V posledné dni sme si pripomenuli opätovne výročia skutočne významných osobností svetovej, ale aj domácej kultúry. Spisovatelia, filozofi či režiséri sú súčasťou tohto bohatého zoznamu.
Začneme osobnosťou, ktorá je nám ideovo najbližšia a to je ľavicový filozof Egon Bondy, ktorý sa osobne poznal aj s členom DAV DVA, Jurajom Janošovským.
Egon Bondy, občianskym menom PhDr. Zbyněk Fišer, CSc. sa narodil 20. 1. 1930 v Prahe žije od roku 1993 v Bratislave. Jeho literárne dielo je bohaté vo všetkých oblastiach v ktorých tvorí. A všade s medzinárodným ohlasom. Filozofická štúdia „Útecha z ontológie“ (1967) sa všeobecne považuje za najvýznamnejšie dielo českej filozofie 20. storočia. Ontológia je jeho doménou a publikoval celý rad štúdií: „Otázky bytia a existencie“ (1967), Júliine otázky I. – IV. (1990-1994). Kým Filozofický ústav ČSAV nebol roky schopný napriek bohatému zabezpečeniu spracovať dejiny filozofie, E. B. žijúci na pokraji ilegality spracoval sedem zväzkov, ktoré tvoria unikátnu učebnicu filozofie a dva zväzky – čínska a indická filozofia sú navyše jedinými a priekopníckymi štúdiami otvárajúcimi nám svet orientálnych filozofií. Unikátny životopis Budha (1968), preklad Tao tôtingu (1994 – spolu s Dr. M. Čarnogurskou) sprístupňujú základné pramene pre štúdium týchto filozofií.
Pri tejto príležitosti si môžete prečítať aj Janošovského rozhovor s Bondym, ktorý vyšiel v 90. rokoch.
V ten istý deň zomiera revolucionár V. I. Lenin. K úmrtiu Lenia sa vyjadrili aj predstavitelia časopisu DAV. Lenina reflektovali v celom rade čísel davisti v pôvodnom DAVe, ale aj mimo neho, v iných periodikách. V rámci DAV DVA sme o Leninovi a jeho revolúcii pripravili anketu, v ktorej sme oslovili celé slovenské ľavicové spektrum.
20. januára oslávili narodeniny dvaja významní svetoví režiséri: David Keith Lynch (* 20. január 1946, Missoula, Montana, USA), americký filmový režisér, herec, scenárista, tvorca a maliar (jeho filmy sú známe hlavne kvôli značnej dávke surrealizmu spolu s desivými a snovými scénami) a taliansky filmový režisér a scenárista Frederico Felini (* 20. január 1920, Rimini, Taliansko – † 31. október 1993, Rím) (získal štyroch Oscarov v kategórii „Najlepší zahraničný film“, v roku 1993 dostal Oscara „ako uznanie jeho filmových schopností, ktoré ohurovali a zabávali divákov po celom svete“ a je považovaný za jedného z najväčších umelcov v dejinách filmu.).
Po ľavičiaroch si treba pripomenúť aj osobnosť z opačnej strany barikády, významného slovenského spisovateľa Ladislava Ťažkého, ktorý istý čas zastával aj pozíciu čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov a radil tiež prezidentovi SR. Zomrel 20. januára.
V ten istý deň zomrela aj ďalšia významná osobnosť, Albín Brunovský (* 25. december 1935, Zohor – † 20. január 1997, Bratislava), slovenský maliar, grafik, ilustrátor, autor výtvarných návrhov na bankovky a poštové známky, predstaviteľ imaginatívneho realizmu. Pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
A zomiera tiež panovník Rudolf II., ktorého väčšina ľudí pozná z rozprávky Cisárov pekár, pekárov cisár. Bol to podporovateľ umenia, ale miloval tiež alchýmiu a záhady. Napriek tomu, že bol považovaný za blázna, bol to mimoriadne vzdelaný človek, ktorému sa protivila vojna. Život Rudolfa II. krásne ilustruje aj film Lekár umierajúceho času, ktorý opisuje jeho vzťah s doktorom Jánom Jeséniom. V seriály ho hrá Rudolf Hrušinský.
Taktiež 20. januára odišla z tohto sveta Audrey Hepburnová (vlastným menom Audrey Kathleen Ruston, * 4. máj 1929, Ixelles, Belgicko – † 20. január 1993, Tolochenaz, Švajčiarsko), britská herečka (po matke holandského pôvodu), módna ikona a filantropka.
21. januára si pripomína 160. výročie úmrtia Boženy Nemcovej. RTVS k tejto príležitosti pripravila článok. „Božena Němcová je záhadná bytosť, ktorá vystihuje ducha romantizmu. Už okolo jej narodenia existujú nejasnosti, predpokladá sa, že jej matkou bola sestra vojvodkyne Zaháňskej a že jej rodičia, ktorí sú uvedení v rodnom liste, boli len náhradnými rodičmi,“ vysvetlila pre RTVS literárna vedkyňa Anna Valcerová z Prešovskej univerzity.
Na svojom najznámejšom diele, románe Babička začala Němcová pracovať koncom roka 1853. Utrápená matka sa po nečakanej smrti syna v zúfalstve utiahla do sveta svojho detstva k babičke, aby počula jej rozumné slová a zabudla na celý ostatný svet. Prvýkrát vyšla Babička v roku 1855. „Odvtedy vyšlo 300 českých vydaní Babičky a bola preložená do vyše 20 jazykov. Trikrát bola sfilmovaná, viackrát poslúžila ako východisko k opernému libretu,“ priblížila Valcerová.
Rádio Vltava pripravilo článok Božena Němcová jako inspirace. Jak na slavnou literátku nahlédli současní povídkáři?.
Ďalšie výročie úmrtia – Alexandr Ivanovič Gercen (rus. Алекса́ндр Ива́нович Ге́рцен; * 6. apríl 1812, Moskva, Rusko – † 21. január 1870, Paríž, Francúzsko), ruský filozof a spisovateľ, revolučný demokrat, zakladateľ národníctva. Gercen bol prvý významný ruský filozof a predstaviteľ národníctva. Jeho filozofia vychádzala z utopického socializmu (Henri de Saint-Simon), ideí raznočincov (liberálna buržoázia) a dekabristov v spojení s republikánskymi názormi. Vydával časopis Kolokol (prvý slobodný ruský časopis). Gercen bojoval proti feudalizmu, sociálnemu útlaku a kritizoval tiež francúzske meštianstvo.
Výročie úmrtia má tiež Georges Méliès, francúzsky filmový režisér, spoluautor azda prvého filmového sci-fi, Cesta na mesiac. Pozrite si tento filmový skvost v kolorovanej verzii s unikátnou hudbou od skupiny Air.
Na záver sa ešte vrátim k 19. januáru, ktorý taktiež skrýva zaujímavé mená a to predovšetkým škótskeho mechanika Jamesa Watta, spisovateľa hororu Edgara Allana Poea, ďalej sú tu výročia úmrtia Pavla Braxatorisa, libretistu a spoluzakladateľa slovenskej operety a napokon výročie úmrtia zakladateľa ľavicovej vetvy anarchizmu Pierra Proudhona.
Zajtra, teda 22. januára, si pripomenieme výročie významného filozofa Francisa Bacona, spisovateľa romantizmu Georga Gordon Byrona, autora diela Putovanie Childa Harolda a režiséra Jima Jarmuscha (* 22. január 1953, Akron Ohio, USA), režiséra filmov Dead man či Káva a cigarety. Osobnosti Byrona a Jarmuscha spája film Prežijú iba milenci (Only Lovers Left Alive; 2013), kde Jarmisch uvádza práve osobnosť Byrona ako vzor hlavnej postavy tohto filmu (melancholického hudobníka a upíra).
Záver týždňa bude patriť výročiu úmrtia najvýznamnejšieho surrealistu Salvadora Daliho a slovenského „národného hriešnika“ Jonáša Záborského. Film o Záborskom je k dispozícii online. Zahral si ho geniálny M. Geišberg.
K narodeninám spojených so záverom týždňa nemožno opomenúť Antonia Gramsciho, významného ľavicového filozofa a režiséra Sergeja Michajloviča Ejzenštejna, ktorého preslávil film Krížnik potemkin.
