Zemetrasenia podľa môjho názoru patria k najničivejším prírodným katastrofám na našej planéte.

Ako človeka, ktorého profesijná rola je zameraná pomáhať núdznym a trpiacim ľuďom ma veľmi zasiahlo, že zemetrasenie pochovalo v Turecku a Sýrii stovky ľudí.

Hrozné nešťastie. Tá bolesť, zúfalstvo a beznádej čo tam teraz panuje musí byť strašná. Tak ako keby tých otrasov, ktoré si ľudstvo spôsobuje samo, nebolo dosť, pridala sa aj príroda.

Trauma spôsobená zemetrasením  je niečo veľmi hlboké, spojené s identitou ľudí, s istotami života, s každodennou rutinou, ktorá už neexistuje, s neistotou o budúcnosti.

V skutočnosti je zemetrasenie náhle a neočakávané, premáha náš pocit kontroly, zahŕňa vnímanie potenciálne smrteľnej hrozby, môže viesť k emocionálnym alebo fyzickým stratám .

Musíme si uvedomiť, že  stres spôsobený takýmito hroznými udalosťami je schopný zmeniť hladiny hormónov u ľudí, zmeniť spánok a z dlhodobého hľadiska podľa odborníkov môže niekedy spôsobiť aj infarkt myokardu.

Práve z tohto dôvodu veľmi negatívne na mňa pôsobí , že pri takejto tragédii sa objavia rôzne  kreatúry úplne bez empatie a súcitu .

Opakovane tvrdím , že najdôležitejšie je , aby človek voňal človečinou. Ibaže sa bojím, že mnohí aj stratili čuch. A možno sa ho zbavili aj dobrovoľne.

Náš postoj k tragédiám je rôzny. Pre zaujímavosť posielam stanovisko k tejto téme môjho priateľa rádiológa , ktorý mi napísal: „ Asi nie je dobré sa nechať ovplyvňovať aj prírodnými katastrofami, ktoré sa nás bezprostredne nedotýkajú, ja som sa naučil na predchádzajúcom  pracovisku s onkologickými pacientami nepripúšťať si ich problémy a niekedy nezvratné osudy k srdcu v rámci ochranného mechanizmu, aby som si zachoval integritu pre svoju rodinu, ktorá ma najviac potrebuje.“

Ja osobne vyjadrujem úprimnú ľútosť nad nešťastím postihnutých ľudí a veľký obdiv a uznanie záchranným zložkám a obyčajným‘ ľuďom, ktorí napriek pretrvávajúcemu nebezpečenstvu pomáhajú pri záchrane postihnutých z trosiek budov.

Škoda, že mnohokrát až nešťastie dokáže v jedincoch, alebo aj celej spoločnosti, vyvolať pocit spolupatričnosti a túžby pomôcť.

Žiaľ, ľudstvo je asi nepoučiteľné a nešťastia spôsobené prírodou mu evidentne nestačia ku šťastiu.

Ľudia žijúci na tejto planéte nie sú schopní počas svojej existencie prispôsobiť svoju existenciu žitia na tejto planéte bez toho, aby si navzájom strašne ubližovali.

A to ani v prípade, že vedia, že Zem, ako planéta je  stále dynamicky aktívna a prináša prirodzené katastrofy, ktoré sú schopné v priebehu pár sekúnd zničiť obrovské množstvo ľudí.

Je smutné, že človek žijúci na Zemi je schopný robiť všetko preto, aby sa na Zemi sám zničil.

Peniaze a moc sú veľké lákadlo, ktoré pokriví mnohé charaktery. Asi stále máme v sebe potrebu loviť, zvíťaziť a tak si to kompenzujeme vojnami, bojmi.