Redaktorka Mimi Šramová sa rozprávala s Romanom Michelkom o volebnej kampani, koaličných rokovaniach, frontálnych útokoch denníčkov na SNS, aj o tom, ako je pripravený byť poslancom NR SR a akým témam sa bude venovať.
Video:
PREPIS ROZHOVORU:
Mimi Šramová: Romi, vitaj po dlhej dobe.
Roman Michelko: Ďakujem.
Mimi Šramová: Gratulujeme ti, teda celý tím, že si sa prekrúžkoval, že si v parlamente. Čo to pre teba vôbec znamená, budeš môcť komentovať naďalej politickú situáciu?
Roman Michelko: Viacerí politici, Ľuboš Blaha, najznámejší z nich, na dennej báze komentujú, nestratil som ľudské práva. Vyjadrovať sa k tomu budem a budem ešte väčší insider. Doteraz som mal nejaké informácie z vnútra, ale odteraz to bude o nejaký rad viacej. Sľúbil som ľuďom z môjho Youtube kanálu, že budem pokračovať. Samozrejme, a to je ten zásadný prerod, nebudem sa vydávať za nezávislého politológa, ale budem člen poslaneckého klubu. Síce nezávislý poslanec, ale v klube, každý o mne vie, aké mám tričko poslaneckého klubu.
Mimi Šramová: SNS je pod drobnohľadom mainstreamových médií, ako v parlamente nebude Republika. Sa neprekrúžkovali, tak ako keby si tie mainstreamové médiá zasadli na SNS. Ako sa rozoberá 10 vašich poslancov, kto je odkiaľ, konšpirátori, hoaxeri, dokonca ty už nie si ani politológ, už si youtuber. Ako vnímaš ten tlak tých ľudí, ako by vás chceli dehonestovať ešte predtým, než to začalo celé.
Roman Michelko: Myslím si, že najväčší útok je v zmysle, že vytvárajú dojem, že je tu nejaký heterogénny, rozbitý klub, ktorý nič nespája, kde sú nejaké náhodne pozbierané osobnosti. Tak ja chcem k tomu jednoznačne povedať, že to ani z ďaleka nie je také ako v OĽaNE, že boli ultraliberáli a ťažký konzervatívci. Všetci ľudia v klube majú nejakú životnú skúsenosť, nejaký životný príbeh. Absolútne všetkých spája základné hodnotové nastavenie: konzervatívne, sociálne, vlastenecké. To znamená hodnotovo nie sme vôbec rozbití, čo sa týka osobnosti, každý si hlboko uvedomuje, že nič by nezískal tým, keby niekde bol solitér. Desiatka poslancov má neporovnateľne väčšiu váhu pri presadzovaní programu, ako nejaký sám jeden človek, pokiaľ náhodou nie je tým úplným jazýčkom na váhach. Čiže trieštenie nemá žiadnu logiku. Z komunikácie s ľuďmi z poslaneckého klubu je absolútna vôľa, byť kompaktný. Mnohí majú osobné ambície a predstavy. Myslím si, že dnes je situácia taká, že sa to vyvažuje. Danko viac menej, či už telefonicky, alebo osobne hovoril o nejakých predstavách. V rámci možností vyjde v ústrety. Všetko tie teórie, na ktorých sa ja neskutočne usmievam, dokonca také tie trápnosti, že netreba s Dankom rokovať, ale s Tarabom, že je to Tarabov klub. Je to úplná hlúposť. Je to možno mokrý sen nejakých červených médií, nie je to tak. Samozrejme, nikdy nemôžem povedať, že za 3, 4 roky nikto neodíde z klubu, ale v súčasnosti si každý uvedomuje, že nie sú veci, ktoré by nás nejakým spôsobom rozbíjali. Máme všetci jednotnú líniu a každý chápe, len ak budeme držať spolu, máme šancu niečo presadiť. Môžem vylúčiť tieto predstavy, ktoré sa tu vydávajú za realitu, nemajú nič spoločné s realitou.
Mimi Šramová: Keďže červené denníčky a mainstreamové médiá museli priznať Andrejovi Dankovi, že sa mu podarilo niečo zaujímavé. Niečo v tom zmysle, že bola ako keby, reinkarnácia SNS. Urobil veľmi dobrý strategický krok, že otvoril kandidátku, čo sa ukázalo ako veľmi úspešný krok. Oproti napríklad Republike, kde to vyzeralo na víťazstvo, a nakoniec im chýbali hlasy a desatiny percent. Ako ste vy vnímali tú volebnú noc, neprekvapil vás ten obrovský rozdiel medzi exit pollmy a realitou potom?
Roman Michelko: Fatálne zlýhanie agentúr, osobitne Focusu, lebo jedna nám dala 5,3, čo bolo ok, ale 4,4 bolo totálne mimo. Musím povedať, že to bol ťažký adrenalín. Keď bolo tých prvých 4,4%, tak v chabej viere, že to môže byť reál, tak nebolo to všetko jedno. Potom, keď sa začali tie malé okrsky, tak to vyskočilo na 6,14, a potom to pomaličky klesalo, ale ten pokles bol desatinku ku desatinke percenta. Čiže tam sa už dalo povedať, že to nebude pod 5%. Ten ďalší rozmer bol, že SNS nie je vyložene vidiecka strana, je to aj urbárna strana. Nie je to také, že ak prídu aj mestské obvody, tak sa to všetko prekotí. To sa krásne ukázalo pri SASKE, ktorá začínala na dvojke, a nakoniec to dala niekde na 6,2%, skoro to isté, ako pred tri a pol rokmi. Republika, podľa mňa, sú tu aj analýzy a sú racionálne, doplatila na to, že Smer zradikálnil rétoriku. Fico si aj cez Blahu nasal voličov, ktorý v roku 2016 išli k ĽSNS. Druhá vec je, že vo finiši kampane bol silný argument, že nenechať vyhrať Progresívcov. Fico musí byť prvý, aby zostavoval vládu, aby ho prezidentka podporila, tak preto mnohí si povedali, že musíme to dať Ficovi, aby vyhral. Pri SNS nás zachránil okrem iného, zas druhý naratív, že Fico bude potrebovať koaličného partnera. Pelleho kategorické vyjadrenia, že nepôjde s Republikou, ale že ok so SNS sa dá. Republiku sme nevylúčili my, nevylúčil ich Smer, ale toto bol bozk smrti, že čiastočne zradikalizovala rétorika Smeru. Čiastočne uverili deklarovaniu Pellegrinimu, že nemajú koaličný potenciál.
Mimi Šramová: Prezidentka si pomaly pozýva víťazné strany, predsedov strán. Absolvovala stretnutie s Robertom Ficom, Petrom Pellegrinim, s Michalom Šimečkom. Dnes ráno s Igorom Matovičom, a teraz bude mať pár dní pauzu, a v pondelok sa stretne s Andrejom Dankom, aj s Richardom Sulíkom. Médiá, aj my teda sledujeme, že reč tela na tých stretnutiach, kto je jej po vôli, kto jej nie je po vôli. Ako sa bude tváriť pri Andrejovi Dankovi?
Roman Michelko: Myslím si, že najväčšie utrpenie mala teraz nedávno s Matovičom, to nebolo nič pekné. Asi ani veľmi príjemné jej to nebolo pri Ficovi. Urobila jednu vec, ktorá je, no frčka do nosa, alebo minimálne neštandardné. A urobil to, už aj Kiska, že dal 14 dní. Čo je podľa mňa extrémne málo na koaličné rozhovory. Samozrejme povedal, ak sa bude formovať, tak predĺži. To neznamená, že za 14 dní má dať zoznam členov vlády. Len povedať, že je tu deklarácia 79-tky , a budeme dolaďovať ďalšie veci. Zas nie je tak tvrdo aktivistická prezidentka ako Zeman, že by išla proti ústavným zvyklostiam. Bude sa jej to veľmi nepáčiť, ale …
Mimi Šramová: Vyzerá to, že tu máme masívny exodus, ľudí, hercov z verejného života, ktorí vyhlasovali, že ak vyhrá Fico, tak odídu. Na druhej strane je iná skupina ľudí, ktorí vyhlasovali, ak vyhrajú Progresívci, tak odídu. Videli sme Dorotu Nvotovú, ktorá vyhlásila, že je niekde preč pri jazere. Dnes ráno Arpád Šoltesz ohlásil, že už sa vysťahoval zo Slovenska. A bude fungovať len nejakou formou cez Skype a online. Ako to vnímaš?
Roman Michelko: To sú také gestá. Jednoducho žiaden pakt tu neexistuje. Predtým bol v rámci kampane ten alarmizmus. Koniec sveta, peklo, nevyjde slnko, boli aj na Facebooku také statusy. Pozeráme prvého a vyšlo. Bola to súčasť silnej mobilizačnej kampane. Dnes je realita taká, že už aj tí niektorí komentátori hovoria, konkrétne Tkačenko, tuším na JOJ 24 som sledoval, však áno nie je to náš, ale žiadna katastrofa nebude. Nevyzerá, že vystúpime zo všetkých medzinárodných organizácií.
Mimi Šramová: Ešte oponoval svojim.
Roman Michelko: Áno, áno. Jedna vec, že áno, toto čo dnes funguje v tých červených médiách mainstreamových, vyhranených, je ťažký žurnalistický aktivizmus. Oni vytvárali, podľa mňa úplne cez čiaru boli tie spanilé jazdy Tódovej, Leška, kde koho, že zachráňme demokraciu. Lebo demokracia je iba keď naši dôjdu. Dnes Šimečka dal, že demokratickí, nedemokratickí voliči. Robili všetko preto, tí normálni a príčetnejší si povedali, dobre skončilo to všetko inak, ako sme dúfali, ale ideme ďalej, nebude zajtra armagedon, koniec. Niektorí fungujú v tej svojej póze, že nastane koniec sveta, odchádzame. Dobre, však odídu, Slovensko prežije bez Arpiho Soltésza. Ono neprežije v tom zmysle, že by on skončil mimo verejného priestoru. On bude ďalej púšťať tie svoje, no nebudem komentovať, vieme, kto je Arpi Soltész. Nič sa mu nestane, nikto po ňom nepôjde, jeho názory sú všeobecne známe. Potrebuje robiť zo seba, nie že martýra, exilanta, veľmi často o tom hovoril, tak asi by bolo teraz veľmi trápne keby nič neurobil. Ako nejaké trápne gesto, čo sa týka Doroty Nvotovej, čo od nej čakať. Zase len gesto, emocionálne veľké, zas je v médiách, to jej stačí.
Mimi Šramová: Neviem, či si si všimol, čím menej percent, tým väčší krikľúni to boli, väčší kritici. Narážam na stranu Demokrati. Videli sme aj tie posledné livestreamy, ktoré mal Jaroslav Naď, kde on hovoril, že tipuje, že budú mať 7,2,7,5%. Nakoniec to nevídalo ani na tú prémiu, videli sme ich statusy akí boli sklamaní, tie ich tváre. Ako si to prijal?
Roman Michelko: Osobne ma veľmi potešilo, že Šeliga prečo, Naď preč, bonusovo aj Krúpa, ale bohužiaľ, ak sa Droba vzdá mandátu, tak ho budeme mať naspäť. Heger je len zúfalec, jeho skôr poľutujem. Títo traja ma osobitne potešili, tak ako ma extrémne sklamalo, že OĽaNO má 9%. Čo je pre mňa nočná mora a ťažký očistec, tak aspoň toto. Asi nemôže všetko byť fajn, už sa teším, ako si Šeliga hľadá prácu. A už sú aj také všelijaké memečka, že hľadám brigádu. Asi toho Naďa nejaké NWOčky dajú. Predstava, že hneď pôjde na Úrad práce je mimo. Oni boli, už len smiešni, trápni. Išli si stále svoje, verili v zázrak, ten neprišiel. Konečne sa im ukázalo, že čo je v nich, a aká je ich reálna dôveryhodnosť a vlastne urobili dobrú službu, lebo stiahli 4,5,6,5,5 mandátu, zo súdka tých kvázi bývalých koaličných strán. Dá sa povedať, že urobili pozíciu užitočných idiotov, ešte mega bonus je, že nedostanú ani štátny príspevok, čiže Letanovskej manžel musí odpísať značné sumy. Nechcem brutálnu škodoradosť, ako Letanovská mi až tak nevadila. V podstate Hegera iba ľutujem, tí dvaja ma potešili.
Mimi Šramová: Prekvapil ťa ten výsledok SME RODINA?
Roman Michelko: Veril a dúfal som, že to bude štyri niečo. Už boli aj viaceré prieskumy. Tie posledné prieskumy ukázali, že to môže nedať. Alebo, že ak existuje nejaká politická strana z parlamentných strán, ktorá má vysokú pravdepodobnosť, že to nedá, tak to boli oni. Ale, že to bude až 2,2%, alebo, že to bude pod Demokratmi, tak to bol mega bonus navrch. Richterová, Ferusová and comp. urobili kus dobrej práce. Veľmi im za to ďakujem, a úplne bez irónie. Toto tu nikdy nemalo byť v parlamente, a už vôbec nie druhý najvýznamnejší ústavný činiteľ. Anomália, ktorá tu bola dve volebné obdobia, už chvalabohu skončila. Ale ešte väčšia anomália tu je, a ja teda dúfam, že v nejakom ďalšom volebnom období už tam nebude ani Matovič.
Mimi Šramová: Ak by sme sa na to pozreli zo strategického hľadiska, nemyslíš si, že ta cielená kampaň na Borisa Kollára bola kvôli tomu, že ak by sa dostal do parlamentu, tak by koketoval so spoluprácou s Robertom Ficom a bol by silný partner, tak isto Republika.?A tým pádom by sa hovorilo o ústavnej väčšine, ktorá teraz nie je.
Roman Michelko: Osobné animozity medzi Dankom a Kollárom, ich takmer ľudsky vylučovali pre nejakú dlhodobejšiu spoluprácu. Áno, Boris Kollár sa vydával za koaličného partnera s najväčším koaličným potenciálom. Realita je taká, že s ťažkým sebazaprením by to nejako dali, ale bol vždy neželaným partnerom. Teraz sa špekuluje o ústavnej väčšine s KDHkmi. Ja si myslím, že ústavná väčšina je na štandardné vládnutie zbytočný prepych. A pri nejakých zákonoch môže byť koalično-opozičná dohoda na nejakej jednej veci ad hoc. Chcem pripomenúť, ochrana rodiny v Ústave bola v čase, kedy Smer vládol sám. A dokázal sa dohodnúť s KDH. Čiže ak máme nejakých 4,5 zákonov, ktoré by sme vedeli na tej báze dať, tak si myslím, ani toto nie je možné. Inak je to prepych. Ak si mám vybrať, že presadiť nejaké tri ústavné zákony a mať tam Borisa Kollára, alebo mať Borisa Kollára preč a fungovať bez ústavnej väčšiny, tak beriem jednoznačne tú druhú.
Mimi Šramová: Čomu by si sa chcel venovať, ty si aj v tých reláciách pred voľbami vravel, že by si sa chcel venovať oblasti médií, školstva, kultúry, aký je teda plán?
Roman Michelko: Zdá sa, že s najväčšou pravdepodobnosťou budem vo výbore pre kultúru a médiá, tam kde som 20 rokov šéfom vydavateľstva. Poznám ľudí z mediálnej brandže, poznám ľudí z kultúry. Tam je moje portfólio, aj pri PVV by som mal dávať nejaké pripomienky. Sú tam výzvy, ako sú pokrivené predovšetkým verejnoprávne médiá. Môj sen je dať do Ústavy a to som aj deklaroval, nemožnosť vypnúť médiá bez právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. A samozrejme aj štatút verejnoprávnych médií. Nechcem ďalej hovoriť, ako toto je moja parketa. Dlhodobo a systematicky sa tomu venujem a ja mám v talóne znenie dvanástich zákonov, ktoré by som rád presadil. Budem robiť všetko preto, aby sa dostali do PVV. Budem robiť všetko preto, aby si ich budúci minister kultúry osvojil. Verím, že bude chcieť mať v parlamente človeka, ktorý bude lobovať za presadenie takýchto zákonov.
Mimi Šramová: Čiže aj exekutíva u teba, dalo by sa?
Roman Michelko: Na úrovni ministra veľmi nepravdepodobné a všetko ostatné sú veľmi otvorené veci. Dnes hovoriť o rezortoch je predčasné, nevie sa kto bude, aký bude. Beriem to tak, že moje portfólio je jasne zadefinované. Je jasné, do akého výboru budem smerovať. A je jasné, čomu sa chcem prioritne venovať, to neznamená, že sa nebudem vyjadrovať aj k iným veciam. Nejakým celostne politickým, ako špecializovať sa nechystám.
Mimi Šramová: Niektorí tvoji kolegovia sa už vyjadrili, že sa nebudú vyjadrovať pre mainstreamové médiá, aký je tvoj postoj?
Roman Michelko: Ja si myslím, že aj keď je človek v nepriateľskom ovzduší, nemal by ísť dopredu preč. Nemal by byť v bubline, asi nemá zmysel diskutovať s Matovičom, Šipošom, nedajbože s Pročkom, ten naozaj netuší. Ja naozaj vyzývam na ignoráciu týchto ľudí, lebo oni naozaj neprinesú nič. Ja som schopný diskutovať s niekým, ak je to súboj ideí, hodnôt, riešení. So Sulíkom, so Šimečkom, kde sa asi na ničom nezhodneme, ale ja dám nejaké argumenty, verím v schopnosť ľudí si vybrať, čo funguje a čo nie. Áno, nie každý je pripravený mentálne ísť do nepriateľského ovzdušia, ale ja si myslím, že nemáme to ignorovať. Samozrejme sú nejaké, kde je to celostná vec, do SME, do Nka, do Aktualít nie, tak ja to budem akceptovať. Čiže v tomto zmysle je to jasné, ale ignorovať verejnoprávne médiá si myslím, že sa ani nedá. A potom sú nejaké tie, ktoré nie sú celkom naše, sú tam ľudia, ktorí nás nemusia. Zase na druhej strane my vieme, čo povedať, postaviť sa k tomu čelom, uzatvárať sa do bubliny nemá zmysel.
Mimi Šramová: Hovorí sa, že alternatívne médiá významným spôsobom prispeli k víťazstvu tých strán, ktoré sa prekrúžkovali. Aj ty istým spôsobom. Tvoje nedeľné príhovory a nejaké komentáre tak isto. Tiež to tak vnímaš, že tá úloha alternatívy bola veľká v týchto voľbách, a že alternatíva sa už stála mainstream? A otázka je. Aký bude ten osud tej alternatívy, keď sa vytratí?
Roman Michelko: No tá alternatíva je najmä o hodnotách, by som povedal. V tých mainstreamových médiách je extrémne vychýlený diškurz a ľudia, ktorí boli doteraz, národno-štátne záujmy, hodnotovo konzervatívni budú očakávať to isté. Tie mainstreamové médiá sa nezmenia hodnotovo, keď budú ťahať tú líniu, keď budú kontrolovať tých politikov, ktorým do istej miery pomohli, tak je to v poriadku.
Mimi Šramová: Nevykašlú sa podľa teba na nich tí politici?
Roman Michelko: Ak by to urobili, boli by hlúpi a arogantní, a v podstate tam ten proces bol postupný. Viem, že ešte pred štyrmi, piatimi rokmi, Ficovi a mnohým iným Slobodný vysielač nevoňal. V podstate nejakým spôsobom boli nejaké bariéry mentálne, ale výkon politiky predchádzajúcej vlády spôsobil, že tie bariéry padli. Dnes naozaj mienkotvornosť tých médií, išla prudkým spôsobom hore a zároveň pochopili, že ma niekto začne nálepkovať, akože čo. Už sa ten diškurz tak roztvoril, tak vyhrotil, myslím si, že nejaká zdržanlivosť nebude. Naopak dnes mienkotvornosť Hlavných správ je vyššia ako Denníka N, ktorý má nejakú svoju bublinu. Ja verím, že naozaj budú rásť, že nejaký inzertný priestor je. Áno je to alternatíva voči tomu, čo stále padá, alternatíva rastie a mainstream padá.
Mimi Šramová: Toto nebola tvoja prvá kampaň. Čo ti tá kampaň dala a čo ti vzala? Najazdil si 7000 kilometrov. Vidím, že už máš aj náramok voči urieknutiu. Nebude to tam všetko nejaké ružové. Stretol si nejakých nových ľudí, možno nadviazal si nejaké nové kontakty?
Roman Michelko: Určite, najväčší bonus je spätná väzba od ľudí. To znamená počúvať ich, čo ich trápi. Komunikovať s nimi, zbierať podnety. Našiel som veľa ľudí so silným osobným príbehom, ktorý by som možno ani nepredpokladal, ale podporujú tento typ politiky. Bolo to úmorné, bolo to ťažké, aj fyzicky. V horúčavách 35+,i sme prešli kultúraky, rôzne reštaurácie a tak ďalej. Patrí to asi k tomu, výsledok nejaký bol.
Mimi Šramová: Nakoniec aj tie tvoje preferenčné hlasy.
Roman Michelko: To tiež. Ja som to boostoval tým, že všetky tie zaujímavé veci išli aj na sociálne siete. To nebolo tak, že ja sa tam 50-100 ľudí stretlo, ale keď sme to dali na Facebook, Instagram, TikTok , tak to malo 10, 12, 14 tisíc. To potom už tá synergia je, a ešte som sa snažil, aby sme sa neopakovali. Preto som pri každom meetingu pri tých rozrážacích otázkach rozmýšľal, aby to bolo iné, aby sme to ešte posunuli. Aby to nebolo desať verzií toho istého, a toto asi celkom fungovalo. Boli časy posledný mesiac, kedy som mal 750 000 videní sumárne. Treba pracovať s médiami, tam sa ukazuje, že ľudia, ktorí nie sú silní na Facebooku, nie sú na Youtube, môžu byť akokoľvek vzdelaní, toto je nutné, bez toho sa nedá. Som rád, že aj bývalí opoziční politici pochopili silu sociálnych médií a nových technológií. Ja tiež sa do istej miery učím, ja tiež to mám nevyvážené. Mám extrémne silný Youtube, ale o to slabší Facebook, vlastne Instagram a TikTok som si založil na začiatku kampane. Takže ono to postupne dá, mienim to ďalej živiť a pracovať na tom, lebo bez toho sa dnes už nedá.
Mimi Šramová: Spoločnosť je veľmi polarizovaná. Aj tá komunikácia, ľudia zvlčeli, čo vy ako strana, a čo ty osobne chceš spraviť preto, aby sa spacifikovala tá spoločnosť. Rétorika Fica a bývalých opozičných lídrov po voľbách začala byť oveľa konštruktívnejšia a miernejšia. Jediný človek, ktorý extrémnym spôsobom kazí atmosféru v spoločnosti je Matovič. Ja to všade hovorím. Najväčšia miera upokojenia v spoločnosti bude vtedy, ak ho začnú ľudia a médiá ignorovať. Možno je to taká výzva, ktorú som vo viacerých médiách povedal. Kašlite na neho, nech si vykrikuje na svojich sieťach. Pre neho je najväčšou frustráciou, najväčšou potupou, ak nikto o ňom nehovorí. Je to je ego maniak, ktorý fičí na ego tripe a všetko ostatné mu je nepodstatné. A on je ten, ktorý brutálnym spôsobom ničí úroveň politickej kultúry. Ostatní ľudia, či už je to Sulík, alebo Šimečka, nemusí sa na ničom zhodnúť. Žijeme v iných hodnotových svetoch, ale dokážeme komunikovať viac-menej vecne. Bez trápnych osobných útokov, bez uštipačných poznámok. Politika je tvrdý kontaktný šport. Kto je útlocitný, nech do toho nejde. Ale je nejaká miera, aj tá verbálna komunikácia má mať úroveň. A nemala by byť osobná. To nie je možné pri Matovičov., Pre mňa najväčším sklamaním je, že prešiel s deviatimi percentami. Dnes viem, vďaka komu, alebo vďaka čomu. Myslím si, že toto by malo byť mementom pre budúcnosť, osady musia byť pod obrovským drobnohľadom . Či tam nebola volebná korupcia, tvrdo to trestať. Bez osadníkov by podľa mňa nemal sedem plus. O tom som presvedčený. Dnes to už viem úplne jasne. Jemu sa podarilo kriviť obrovské množstvo vecí. Tie Fiatky 500-ky vydáva za firemné vozidlá. To je absurdné, nezapočítalo sa mu to do nákladov na kampaň. Pritom to bola chodiaca kampaň. On preformátoval kampaň v zmysle, že ho už nikto nebral vážne, že je proti mafii, proti korupcii. Tak išlo na tie najnižšie gýčovité pudy, tých 500 bolo posolstvo kampane. Bohužiaľ v istej úzkej časti spoločnosti sa to chytilo, možno až 4-5% je nejakých sociopatov, ktorým imponuje extrémna konfrontácia. A potom ostatní sú naozaj kúpení, ktorí vôbec nepochopili, že neznamená, že ak pôjdeš voliť, tak ich dostaneš. To je planý, falošný, nesplniteľný sľub. Ja som viackrát povedal, že spravodlivé by bolo, keby autobusy išli pred jeho dom a dožadovali sa od Pavlínky, nech to začne vyplácať. Vtedy a vtedy vyplácam tých 500 eur, ak nie, tak choďte do domu a zoberte si niečo v tej hodnote. Tak ja neviem.
Mimi Šramová: Hovoríš, že ignorovať ho, ale v parlamente ho nebudete môcť ignorovať, keď sa prihlási s faktickou poznámkou do rozpravy, čiže to možno bude aj skúška vašich nervov.
Roman Michelko: Možno by mohla byť dohoda všetkých normálnych síl, že ako náhle sa prihlási k slovu, všetci vstanú a ideme preč. Stalo sa to pri prezidentke, že niektoré strany odišli, aj toto je nejaké gesto. Keď ho pošlú do relácie, tak jednoducho chvíľku možno využívať inštitút prázdneho kresla. Alebo povedať, s ním niet o čom, to je nulová pridaná hodnota. Neviem povedať z toho poslaneckého klubu, či sa s niekým dá, určite sa nedá ani s Pročkom, so Šipošom tak isto nie. Neviem, či je tam nejaký príčetný. S Veronikou, to naozaj, že nie. Neviem, či je v klube normálny človek tam, čiže treba ich ostrakizovať.
Mimi Šramová: Takže si pripravený na tento štvorročný boj v parlamente so 149-timi ďalšími kolegami?
Roman Michelko: Ja na rozdiel od iných ľudí som nešiel do neznámeho prostredia. Ja to 35 rokov sledujem veľmi intenzívne. Študoval som politológiu, bol som asistentom. Poznám to z blízka. Viem, že to nie je pre každého. Viem, že človek musí mať veľmi silný žalúdok, ale systém nechám sa znechutiť lebo čo? No tak áno, človek musí odísť z komfortnej zóny, musí dať priestor ľuďom, ktorí sú veľmi schopní, majú vízie, majú predstavy, ale nejdú do tohto Augiášovho chlieva. Áno, bude to nepríjemné. Veľmi to zhorklo, keď som videl, že OĽaNO tam je, keby tam nebolo, bol by som oveľa radšej. Neviem, ako ja to dám, asi budem odchádzať preč, alebo neviem čo. Ale citujú klasika: ,,V politike človek musí trpieť, netreba sa znechutiť.“ Ja som nebol, ten, čo si sadol na schody, alebo ma niekto našiel v lese. V tomto zmysle som pripravený. Možno o dosť pripravenejší, než väčšina nových poslancov. Verím a dúfam, že sa mi niečo podarí presadiť, lebo to je podstatné. Ja tam idem s jasnou predstavou, čo by som chcel. Áno na 100% mi to neprejde. Mám jasnú ambíciu, ktorá vyšla na mojej webstránke. Sú tam presne veci, ktoré chcem. Ľudia vedia, čo odo mňa očakávať, nie som žiadna mačka vo vreci.
Mimi Šramová: O tých poslancoch za PS kolovali rôzne virálne videá. Teraz sa ukážu a ľudia ich spoznajú. Boli to neznámi ľudia pre väčšinu obyvateľstva, a takto my ich spoznáme.
Roman Michelko: Tá veľká intelektuálka nevedela, kedy vzniklo Československo. To je asi ťažká intelektuálka naozaj, a tam sa ukáže ešte mnoho iných ľudí. Niektorí sú takí známejší ako Prostredník, Jaro Spišiak a kde kto, Štefunko a podobne. Ale áno absolútna väčšina sú no name. Ukáže sa čo…
Mimi Šramová: Bude to zaujímavé sledovať, ako sa tí ľudia ukážu a aké budú mať preferencie po tých štyroch rokoch, či už v exekutíve, alebo v parlamentne ako poslanci. Či to pôjde smerom nahor, alebo nadol.
Roman Michelko: Ja verím, že nadol. Vy ich ešte nepoznáte, ale keď ich spoznáte, tak ich nespoznáte. Takže toto bude tam fungovať. Samozrejme, že médiá ich budú boostovať. Samozrejme, že budú mať obrovskú podporu. Ale Šimečka nie je žiaden rétor. Iste, netreba ho podceňovať, bol dobre nabrífovaný. Nemá charizmu, ale neurobil chybu oproti Trubanovi, ktorý je rétoricky veľmi biedny, alebo aj Štefunkovi, alebo aj Biháriovej. Z toho, čo tam mali, tak vybrali asi najlepšie. Medzi slepcami jednooký kráľ. Druhá vec je, či tí progresivisti a tí radikálni budú ťahať také agendy, že 5 rokov je za hanobenie rodovej identity a podobné absurdity. Či budú vychádzať s takýmito vecami. Áno, na tomto bude rásť aj Vašečka a Záborská , a zrejme aj Kuffovci. Uvidíme. Ťažko povedať. Nejako detailne som nesledoval Šimečku v Európskom parlamente, či nechá týmto radikálom priestor, alebo, či si uvedomí, že naozaj žije niekde na Slovensku. Že to nie je celkom určite Brusel. Či to bude korigovať a držať ich na uzde, uvidíme. Čím viac sa prejavia podľa mňa, tým viac si podrežú konár.
Mimi Šramová: Už len na záver, by som sa ťa chcela opýtať, že ako sa pozeráš na tie tanečky kresťanských demokratov, či smerom k tým kresťanským hodnotám, alebo progresívnym.
Roman Michelko: V dvoch rovinách. Prvá je, že prišla nejaká legenda. Podľa mňa úplne nerealistická, vyfabulovaná, že SNS má rozbitý klub, na ktorý sa nedá spoľahnúť, a že treba niekoho stabilného, rozumej KDH. KDH má obrovskú dilemu, ktorá má tri cesty. V dvoch prípadoch je to záverečná, konečná. V tretej ceste to môže prežiť. Prežiť môže, ak bude v opozícií. Ak by išli s PS, tak záverečná, konečná. Nikdy by to nedali, bol by to koniec strany. Nehovoriac o tom, ako by vyskakoval Matovič, že sa spriaznili, vieme čo sa stalo, keď bol tolerančný patent. Druhá vec, keby išli so Smerom, tak prekročia červenú líniu, v podstate by to bolo ako Sieť. Prochádzka to pre mnohých nepochopiteľne urobil. Samozrejme Fero Mikloško by okamžite išiel preč. Pre nejakých ďalších ľudí by to bol tiež koniec, ale možno nastal čas na prerod, že KDH vždy išlo do vlády s liberálmi s jediným argumentom, lebo Mečiar, lebo Fico. Možno nastane čas, ak si zoberieme socioekonomickú štruktúru ich voličov, tak sú to väčšinou ľudia na vidieku, s nižšími príjmami, s nižším vzdelaním, ktorí majú podobný životný štýl a zdieľajú hodnoty podobné ako voliči Smeru. Mnohokrát sa hovorilo, že Smer nie je žiadna európska ľavica, že to je kresťansko-sociálna strana, čo má agendu encyklík a neťahá tu dnešnú modernú ľavicovú agendu európsku. Že je to rustikálna ľavica a programovo by boli kompatibilní. Len musia prejsť cez nejaký mentálny blok, že dobre, nebudeme do nekonečna zradzovať svoj program a záujmy svojich voličov. Už prestaneme sa chytať a počúvať na ten argument lebo Fico. Ale pôjdeme po programe, po hodnotách a nie potom, čo píšu červené liberálne denníky. Je to otázka, či, a do akej miery nastal prerod v novej generácií politikov. Ľudia typu Mikloška, Palka to nevedeli prekonať, aj keď dnes si myslím, že Palko by to už dal. Teraz je otázka, či za 4 roky to pochopia a to strihnú, a povedia si, nezrádzajme program, lebo ten a ten človek, ale program je dôležitý, a nie, s kým to presadzujeme. Teraz chcem povedať jednu vec. Hra s kartou KDH: že stabilný klub, že vyblokujeme SNS, lebo 14-teho si dali snem, a už nie je ani technicky možné do termínu, ktorý dala prezidentka to dať. S touto kartou sa už hrať nebude. Tá posledná debata, ktorá bola pred voľbami Majerský kontra Fico, bola veľmi konštruktívna, bez akýchkoľvek osobných útokov. Dokonca tam bola kacírska veta od Majerského, že pozná veľa schopných starostov Smeru. Ale predsedníctvo povedalo, že so Smerom nie.
Mimi Šramová: Na to mu kontroval Robert Fico.
Roman Michelko: Áno, on sa usmial, a povedal, máme svoje informácie. A to máme svoje informácie je o tom, že tá strana je osem rokov mimo, má veľa hladných krkov, 4600 členov, tí ľudia veľmi chcú ísť do vlády. Samozrejme, že v predsedníctve sú najmä budúci poslanci, tým je to v podstate jedno, ale hladné krky treba uživiť. To nie je strana sekta Matovičova, to nie je strana ako Sulík, že 200 ľudí. Republiková rada, kde sú predstavitelia regiónov, okresov, by podľa mňa mala veľkú afinitu k tomu. Preto to nechali takto, ale bolo by to extrémne riskantné, keby bol Majerský extrémne silná osobnosť, tak za 4 roky vie obhájiť, už prestaňme dávať personálne vetá, prestaňme zrádzať program a chodiť do koalície s hodnotovo nekonzistentnými stranami a riešme naozaj osoby sekundárne a primárne program. Ale toto by asi mentálne nebol schopný urobiť. Plus médiá, by mu to strašne dali vyžrať, plus by mu to dal príšerne vyžrať aj Matovič, ktorý by sa na tom odbavoval celé obdobie. Bolo by to veľmi silné riziko a Majerský nie je tak silný líder, aby to dal. Vydieranie SNSky KDHákmi prestala fungovať, je jasné, aká koalícia vznikne. Ak neurobí Pellegrini nejaké nepredvídateľné harakiri, tak to vyzerá veľmi nádejne. No a KDH je si myslím, že je to už dnes jasné, bude opozícia.
Mimi Šramová: Roman, držíme ti palce. Dúfam, že prídeš aj nabudúce.
Roman Michelko: Samozrejme, pekný deň.
Mimi Šramová: Nápodobne.
Zdroj: Rozhovory s Mimi Šramovou, Youtube
