Je ráno. Sobota. Konečne. Ešte raz sa poriadne popreťahujem v posteli. A ešte raz a ešte raz. Výskok a nasleduje skok k oknu.
Biely. Ako môže byť strom biely?
Biele. Prečo sú strechy biele?
Biela. Aj tráva môže byť biela?
Veľa vyšľahaných bielkov vyliatych z obrovského kotla mohutného cukrára sa rozlialo dnes zavčas rána omylom z rúk nešikovného cukrárenského učňa. Biela je sladká pena. Pena sadá po okolí. Všade je sladko bielo. Len mne je kyslo čierno. Chce sa mi plakať . Kam sa podela jesenná dúha? Vráť sa! Volám. Zbytočne. Nepočúva. Farebná pani jeseň, vráť sa na naše stromy, strechy, lúky. Neboj sa nešikovného bieleho učňa čo z bielkov šľahá penu a vylieva ju možno z deravého kotla. Zrazu prichádza z diaľky na pomoc pani Myšlienka.
Radí. Skús tu bielu zlízať. Lížem. Zatiaľ mám len jeden strom. Ale ak sa pridajú ku mne všetci do večera máme zlízané aj strechy a polia. Ale beda. Večer sa objaví už len čierna a tá je horšia od bielej. Nechám pani Myšlienku aj s jej myšlienkou samú a radšej sa poberiem za pani Dúhou. Pýtam sa jej nesmelo. „Pani Dúha kto dá opäť svetu farebnosť?“ Konečne počujem jasnú odpoveď: „Slnko“.
Moja túžba po zelenej tráve, červenej streche a zelenom strome je veľká, a preto sa vzdávam bielej. Robím dobre? Poraďte mi prosím a hneď. Nerád čakám. Dúha vraví: „Veru nie!“ Nevzdávaj sa farby základnej.
Bol to sen či skutočnosť ? Kto rozlúšti môj sobotňajší príbeh? Ako sa volala pena čo sa vyliala na naše polia ? Nechcem vás viac napínať. Bola to obyčajná inovať.
Autor: Dominik Petruška
Ja Vám odpoviem, som výtvarníčka. Biele svetlo obsahuje všetky farby-modrú, žltú, červenú, oranžovú, zelenú, fialovú a ich odtiene, aké len chcete. Nevzdávajte sa bielej!
https://th.bing.com/th/id/R.415985d5911ed33bd84332e0c58abad7?rik=yOHU62Fu5sl25g&riu=http%3a%2f%2fwww.labo.cz%2fmft%2fimg%2fspektrum.gif&ehk=N9J%2fq1GxXDin0GeZVn1AGTAk1k%2ft2TnjOoKTu7oQDxk%3d&risl=&pid=ImgRaw&r=0