo bude zadržaný na hraniciach. Návrat údajne nevyhovoval vyšetrovateľom Čurillovi a Ďurkovi. Bývalý šéf operatívcov NAKA Ján Kaľavský vypovedal, že stopku na návrat Mikulcovi mali dať neverbálnymi odmietavými gestami vyšetrovatelia. Vo výpovedi uviedol: „A povedali, že je to kvôli tomu, že nemá službu ten správny sudca. Deväťdesiat percent realizácií robili pri vybraných sudcoch…“
Podľa uznesenia vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby „Martin Mikulec po intervencii Petra Petrova na Slovensko neprišiel a bol nájdený mŕtvy v Zlíne.“
Zlínskej kriminálke, ktorá našla Mikulca obeseného, sa niečo nepozdávalo a jeho smrť začali vyšetrovať ako vraždu. Neskôr prípad odložili a napokon pre TV Markíza oznámili, že „k spáchaniu trestného činu nedošlo.“
Približne poldruha roka po tejto tragédii sa dlhoročná Mikulcova partnerka Darina Juhásová objavila aj s dcérou na protivládnom protestnom zhromaždení 17. novembra 2021. Matka držala v rukách transparent s nápisom „Čurillovská mafia zabila môjho muža“ a dcéra sotva pätnásť-šestnásťročná tínedžerka niesla v rukách transparent „Čurillovská mafia zabila môjho otca“. O šesť týždňov bola aj Juhásová mŕtva.
Stalo sa to nadránom na Štedrý deň. Medzi bratislavským Novým mestom a Račou prerazilo bránu rodinnej vily terénne auto, jeho vodič vnikol do domu a po krátkej hádke zastrelil Darinu Juhásovú a potom aj seba. Vrahom bol Andrej Nagy, dlhoročný konateľ Mikulcovej firmy 3D Game a rodinný známy.
V prípade je viac ako pikantné, že večer pred vraždou strávil vrah vo svojom rodinnom dome v Zálesí pri Bratislave v družnej atmosfére pri vodke s operatívcom elitného útvaru NAKA s Filipom P. Podľa výpovede operatívcamali s vrahom Nagyomhovoriť „o služobných záležitostiach.“K tejto čudnej vražde už len poznámka: Darina Juhásová vedela o komunikácii Mikulca s vyšetrovateľmi a potvrdila tieto informácie policajnej inšpekcii. Netreba zakrývať, že to bol zrejme ďalší čierny bod pre známych vyšetrovateľov NAKA, ktorý sa pripísal na konto ich vážnych obvinení.
Z Kaľavského odpovede v interview pre Plus 7 dní vyberám a zároveň uvádzam ďalšie fakty podľa chronológie udalostí:
Takáčovec Igor Smolen s prezývkou Balvan skončil životnú púť samovraždou, (našli ho obeseného pri Dunaji v apríli2020).
V českom Zlíne našiel smrť Martin Mikulec (našli ho obeseného v nejakom byte v auguste 2020).
Slovensko šokovala smrť charizmatického generála, bývalého prezidenta policajného zboru Milana Lučanského. V cele ho našli mŕtveho príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. (doteraz nevyšetrená údajná samovražda obesením v decembri 2020).
Kajúcnik a spolupracujúci svedok František Böhm sa zastrelil (v Bratislave vo februári2021).
Po ročnom pobyte vo väzbe umrel vo februári 2021 na koronavírus advokát Ľubomít Krivočenko, obvinený v kauze Dobytkár (nebola mu poskytnutá pľúcna ventilácia). Mikulcovu družku Darinu Juhásovú zastrelil Andrej Nagy, ktorý predtým popíjal vodku s operatívcom NAKA (vražda sa stala pred Vianocami v decembri 2021). Neďaleko Bratislavy, pri devínskom jazere našli bývalého riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby generálmajora Petra Bučku obeseného so zviazanými rukami (25. január 2022). Na miesto činu prišiel vraj osobne Daniel Lipšic a prokuratúra doteraz nevysvetlila prečo sa tam okrem vyšetrovateľov zdržiaval aj šéf špeciálnej prokuratúry.
Jedna z posledných nezvyčajných udalostí sa stala v marci 2022.Prominentný advokát Gabriel Almási, ktorý zastupoval obžalovaného z gangu takáčovcov náhle zomrel cestou na Špecializovaný trestný súd. V terénnom aute údajne náhle skolaboval a zišiel z cesty.
Majú policajné orgány na rôznych úrovniach riadenia alebo priamo Národná kriminálne agentúra zodpovednosť za šikanovanie a zmarené životy mnohých ľudí, tzv. kajúcnikov, svedkov, advokátov či iných, neprávom i právom obvinených účastníkov rôznych káuz, ktoré vyšetrovali rovnako obvinení čurillovci alias Apači? Aký podiel zodpovednosti má na tom právnom marazme orgánov činných v trestnom konaní minister vnútra, ministerka spravodlivosti a policajný prezident? Mnohé z tabu iste odhalí budúcnosť a posledné slovo budú mať zákony.
Odkaz bývalého náčelníka Apačov legendárneho Gironima hovorí aj o inej, presnejšie aj o našej zodpovednosti. Gironimovi sa prisudzujú prosté slová: „Podľa zákona Apačov, kto môže, ale nezabráni krivde, je rovnako vinný ako ten, kto ju spáchal.“
