– „Hurá, padne Putin!“ Čakať, že po páde Putina v Rusku zavládne nejaká liberálna demokracia západného typu patrí presne k tomu detinskému typu myslenia, vďaka ktorému si cynickejší politici a biznismeni mohli dovoliť zničiť Irak, s vyše miliónom obetí, doničiť Sýriu či Líbyu.

V tejto chvíli ťažko prognózovať, kam konflikt dospeje, ale ak by náhodou dospel k tomu, že by v Rusku padol režim, bol by to v podstate najčernejší scenár. Rusko je nielen jadrová veľmoc, je aj plné nestabilného materiálu a potenciálne samo veľmi nestabilné.

– „Aha, Putin tú Ukrajinu predsa napadol“ Toto často víťazoslávne konštatovanie je podložené naozaj perverzným hodnotením situácie. Tu sa ničí veľká krajina kvôli čomu? Kvôli tomu, že sa jej politici nechali nahuckať na zdôrazňovanie, že chcú do NATO. Ukrajina ako taká nemala čo získať, ale mala naozaj čo stratiť. A to sa presne aj nakoniec deje. Je to šialené.

– „Posielajme tam rýchlo zbrane!“ Toto nemôže dosiahnuť nič iné, ako zintenzívnenie krviprelievania. Rusi už sú pri všetkých strategických bodoch, ktoré chcú dobyť: Cherson, Mariupol, Charkov, prípadne Kyjev (ak ho náhodou budú chcieť naozaj dobývať), a pár ďalších bodov na Dnepri a na severe. Otázna je len Odesa. Ak vidia rýchle nalievanie zbraní Ukrajincom, urobia jedine to, že zrýchlia svoje aktivity, čo povedie k menej chirurgickým úderom, a k masívnejším obetiam.

Západ by v skutočnosti mohol nasadiť ťažký kaliber: dať Rusom ultimátum, že ak postúpia ďalej, nasadí sa embargo aj na ropu a plyn. To by Rusov už bolelo riadne. Lenže to by aj nás už niečo stálo, tu už sa nebavíme o pekných proklamáciách a gestách.

Je to niečo podobné, ako vidieť, že Západ sa v skutočnosti veľmi nepretrhne ani v humanitárnej pomoci.

V tom manévrovaní je oveľa viac cynizmu, ako si to mnohí bežní pozorovatelia predstavujú.

Celá situácia je okrem toho, že je tragická, aj bizarne tragikomická. Asi to poznáte aj zo svojho okolia rovnako, ako ja: ľudia, ktorí si nedovolia ani svojmu šéfovi povedať niečo tvrdšie a podobne radšej zalezú, keď sa na nich na ulici zle pozrie niekto svalnatý, vo virtuálnom priestore naberajú obrovské množstvo „odvahy“ a radia, čo treba robiť, ako bojovať. Veď je to príjemne virtuálne, reálne zomierajú len tí Rusi a Ukrajinci, ďaleko.

Celé je to jedna obrovsky nezvládnutá medzinárodnopolitická situácia, so zlým vyústením, ktoré môže mať ale ešte mnohé tragickejšie následosti.

Zdroj: