1. Slovenská politika nemá víziu. Čo s tým?

2. Čo je témou týchto volieb?

3. Aké politiky treba robiť, aby Slovensko prestalo zostávať?

4. Aká je moja vízia sociálne spravodlivej spoločnosti?

5. Ako transformovať Slovensko na poznatkovo orientovanú spoločnosť?

6. Prečo sú progresívci takí nebezpeční?

7. Kauza DPOH.

8. Čo hrozí Slovensku po voľbách, ak dopadnú zle? Aké sú povolebné alternatívy?

PREPIS PODCASTU:

Pavol Nemec: Dobrý večer prajem poslucháčom Slobodného vysielača na vlnách Konzervatívnej pozície. Od mikrofónu Pavol Nemec, a z technického zabezpečenia relácie pán Boris Koróni. Táto relácia je z technických príčin nahrávaná vopred na záznam. Takže dnes svoje otázky a postrehy nebudete môcť posielať na mail. Vzácnym hosťom dnešnej Konzervatívnej pozície je Mgr. Roman Michelko, spisovateľ, vydavateľ, politológ a kandidát na poslanca do NR SR za SNS. Pekne ťa vítam, Roman.

Roman Michelko: Ďakujem za pozvanie.

Pavol Nemec: Roman, ja som pozeral mnohé tie tvoje vystúpenia v minulosti aj naposledy, čo si bol v Konzervatívnej pozícií. Zaoberali sme sa témami, ktoré sú tebe blízke, to znamená kultúra, médiá. Tiež by som rád pokračoval, lebo to je odborná vec aj v tejto SNS, aj z hľadiska možnej exekutívnej prítomnosti SNS v budúcej vláde riešiš. Takže, ostal by som pri tejto odbornej téme predovšetkým. Médiami prebehlo, by som povedal prípad Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, kde sa urobil taký upgrade minulosti, to znamená, že bola tam propagandisticky zneužívaná téma na sklenáži tohto divadla v 50-tych rokoch, ktorú veľmi dobre poznáme a oni urobili pútač na novú sezónu divadelnú. Taký upgrade toho pôsobenia robotnícko-roľníckej témy marxizmu-leninizmu. Mňa by zaujímal Roman tvoj názor, že ako sa im tento upgrade vydaril?

Roman Michelko: Je to absolútna karikatúra. Ja hovorím, keď naši nepriatelia robia chyby, tak nechajme ich v tom. Dodnes sa ma ľudia pýtajú, čo máte na tých progresívcov. Dobre. Oni chcú tie práva menšín, ale to nám nevadí. Teraz sa jasne ukazuje, čo oni chcú násilným spôsobom presadzovať. Tie základné parametre, ktoré si nespomenul, ale treba ich povedať, že je tam tá dúhová vlajka, ukrajinská vlajka, je tam hlava Hviezdoslava na tácke salomé, je tam preškrtnutý slovenský dvojkríž, ktorý nie je žiaden fašistický znak, ale to je v podstate ešte historický. Je to nejaké posolstvo, neviem celkom aké. Asi také, že kultúra má byť znova angažovaná a má byť v mene rozmanitosti, v mene, ja neviem, boju za mier. V boji proti jednému najväčšiemu nepriateľovi a diverzita. Toto mi naozaj už pripadá ako 50-te roky, len v inom. Je veľmi dobre, že takto sa vyfarbili. Je veľmi dobre preto, lebo ľudia, ktorí nechápali, že čo títo ľudia  chcú dosiahnúť,  tak teraz už chápu. Dnes treba jasne povedať, že majú Bratislavu, DPOH je mestské divadlo, nepatrí to ako činohra SND, je to pod magistrátom a Vallom. Ale jasne a jednoznačne ukazuje, že ak by títo ľudia dostali do rúk moc, a moc nad kultúrou, médiami celého Slovenska, tak takto by to chceli premaľovať. Každý normálny človek nemá problém s ľuďmi s inou orientáciou, pokiaľ nikoho neotravujú, pokiaľ si žijú svoj život, ale toto je silný aktivizmus. Oni nám chcú vnucovať niečo. Nie len, že sú, že ich každý toleruje, okrem malých výnimiek, oni chcú presadzovať svoje choré videnie sveta, zneužívajú symboly. Ďalšia vec bol dúhový šál okolo Hviezdoslava. To je karikatúra, dehonestácia tohto človeka, ktorý sa nikdy k tejto komunite nehlásil. Bol jasný heterosexuál, a tak ďalej. Preboha prečo? Áno ukazuje sa, že títo ľudia nemajú vkus, nemajú predstavu o tom, čo je vhodné, čo nie je vhodné, ale sú veľmi aktívni. Myslia si, a chcú túto svoju misiu dosť násilným spôsobom presadzovať. To je veľmi dôležité, aby si títo ľudia uvedomili, čo sú to progresívci. Ďalšia veľmi zásadná vec, oni si nevystačia s tým, že budú mať nadpráva. Veľmi jasne odkryla karty dvojka na kandidátke, Plaváková. Právnička, ktorá je predstaviteľka dúhovej rodiny, verejne deklaruje. V poriadku, nech si žije ako chce, ale, a to je to podstatné, ona chce presadiť  do Trestného zákona, 5 rokov za hanobenie, doteraz bolo presvedčenia, rasy, náboženstva, rodovej identity. To je niečo absurdné. To je šialenosť najhrubšieho zrna a v podstate tým pádom, keď to doteraz nikto neprehliadol, tak teraz už musí. Toľko k tomu, samozrejme….

Pavol Nemec: Treba povedať, že aj to divadlo bolo voľakedy pod ministerstvom  kultúry, až v roku 2007 sa z neho stalo mestské divadlo. Ja len dopoviem kontext, to riadi mestské zastupiteľstvo a primátor mesta. A tí sú vlastne progresívci, vieme ako vyzerajú tie parlamenty v meste Bratislava, to sú v podstate severokórejské parlamenty, majú absolútnu väčšinu. Občas sa vyskytne nejaký inostranný poslanec…

Roman Michelko: V Starom Meste úplne všetci a vôbec celé mestské zastupiteľstvo, niekedy bolo pred štyrmi rokmi triadické, že bolo tretina nezávislých, tretina pravicová koalícia, tretina progresívci. Dnes sú dvaja, traja v každej mestskej časti nezávislí, alebo z nejakej koalície a 90% sú jednofarební. Chvalabohu na Slovensku máme vo voľbách pomerný systém. Tá synergia, alebo tá super dominancia sa až tak neprejaví. Pre mňa, ak toto nebude mať mobilizačný charakter na normálnych voličov, nemusia byť konzervatívni, normálni, ktorí nie sú progresivisti, tak už potom nič. Nech to robia, nech ľudia pochopia, čo hrozí. Teraz sa jasne ukázali, vnucovanie svojej predstavy o živote, trestné stíhanie pre niekoho, kto by si dovolil ich kritizovať, alebo, akože, dehonestovať. Nulová sociálna inteligencia, nechápe, že sa to naozaj mnohým ľuďom nepáči. Dať bárda do dúhových vlajok, Hviezdoslava, neviem, čo to bol za chorý nápad. To naozaj normálneho človeka nemohlo napadnúť. V poriadku, veľa ľudí vravelo, že už tam nebude chodiť. Treba jasne povedať, že ešte to nezasiahlo celé Slovensko, ešte to nie je pod ministerstvom kultúry. Tam treba jasne povedať, že DPOH je pod odborom kultúry mesta a nie ministerstva. Toto je pre Bratislavčanov.

Pavol Nemec: Bratislavčanom sa to samozrejme páči, lebo treba jasne povedať, že to je indoktrinácia.

Roman Michelko: Nepovedal by som, že všetkým sa páči.

Pavol Nemec: Nie všetkým sa to páči. Je tam aj druhá vec, že to divadlo má 120 000 eur z vlastných lístkov predaných a svojej činnosti, a nejakých 300 000 je tam dotácia zo strany mesta, Mestského zastupiteľstva, a to sú tie peniaze daňových poplatníkov, aj keď je to prenesená daň. Ale treba povedať, že je to daň, ktorá ide na úkor všetkých občanov. Treba povedať, že vlastne tento vizuál pre nový divadelný rok robila externá firma, ktorá je tiež progresivisticky naladená. Takže sa míňajú peniaze daňových poplatníkov na takéto veci. Povedal by som, politickú indoktrináciu. Naozaj tá reminiscencia na tie 50-te roky. Veď toto divadlo je tou sklenážou oblepené, takouto to dobovou, kde sú namiesto toho tí robotníci na traktoroch so šatkami, miesto gardistického znaku preškrtnutého je tam sovietska vlajka a kosák a kladivo. Je to naozaj nevhodná pripomienka týchto totalitných režimov. Je to predzvesť, že prichádza nová dúhová totalita a používa tie isté znaky propagandy ako sa používali v 50-tych rokoch. Treba jasne povedať, že tieto znaky propagandy používal aj nacistický režim, národný socializmus.

Roman Michelko: To už sme hrubo nekorektný, ale nevadí. Poviem jediné posolstvo a pointu tohto príbehu, dnes títo ľudia vládnu v Bratislave, 30.septembra sa rozhodne, či budú vládnuť aj na Slovensku. Myslím, že toto je základné posolstvo.

Pavol Nemec: Dobre, mňa napadla pri tejto veci, lebo samozrejme, že sa profiluješ ako konzervatívny politik aj komentátor, aj ako človek, aj kandiduješ za takú stranu. Aký máš pocit, čím môžu byť pre tú kultúru títo progresívci a progresivizmus ako taký nebezpečný?

Roman Michelko: No predovšetkým v tom, že chcem povedať aj na školách. Pretože na akademickej pôde zúri progresivistická revolúcia, ono to prišlo z amerických univerzít. Kde, ak je niekto väčšinový a biely hetero muž, to sú ťažké tri mínusy, tam sú pozitívne diskriminácie. Dnes na Filozofickej fakulte, mojej alma mater sú transgendrové záchody. Že, už sú muži, ženy a tí, čo nevedia, čo sú, tak tí majú tiež záchody.

Pavol Nemec: A chodí tam niekto?

Roman Michelko: To neviem, ale už sú zriadené. Minimálne na každom poschodí je transgendrový záchod. Ďalšia vec je, že teraz tam bola tá kauza s istým významným profesorom, historikom, ktorý bol kvôli nejakej nevhodnej poznámke odpálený. A chceli zrušiť katedru, aby ho mohli zlikvidovať. Konzervatívne orientované profesorky pedagogiky museli odísť. Boli nahradené neporovnateľne menej kvalifikovanou osobou, ale so správnym ideologickým profilom. Čiže v tejto oblasti spoločenských vied už neexistuje demokracia, slobodná výmena názorov a argumentov. Teraz je taká predstava, že príde a musí byť chránený. Títo jediní strážcovia správnych hodnôt a jediných správnych názorov. Extrémne selektujú, aby sa nič ani len nemohlo dostať. V ranných 90-tkách,ktoré mali množstvo negatív, bola hrubokrká mafia, bola privatizácia. Ale bolo v pohode, že v televízií sedel profesor Vnuk a Dušan Kováč a hovorili o nejakej oblasti slovenských dejín, povedzme 1939-1945.  Jeden vyslovil argumenty, druhý vyslovil argumenty, a ten poslucháč mal právo si vybrať, že koho argumenty boli pádnejšie, urobiť si vlastný názor, vlastný obraz. Dnes je to nepredstaviteľné, dnes je iba jedna jasná dopredu definovaná doktrína. A ty môžeš jedine ju obhajovať a dehonestovať všetko ostatné. Toto je úplne strašné, oni chcú, mne to také akože, ako kvôli previerkovej komisii v 70-tych rokoch a tam bola základná téma bratská pomoc. Tak teraz sú minimálne v akademických kruhoch, v spoločenských vedách tiež previerkové komisie, kde doktrinálne zadefinované, ako sa niektoré spoločenské javy môžu a musia interpretovať, a kto sa milimeter od toho oddiali, tak je okamžite ostrakizovaný, vytesnený. To nie je iba otázka akademickej pôdy, ale to je aj otázka médií.

Pavol Nemec: Aj v tom divadle to funguje myslím.

Roman Michelko: V umeleckých kruhoch, presne tak. Akože samozrejme, že…

Pavol Nemec: Ja ti poviem tak Roman, doplňujúcou otázkou vstúpim, aj v tom Divadle Pavla Országha Hviezdoslava, keď som si pozeral ich program a zoznam účinkujúcich na túto divadelnú sezónu, niektorých ľudí tam poznám. Ale ja som nepočul, že by aspoň jeden z nich voči tomuto vystúpil, možno by o ten angažmán prišiel. Rovnako ako v školstve, keď dôjde o to pracovné miesto. Mne sa to už veľmi silno podobá na tie doby minulé. Čo sme tu zažili, tých 40 rokov komunizmu, lebo presne takto to fungovalo, na báze toho strachu.

Roman Michelko: Jasné. Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude. To je znova extrémne aktuálne. A ľudia, aby dostali angažmán a mohli fungovať v nejakej sfére, ty musíš prijať tú faustovskú zmluvu. Ty musíš zaprieť seba, ty musíš ísť s tým hlavným prúdom. A keď nie, tak si môžeš robiť ochotnícke divadlo, ale na profi scénach. Záverečná, konečná. A toto je veľmi nebezpečné. Ja som to v jednom rozhovore nazval, že to je ideový imperializmus. Im nestačí to, že majú všetky práva, im nestačí to, že ich nikto nediskriminuje. Oni chcú, aby ich názor bol väčšinový a všetky názory iné, boli nielenže poskribované, ale dokonca trestne stíhané. Však to je to najhoršie. To sú naozaj myšlienkoví boľševici. Kto nejde s nami, ide proti nám. Toto je nebezpečné. Začína sa to takýmito krokmi, a preto tí ľudia, čo máte proti progresivistom? Tam nejde o to, že oni chcú nejaké práva. Oni chcú svoje videnie sveta vnútiť iným. A kto si dovolí mať iný názor, tak je v lepšom prípade vytesnený z nejakých profesií mediálnych, akademických. V horšom prípade. Druhý krok bude trestnoprávne stíhanie. Toto musíme zastaviť. Toto si tí ľudia musia uvedomiť a nehovorte, že robím katastrofu. Nie. Toto je ich myslenie. Áno, dnes to ešte nemôžu. Dnes ešte nemajú tie páky. Dnes ešte nie sú pri exekutíve.

Pavol Nemec: Ale už tam nejaké paragrafy chcú upravovať v zákone.

Roman Michelko: To som ti hovoril. To je tá Plaváková. Päť rokov za hanobenie rodovej identity. Skúste mi povedať, ako môžem zhanobiť rodovú identitu. Keď poviem na to, že ty nie si to, ty si tá. Neviem. Teraz na tom dúhovom pride jeden vykrikoval samé vulgarizmy. Niečo také, že vyzeralo to jak muž, ale malo to sukňu a ričalo to. A ostentatívne hovoril, že ja som to, to, to, ako tretí rod. Akože preboha, čo to je. Keby bol tento zákon platný, poviem na Facebooku, že to je nejaká obluda a teraz mi príde trestné stíhanie. A to čo je?

Pavol Nemec: Dúfam, že sa toho nedožijeme. Je tu stále možnosť slobodných volieb. Ľudia sa môžu rozhodnúť, takže treba tie jednotlivé politické prúdy takýmto spôsobom rozobrať, a ľudia svoje volebné právo využijú. Ja odporúčam, aby ho využili. Tak môžu rozhodnúť, akým spôsobom sa táto spoločnosť bude uberať. A tak isto aj legislatívne a ostatné opatrenia. Ja som pozeral mnohé tie diskusie. Teraz som sa donútil rovnako ako ty Roman, ohľadom programových vecí. Poviem, že bol to desný pohľad. Aj teraz v nedeľu naposledy, keď som videl tvojho predsedu pána Danka v diskusii s pánom Kollárom, predsedom strany SME RODINA a predsedom parlamentu, tak to bolo naozaj desné. Myslím aj spôsob, akým sa komunikuje. A to nie len oni, ale aj ostatní. Nebudem všetkých spomínať, ale z hľadiska tých programových vízií. Mňa by to zaujímalo, ako to vidíš ty. Tá slovenská politika má víziu, alebo nemá víziu, nevie to dobre artikulovať, alebo v čom je problém?

Roman Michelko: Ja poviem svoj pohľad, že čo by mal robiť politik. Predovšetkým politik by mal vedieť, prečo je v politike. Mal by mať jasnú predstavu, prečo sa tam tlačí. Je absolútne zlé, choré a veľmi zhubné, ak najzásadnejší motív je, poriešiť si vlastné ego, akože niečo si osobne dokázať. Základná vec je, že mali by títo ľudia rozmýšľať o spoločnosti, kam ju posunúť. Dať jej nejakú predstavu. Ja sa pýtam, aký je sen Slovenska, dobudovať diaľničnú sieť? Však to je strašne málo, ani to nedokážeme. Mňa úplne vytáča a frustruje to, že ja vidím ako najzásadnejšiu chybu, alebo najzásadnejší problém to, kde sme sa ocitli. Odborne sa to volá pasca stredne príjmových krajín, to znamená, že nie sme ani úplne najchudobnejší, ale z tretieho miesta transformujúcich krajín, sme spadli na predposledné miesto v EÚ. Hneď tesne nad Bulharsko. Koncept pravicových vlád, ktoré dávali dobiehanie Európy na základe troch komparatívnych výhod.  Model disciplinovanej, vysoko pracovitej, a strašne nízko platenej pracovnej sily sa vyčerpal, to už nefunguje. Sú lacnejšie regióny a tak ďalej. Nemáme človeka, ktorý by prišiel a povedal, že musíme Slovensko posunúť smerom k najvyspelejším krajinám. Musíme prejsť z montovne na mozgovňu. Musíme podporovať kreatívnych ľudí, musíme im dať šancu, aby realizovali svoje vízie, projekty. Musia byť špeciálne programy, práve napríklad obrovská výzva bola z Plánu obnovy. Treba extrémnym spôsobom zreformovať vysoké školstvo, ktoré je úplne, že extenzívne, to znamená každé okresné mesto má detašované pracovisko. Kvalita je o ničom. Urobiť inštitút výskumných univerzít, transformovať  Slovenskú akadémiu vied, ktorá by bola viac otvorená praxi. Urobiť priamu väzbu medzi potrebami trhu práce a tým, čo dáva vysoké školstvo. Otvoriť priestory na takzvaný rizikový kapitál. Najschopnejším a najlepším nápadom dať šancu, aby vyrástli aj na globálnu úroveň,  a potom im pomáhať logisticky a právne a všelijakými inými spôsobmi. Málokto vie, že napríklad malé Estónsko, ktoré má 1 300 000 obyvateľov, má sedem jednorožcov. To znamená startupov, ktoré majú hodnotu cez jednu miliardu. Málokto vie, že Skype, ktorý denne kdekto používa, je vlastne estónska firma. Málokto vie, že Bolt a Volt, tie taxíky podobné ako Uber, alebo donáška jedla, tak to sú všetko technológie z Estónska. Pred 33-troma rokmi bolo Fínsko v podobnej situácií ako my. Bola to asociovaná krajina RVHP. Rozpadli sa východné trhy, vtedy pochopili, oni fungovali ako most medzi východom a západom. Neboli v EHS, boli pri Varšavskej zmluve, mali vlastný politický systém, alebo boli veľmi silne prepojení s východným blokom. Vtedy pochopili jednu vec. Budúcnosť je vo vzdelaní, v kvalitnom vzdelaní. Nokia v 90-tkách, ešte po roku 2000 bola celosvetová firma, potom tie trendy nechytili. Ale medzi tým vznikli rôzne softvérové firmy, Hungrybirds a podobne. A dnes je to spoločnosť, ktorá je vysoko nad priemerom EÚ. Pritom patrili niekedy medzi najchudobnejšie. Lebo pochopili, kde je budúcnosť. Pravé toto chýba, že my nemáme človeka. Je absolútna karikatúra, ak niekto tak nekompetentný a diletantský ako Remišová, robí MIRI a podobne, informatizáciu. Ale informatizácia nie je jediná vec, to je jedna z podmienok. Ale podstatné je to využiť v maximálnej miere, intelektuálny potenciál Slovákov. Vytvoriť tie podmienky preto, aby tí najschopnejší mali minimálne bariéry. Tam je strašne veľa politík, ktoré treba robiť. Napríklad pri investovaní do vedy sú zrýchlené odpisy, sú možné dotácie. My nemáme rizikový kapitál. V Standforde, na Silicon Valley nájde niekto zaujímavých investorov, ktorí nie sú zaujímaví iba tým, že investujú, dokonca majú know-how, ako presadiť nejakú aplikáciu, niečo podobné na globálnom trhu, lebo vtedy to má zmysel. Čo je podstatné, zmyslom politika nemá byť, že všetko vie. Lebo to sa nedá, takí géniovia ešte nie sú. Zmyslom politika, alebo jeho cieľom je, otvoriť sa ľuďom, ktorí majú veľmi silný osobný príbeh a niečo dokázali, majú predstavu a víziu. Zistiť, či tá vízia je reálna a do akej miery je presaditeľná, držať týmto ľuďom chrbát. Dať šancu aby sa mohli realizovať v prospech Slovenska. Slovenská politika je extrémne toxická. Naozaj väčšina ľudí, ktorí niečo dokázali, nemá prečo tam ísť. Počúvať hulákanie bláznov ako Matovič, alebo Pročko, nie je nič príjemné. Naozaj to potrebuje mať hrošiu kožu. To potrebuje, aby ten človek nebol útlocitný. Musí byť extrémne motivovaný, aj negatívne, že ísť a zastaviť týchto bláznov, a týchto diletantov. Ale títo ľudia majú dať priestor tým ľuďom. Nesmú byť naivní, nesmú sa nechať opiť rožkom. Ako istú mieru inteligenciu politici musia mať, ale nemusia byť najmúdrejší. Musia držať chrbát tým najschopnejším.  A toto ja vôbec nevidím, ak si pozerám, že akí sú ľudia v politike, tak sú to ľudia, ktorí sú tam zväčša náhodou. Boli v správnom čase na správnom mieste. Stretli sa s nejakým lídrom, ale ani tí lídri nemajú nejakú víziu. Preboha akú má víziu taký Matovič. Ale ani predchádzajúce garnitúry nemali.

Pavol Nemec: My máme lídrov Roman, ktorí tam sú 20 rokov.

Roman Michelko: Ja viem, je to strašné, a je to úplná hrôza, že tí ľudia idú tam a nevedia prečo. Okrem toho, že si saturovať ego. Povedzme, že Fico mal nejaký čas nejakú víziu o predstave solidárnej spoločnosti, ale bolo to bez nejakého premyslenia. Nebola to ani transformácia na švédsky model.

Pavol Nemec: Vízia sa robí na 20 rokov.

Roman Michelko: Presne tak, ja od roku 1985 od perestrojky, kedy začala byť politika zaujímavá, čítal som množstvo kníh, vízií, predstáv, hlavne aj vďaka verejnej známosti sa poznám s mnohými rozumnými ľuďmi, ktorí majú víziu, niektorí sú mimo. Niektorí sú aktivisti, niektorí majú nerealistické predstavy. Ale niektorí sú ľudia, ktorí potrebujú dostať tú cestu, sami do toho nepôjdu, lebo na to nemajú žalúdok. Ale veľmi by dokázali Slovensku pomôcť. A práve toto je úloha politika, obklopiť sa takýmito ľuďmi, načúvať im a dať im šancu, aby sa realizovali. Takže toto ja vidím ako víziu, mňa to strašne trápi, pre mňa osobne, obrovská výzva.

Pavol Nemec: Má to jeden problém Roman. Ja súhlasím s tým, čo hovoríš, len je tam jeden problém. Prečo tí lídri nerobia, ak máš šikovných ľudí pod sebou, tak sa bojíš, že ťa preskočia. Ja si myslím, že tá obava je dominantná v tom, že sa nedeje, čo ty hovoríš.

Roman Michelko: Vieš čo, je to v dvoch rovinách. Niekto, kto má krásnu víziu, vzdelanie, je profesor, sa vôbec ešte nemusí hodiť na politiku. Politici nemajú byť tí, ktorí niečo od A do Z vymyslia. Každý schopný šéf sa vyznačuje tým, že má okolo seba ešte šikovnejších ľudí, ktorým dá priestor. Aby bolo jasné, na politiku potrebuje úplne iný typ schopností, ako na to ,naplniť nejakú víziu. Na politiku musíš byť gladiátor. Na Slovensku celkom určite. Musíš zniesť neskutočné množstvo urážok a atakov. Musíš byť pripravený, že ťa skádrujú do tretieho kolena.

Pavol Nemec: Veľmi psychický a odolný na útoky ad hominem.

Roman Michelko: Presne tak. Na toto nepotrebujú títo ľudia s víziou, vzdelaní  ľudia, intelektuáli, možno manažéri. Prečo by nejaký schopný manažér, ktorý má za sebou vybudovanú firmu, šiel do politiky, do tak toxického prostredia. Ja tu nevidím až taký problém, ja tu vidím, že oni sú zacyklení vo svojom prostredí. Sú v nejakej slonovinovej veži, že tí naj top lídri sú filtrovaní, nepúšťať ich, čo keby niekto prišiel. A práve o to ide prepojenie ľudí, ktorí vedia a chcú, ale jednoducho nepôjdu do toho Augiášovho chlieva. Toto ja vidím ako svoju osobnú ambíciu. Otvoriť im dvere, držať im chrbát, chrániť ich pred útokmi. Hádam si nikto nemyslí, že čokoľvek, čo sa urobilo na MIRI je z hlavy Remišovej. Tá iba urobila obrovské problémy, aj tak to neurobila, aj tak nedala šancu, aj tak sa striedali štátni tajomníci, ktorí tomu aj rozumeli. To je to zlyhávanie tých pseudo elít. Hlavne je tá motivácia, že prečo som v politike, aby som udržal moc a mal nejaké floskuly. Alebo preto, že chcem a naozaj mi záleží na Slovensku. Záleží mi na tom, aby tí najmúdrejší ľudia dostali priestor. Aby prišli a povedali, takto si to predstavujeme. Izraelský model, kde majú 4% HDP a patria medzi startup nation. Medzi najúspešnejšiu krajinu, čo sa týka inovácií. Majú obrovské množstvo peňazí do obrany, lebo sú v takej oblasti. Na druhej strane sú technologická špička, a dokážu to, a vedia to. Nieže ako my 0,7%. Načo je nám v každom okresnom meste univerzita, 36 verejných vysokých škôl. Tak urobme povedzme bakalárskej úrovne a urobme špičkové univerzity s obrovským rozpočtom, výskumom, s prepojením na prax, a tak ďalej. Týchto vízií mám viacero, ale samozrejme, že ja nie som ten, ktorý by to urobil do detailu. Potrebujem jedinú vec. Otvoriť priestor tým ľuďom, ktorí to vedia. A samozrejme, keď budú ulietavať do nejakých nerealistických vecí, korigovať. Keby som urobil viacerých takých ľudí v rámci politiky, že vidia to ako víziu. Vieš…

Pavol Nemec: Ak to niekto spraví Roman, tak určite to spraví konzervatívny tábor, lebo konzervatívny tábor je ďaleko slobodnejší ako ten progresivistický. My nie sme zaťažení wauk kultúrou, ale vymazávaciou kultúrou. Krásne to bolo vidieť aj ohľadom týchto cien, ktoré teraz odovzdával predseda NR. Boli tam vymenovaní, nominovaní a ocenenie prevzali mnohí ľudia, s úplne odlišnými politickými názormi. A ten postoj progresívnych síl, ktoré reprezentuje v súčasnosti pani prezidentka a pán predseda vlády, vlastne bol taký, že tam radšej neprišli. Čo bol hlboký prejav nekultúry  a hlboký prejav intolerancie. Hlásajú, že musí byť tolerancia, proste takýmto spôsobom deklarovali pravý opak. A myslím, že aj pán predseda NR zo SME RODINA, tak aj napriek tomu aký je, tak tam nominoval ľudí s tými diametrálne odlišnými názormi. A bola tam aj scenáristka, ktorá hovorila o ukrajinských veciach.

Roman Michelko: Dubačová.

Pavol Nemec: Pani Dubačová, určitou optikou. Bol tam pán otec Kuffa, ktorý zase inou optikou rozprával o iných veciach. Bol to veľký diapazón veľmi demokraticky zvolených ocenení ľudí s protichodnými názormi. A tí konzervatívci tam sedeli a si to vypočuli. A progresívci to negovali.

Roman Michelko: Toto už bola jedna od Sulíka, lebo keby nevedeli, kto je ocenený. Ale prídu tam a potom ostentatívne odídu. Gesto úplne, že smiešne, trápne, ľudská malosť týchto ľudí ukazuje. Netolerancia sa ukazuje, že oni neznesú iný názor. Oni vyzmizikujú všetko, čo otec Kuffa urobil pre tých najbiednejších.

Pavol Nemec: Vodku kážu, víno pijú.

Roman Michelko: Presne tak, zase nech sa čo najviac demaskujú. Ale vrátim sa oblúkom k tej otázke. Naozaj mne strašne chýbajú v slovenskej politike vizionári. Ľudia, ktorí rozmýšľajú o štáte, kde ho posunúť, akými prostriedkami. Príde nejaká vláda a hasí veci, ktoré jej horia. Horizont má polročný max, to už nehovoriac o tom, že sa urobí nejaká vízia v horizonte 20 rokov a všetky garnitúry sa dohodnú, že toto sú priority, ktoré sa pri zmenách garnitúr nebudú meniť. Školstvo, vzdelanie…

Pavol Nemec: Alebo výstavba nemocnice.

Roman Michelko: Napríklad, presne tak.

Pavol Nemec: Veď to je vec, proti ktorej nemôže mať nikto nič. Napriek tomu sa to nedarí.

Roman Michelko: Áno, pretože prídu nejakí rozpočtoví jastraby a povedia si, že to je drahšie. Alebo urobia absurdné verejné obstarávanie, s desiatkami všelijakých odvolačiek.

Pavol Nemec: Alebo majú za sebou nejakého súkromného lobistu, ktorý proste…

Roman Michelko: Blokuje, rozbitie Rázsoch. Nastavenie pomeru síl medzi oligarchami a politikov, vplyv nejakých médií a vplyvových skupín, to všetko je osie hniezdo. A samozrejme, treba na to veľkú mieru politickej odvahy, ale konečne by mali prísť ľudia, ktorí toto naozaj urobia.

Pavol Nemec: Mňa zaujal jeden bod, minule sme ho len okrajovo spomenuli, to je obrovský vplyv lobistických skupín. Jedným z prvkov, ktorým si lobisti uplatňujú vplyv, je aj vlastníctvo určitých médií, ktoré sú mienkotvorné. Treba povedať, či už sú to televízie, rozhlasy, alebo nejaké noviny. A tu ma zaujíma tvoj pohľad, lebo čítal som materiál od teba, ktorý hovoril o tom, že jedna z možnosti by bolo, že by sa znemožnilo krížové vlastníctvo viacerých komerčných médií.

Roman Michelko: Áno, to je dlhá mantra. Pre ilustráciu v Čechách bol prijatý zákon, kedy musel Babiš celé svoje mediálne impérium predať. Veľký, vzdelaný Makara ani netušil o tom, vykrikoval bludy, ďalšie fatálne zlyhanie moderátora verejnoprávnej televízie, ktorý nie je schopný čítať ani len české noviny. Lebo to bola top téma, bludy tam hovoril v priamom prenose. Makara tam nie je kvôli znalostiam, kvôli kompetentnosti, ale kvôli tomu, že je správne ideologický naladený. Má oheň v srdci ako správni zapálení zväzáci.

Pavol Nemec: To je už aj strašne vidno Roman. Ešte sa vrátim k jednej veci. Vlastne nie je to len prípad RTVS, ale televízie Markíza. Však vieme, že minimálne jeden politický subjekt povedal, že sa nebude zúčastňovať tých diskusií. Krásny príklad je aj pán Majerský, predseda KDH, kde jeho nejaké vyjadrenie v televízii, už sa ospravedlnil.

Roman Michelko: Že táto ideológia je hnus, alebo také niečo.

Pavol Nemec: Je to pliaga, to tiež niečo vysvetľuje. Tiež to bola doplňujúca otázka tohto aktivistického novinára. On nie je až tak komunikačne obratný, povedal dvojzmysel. Zneužíva sa to v progresívnej tlači, v dúhových médiách. Treba povedať, jedna vec je KDH, druhá vec, že musí si uvedomiť aj pán predseda Majerský, lebo on nechodí do alternatívnych médií, hoci je konzervatívny politik. Tie alternatívne médiá dávajú veľký priestor tej konzervatívnej pozícií, pán Majerský ho dostal, ale nevyužil ho. A myslím si, že je veľmi naivné z jeho strany, keď ide do týchto progresivistických médií, ktoré majú úplne iné spektrum poslucháčske. Nie KDH spektrum, to musím povedať otvorene, a ktoré mu určite nebude pomáhať. Toto mediálne spektrum týchto dúhových staníc, ale naopak bude využívať také jeho chyby komunikačné a potom to bude ešte reprodukovať a zosilňovať v tých svojich médiách.

Roman Michelko: Keď KDH robí chyby, to ma až tak nevyrušuje. To je strana, ktorá nikdy nevedela hodnoty udržať, tam sa ukáže, že nemá najmenší problém ísť s Progresívcami.

Pavol Nemec: Druhá vec, ktorá je ešte naivná. Áno hovorí sa, že je tam taká väzba na to Progresívne Slovensko a Slobodu a solidaritu, respektíve pre tú progresivistickú vládu. Keby takáto vláda vznikala, tak určite súčasťou programového vyhlásenia vlády, by boli bez debaty registrované partnerstvá. A všetky tieto veci voči homosexuálnym veciam a to sa KDH striktne vylučuje. Na druhej strane nepopiera to možné členstvo. Na druhej strane tá predstava tých Progresívcov, že KDH by dostalo dva rezorty. A bude čúchať nohami a poslúchať.  Je skôr uveriteľné, ako to, že KDH by aj napriek tomu ospravedlňovaniu, ktoré podľa mňa nie je na mieste, pretože tam nebol žiaden problém.

Roman Michelko: To je neskutočná arogancia. Však dobre, povedať si môžu čo chcú. Nemyslím si, že by urobili také harakiri, že by podpísal Majerský pod PVV, kde by boli registrované partnerstvá, lebo to by bola konečná. Druhá vec je, že príde nejaký poslanecký návrh zákona, a on bude v koalícií, ktorá bude toto presadzovať. Lojzo Hlina to presne vyjadril, keď bolo v Bundestagu hlasovanie o registrovaných partnerstvách.

Pavol Nemec: Treba povedať, že Lojzo Hlina je teraz kandidátom SASKY. Bývalý predseda KDH.

Roman Michelko: Tak, to je bizár najhrubšieho zrna.

Pavol Nemec: To je Slovensko.

Roman Michelko: To je Slovensko. On sa definoval ako európsky konzervatívec, a tí nemajú podľa neho problém s registrovanými partnerstvami. Takže takto niekde je aj CDU, ktorá dala voľné hlasovanie v Bundestagu. Ale ja si myslím, že Majerský ešte dnes v takom štádiu nie je. Buď absolútne rezignujú koaliční partneri na tieto kultúrno-etické otázky, alebo to nebude môcť byť. Alebo to bude posledné harakiri, posledná záverečná. Keď hovoríš to krížové vlastníctvo médií. Ja chcem povedať, že na Slovensku sú médiá, elektronické médiá v dvoch rovinách. Buď sú to médiá verejnej služby, alebo verejnoprávne médiá, ktoré majú rady. Potom sú to vysielatelia na základe licencie, v tej licencii, ktorú dostali na 11, alebo 14 rokov, ich dozerá takzvaná Rada pre mediálne služby. Niekedy sa to volalo Licenčná rada, alebo Rada pre vysielanie a retransmisiu. A v tých podmienkach licencie bolo aj vyváženosť, nestrannosť, objektívnosť, a tak ďalej. Samozrejme podnety na túto radu idú, a tá rada každý druhý týždeň zasadá a rieši podnety. Môže dávať aj sankcie, ale ukázalo sa, že pri tak brutálne aktivistických médiách to nestačí. Treba sa naozaj pozrieť do licencií, ako to tam bolo zadefinované a treba tvrdo vymáhať to, na čom oni fungujú. Mediálny priestor, frekvenčné pásmo, sú ohrozené. A oni sa musia držať tých vecí, tie rady musia byť striktné, teda tá Rada pre mediálne služby musí vymáhať to, čo oni majú zadefinované v tých licenciách. To nie je neregulovaný trh, keď skrachovaný elektrikár Hríb robí ťažké PR v Týždni, tak to neriešim, lebo print je print. Pokiaľ nehovoria zjavné nezmysly a zjavné lži, tak je to v poriadku. Ich názor im nikto neberie. Vysielanie v elektronických médiách bolo vždy regulované, musí byť regulované a musí byť vymáhané. A toto musí byť aj budúcnosť, spresnenie, zvýšenia kompetencií týchto rád. Vyššie sankcie, vymáhanie sankcií, to, čo robí duo Dírer s Ilievom, to je tak neskutočný aktivizmus. To sú čisté 50-te roky, oni sa do zlého obdobia narodili.  Mali byť najväčší sekerníci Rudého práva.

Pavol Nemec: To je Dúhové právo už teraz.

Roman Michelko: To je Dúhové právo, presne. Čiže toto treba urobiť, samozrejme verejnoprávne médiá. V prvom kroku treba minimálne urobiť prísne a striktne definovaný štatút verejnoprávnych médií.  Je napríklad nepredstaviteľné pre mňa, že strana, ktorá má 8% sa raz ročne dostane do televízie. Vôbec tú stranu nemusím. Oni ma hejtujú a tak ďalej, ale z princípu. Potom jedna poslankyňa, ktorá keď robí zasadanie poslaneckého klubu, tak si musí dať 6 zrkadiel, a povie začíname. Tak bola 24 krát za pol roka. Ponižujú jej debatér, že napríklad Fica dajú s Remišovou, však to je absurdné. Alebo že dvojpercentné strany Edko Heger and company Šeliga sú dennodenne v médiách, na základe čoho, a osempercentná strana nie je.

Pavol Nemec: Alebo Radičová.

Roman Michelko: Dobre, Radičová je akože verejná intelektuálka, dajte tam úvodzovky.

Pavol Nemec: Ale je z nejakého tábora. A nie sú iné tábory, však máme aj iných predsedov vlád, alebo prezidentov, môžu mať ten priestor.

Roman Michelko: Jasné, tak Gašparoviča asi tak často nevolajú.

Pavol Nemec: Rovnaké váhové kategórie.

Roman Michelko: Tak beriem, že profesorka, sociologička, až extrémne častý výskyt nemá, skôr v tých komerčných. Skôr je problém v tom, že Denník N je často aktivistický. Dvadsaťštyri krát do polroka, keď sa objaví Remišová, ale 5 krát do pol roka Radičová, tak s tým nemám problém. Ale 24 krát s Remišovou mám problém, aj keď v konečnom dôsledku to v podstate vôbec nepomáha. Lebo každé mediálne vystúpenie ju len pochováva.

Pavol Nemec: Treba povedať, že príchod sociálnych sietí, veľa zmenil v Slovenskej republike.

Roman Michelko: Presne tak.

Pavol Nemec: A tieto voľby budú najmä ohľadom sociálnych médií, okolo 60%.

Roman Michelko: Určite.

Pavol Nemec: Tam ma zaujala ďalšia vec ohľadom týchto médií, že vlastne sme tu zažili zastavenie a vypínanie nepohodlných médií zo strany štátnych orgánov. Tu by ma zaujímal tvoj názor na toto.

Roman Michelko: Ten je jednoznačný, keď sa ma pýtali na tých debatách, že keby som mal právo presadiť ústavný zákon, tak by to bolo, že nie je možné vypnúť médium bez právoplatného rozhodnutia súdu. Čo sa u nás stalo je úplne bezprecedentné. Aby nejaká anonymná komisia na NBÚ, vypínala veľmi silné médiá ako Hlavné správy. Odvolací orgán nemal odkladný účinok. To znamená, že keby to dali na súd, tak nemôžu to zvrátiť. Potom po 4,5,6 mesiacoch, to je vec, ktorá je absolútne nekorenšpondujúca s legislatívou EÚ.  Autokratické Erdoganovo. Turecko nemá niečo tak absurdné. Toto je niečo, čo nás dalo úplne mimo civilizáciu.

Pavol Nemec: Cenzúra sa podľa ústavy zakazuje.

Roman Michelko: Treba jednu vec povedať. Toto tu prešlo hlasy jednoduchého zákona, ktorý podporili poslanci SME RODINA. Boris Kollár sa dostal do parlamentu vďaka alternatívnym médiám, ktoré potom podlo, zákerne a bezcharakterne potopil. Keď som si pozrel rôzne komparácie európskej legislatívy, tak boli viaceré, ak nejaký autor často krát nejaké konšpirácie dáva. Tak mohol byť predbežný zákaz nejakého autora, nejakých článkov, nejakého typu. Ale predstava, že vypnú médium, ktoré má dennú sledovanosť 70 000,80 000, 90 000, tak to nemá nič spoločné s civilizovaným svetom.

Pavol Nemec: Jasné. Ešte ma zaujíma aj tvoj pohľad troška, že sme zažili rôzne spomienkové kultúrne udalosti, medzi inými aj SNP. Tým, že to spadlo do volebnej kampane, tak to prešlo až nedôstojným spôsobom. Bolo to oslavované rôznymi politickými stranami, rôznymi motiváciami a tak ďalej. Ty si mal návrh, že máme veľmi maličkú historickú pamäť, že tu sú ľudia a chodia a interpretujú tie dejiny po svojom a vo svoj prospech. Je veľmi dôležitá tá ochrana kultúrneho dedičstva a historickej pamäte a tak ďalej.  V rôznych tých oblastiach, ktoré pod to ministerstvo kultúry patria, či už je to kinematografia, alebo knižná forma. Dejatelia a tak ďalej, rôzne tie edície, ako by si toto nejakým spôsobom zlepšil? Aj tu informovanosť, aj tú historickú pamäť a vôbec postoj k tým našim míľnikom historickým.

Roman Michelko: Predovšetkým to nemôžu byť karikatúry. Lebo niekto si povie, že ak dá niekto dúhovú šatku na Hviezdoslava, tak ho sprítomňuje, alebo nejako zmodernizuje. A ja som veľmi kontroverzne vnímal aj ten taký komiks o Štúrovi. Lebo v trinástom a pätnástom roku sa vydávali granty k výročiam, tie cyrilo-metodské, to bola koprodukcia s Čechmi. Ale aj o Štefánikovi, aj o Štúrovi ten pseudo komiks, to nebol nič moc. Štát má mať vo svojej kultúrnej politike zadefinované priority. Samozrejme on musí celé spektrum podporovať, dnes nie sme vo vzťahu, kedy budeme diktovať, že aké kultúrne prejavy a témy majú byť. Ale majú byť niektoré bonifikované. Mám presne prehľad, ktoré divadelné opusy, ktoré literárne opusy, ktoré seriály by sa mali natočiť. My máme napríklad reflexiu SNP z roku 1984, Povstalecká história, to bolo 40-te výročie. Dnes už máme 80 rokov, aj historický výskum sa nejako posunul. Keď bol Dubček, 50-te výročie augusta, tak tam bolo strašne veľa faktických chýb.

Pavol Nemec: Ak sa nejaké spomienky urobia, tak sú veľmi tendenčné a dobovo tendenčné.

Roman Michelko: Presne tak, ale historická veda to má veľmi spracované, ale tam niektorí scenáristi v rámci zvýšenia dynamiky deja v podstate falzifikovali dejiny. Možno nie úplne zásadná vec, tam bolo, že Kriegel, čakali na neho a nechceli ho Rusi pustiť. To nie je pravda, on ich čakal v lietadle. A plno takých vecí. Pre mňa nie je ani zďaleka pokryté debatné spektrum vo verejnoprávnych médiách. Povedzme, že ak nezanikne Daniškov Do kríža, tak nejaký konzervatívny rozmer je. Ten liberálny je saturovaný jednoznačne Havranom. Ale nejaké národné a sociálne krídlo, ktoré by malo pohľad sociálne orientovaného intelektuála typu Chmelár alebo podobne. Kde  by šiel tento typ ľudí, tak také neexistuje.

Pavol Nemec: Ale aj ten konzervatívny je veľmi skresaný.

Roman Michelko: Tak Daniška, ale on má jediné.

Pavol Nemec: Ale to je v podstate širšie, on je tiež len nejaký výsek.

Roman Michelko: Dá sa to riešiť tak, že sa urobí dramaturgická rada, dramaturgia, relácie, hostia a tém bude širšie spektrum. Ja chápem do istej miery, lebo som sa s dramaturgom rozprával, že oni nemajú kontakty zase. My sa všetci poznáme, ale máme obmedzený okruh známych. Niekedy je to problém, ale keby sa okruh tých ľudí rozšíril, tak sa to dá urobiť. Buďme realisti, asi tri debatné konzervatívne kruhy je nerealistické. Čiže urobme niečo s dramaturgiou, rozšírme ten diapazón a bude to v poriadku. Toto je jasná vec. My naozaj nemáme ani zďaleka tak otvorený diškurz, aký by mal byť. U nás sa naozaj nediskutuje, sú tu veľmi brutálne selektované veci. Keď som videl, že Havranove veci išli nové premiéry, ale Daniškove išli iba reprízy. Ja sa obávam, že to úplne utratili, ja sa obávam, či sa taký program zrevitalizuje. Na úrovni verejnoprávneho rozhlasu je to ešte horšie, tam ani takéto debatné veci nie sú. Samozrejme existuje množstvo podcastov súkromných, existuje množstvo youtuberov rôznej kvality. Čiže alternatíva do istej miery vykryla tento priestor. Ale toto je vec aj verejných médií. Takže určite toto treba urobiť. Jednak vyváženosť spravodajstva, jednak všetky relevantné názory musia byť prezentované. A musí byť aj debata o smerovaní spoločnosti, o hodnotách, o princípoch, o megatrendoch vývoja. To dnes nie je, ak áno, tak je to extrémne jednostranné a oklieštené.

Pavol Nemec: Ohľadom obnovy historických pamiatok, však nemôžeme všetko nechať na Orbána, s tým asi súhlasíš.

Roman Michelko: To určite.

Pavol Nemec: Snažia sa veľmi nám pomáhať naši maďarskí priatelia, ale všetko nám zrekonštruovať určite nevládzu, napríklad objekt Rusovce.

Roman Michelko: Napríklad, ten tuším bol predaný, čo je úplne absurdné. Ja som si myslel, že to patrí štátu. Tam treba na obranu povedať, že bol veľmi dlhý súdny proces, tuším s Benediktínmi.

Pavol Nemec: Ale ten už skončil.

Roman Michelko: Ten už skončil po 25-tich rokoch a teraz je najvyšší čas. Keď Česi majú Lány, ktoré je letné sídlo prezidentov, tak toto by bolo naozaj dôstojné. Je tam park, ktorý sa dá zrevitalizovať, je to dôstojné sídlo pre zahraničné návštevy. Je to blízko pri Bratislave. Áno toto je ďalší dôkaz toho, ako si nevieme ceniť pamiatky a keď sa naozaj predali. Nemám to ešte overené, ale počul som, tak je to potom obrovský škandál. Maďari kúpili Rusovce, to som počul, ale nemám to overené.

Pavol Nemec: Tam sú nejaké možnosti z nejakých fondov? Lebo však aj Maďari to z nejakých fondov riešia.

Roman Michelko: V rámci rozpočtu Slovenska je jeden chátrajúci kaštieľ. To sa môže obnoviť a Úrad vlády…

Pavol Nemec: Prečo sa to nerobí?

Roman Michelko: Do istej miery to chcel urobiť Paška, keď bol ešte predseda parlamentu. Vtedy  ešte nebol skončený ten súdy proces, každý útrpne pozeral ako chradne. V podstate mení sa na ruinu Rusovce. Je to nepredstaviteľné, on potom urobil tú revitalizáciu hradu, urobil tam tú záhradu Márie Terézie. Niečo sa na hrade urobilo, tam boli veľké veci, že boli tam nálezy archeologické a potom tam vrešťali, že urobia z toho garáže a neviem čo. Ale dobre, toto už nechajme tak, ja si myslím, že to riešenie, ktoré sa našlo je dnes už celkom v poriadku. Je to už hotové, aj sa tam tie archeologické nálezy zakonzervovali. Je to funkčné, máme stále veľa chradnúcich hradov, je tam obrovský priestor pre nízko kvalifikovanú pracovnú silu, kde tá ochrana tých hradov bola od jari do jesene. Nezamestnaní tam chodili pod nejakým dohľadom. Tie obce získali nejaké putne miesta, mohli na tom nejakým spôsobom profitovať. Ľudia mali prácu, nejakým spôsobom sa tam statika urobila. To šialené sa striedanie garnitúr, príde jedna dotiahne, potom to šialené striedanie koní. Kontinuita tam chýba, toto je dobrý projekt, ktorý sa nemal šancu sa udržať. Pretože každý nový minister chce negovať toho predchádzajúceho, alebo sú tam absolútne nekompetentní ministri, ako bola Milanová a podobne, ktorí sa tam len náhodou ocitli. To je tá najväčšia hrôza, často krát idú do politiky ľudia, ktorí sa na to nepripravujú.  Nie je u nás zvykom, sú niektoré strany, ktoré majú tieňových ministrov, ktorí okopávajú členky tomu funkčnému. Zároveň sa pripravujú na ten rezort, zároveň majú v talóne, keď prídu na to ministerstvo 8,10,12 zásadných legislatívnych noriem. Majú nejaké predstavy o zreformovaní toho, čo nefunguje a posilení toho čo funguje. A vedia a prídu s niečím a nie sa len porozhľiadavajú a nechodia do debát, lebo nemajú čo povedať. Sú nekompetentní a všetci ich ministerskí úradníci sú trikrát tak kompetentnejší. To je to zúfalstvo, že sa dostanú na zásadne pozície ľudia, ktorí tam absolútne nepatria.

Pavol Nemec: Ja som bol prekvapený, že nejaké meno spomínaš, že ministerstvo kultúry malo obsadeného ministra. Pani Milanová si hovorí.

Roman Michelko: Myslím, že jej kvalifikácia je, že je kaskadérka a tuším urobila jeden komiks. Ako áno v prostredí klubu OĽaNO to je intelektuálka, ale v prostredí bežného ľudského spoločenstva, aj slovenského, je to zúfalstvo.

Pavol Nemec: Štefánik, myslíš ten film by sa mohol dotvoriť.

Roman Michelko: Jeden je, treba dotvoriť nový. Ja si to viem predstaviť, keď Taliani majú o Verdim o Garibaldim, však urobme aj to. Urobme o Štefánikovi, urobme nových Štúrovcov, urobme Bernolákovcov, o tovarišstve, životopisné filmy o našich vynálezcoch.

Pavol Nemec: Aj osemnásty rok bol zaujímavý, však Martinská deklarácia, ja som ešte nevidel…

Roman Michelko: No nejaké možno československé sú. Ale to sú také krátke, áno treba mapovať a sprístupňovať dnešným jazykom. Ale nie nejakým avantgardným, ale takým pochopiteľným. Nie nejaké umelecké avantgardy, že tomu ani divá sviňa nerozumie. Dobre lineárne vyrozprávané plné fakticity, dnes máme historikov, ktorí to vyhmatli. Naozaj dnes aj pramene, všetko je urobené, máme monografie. Vieme to, len to treba zbeletrizovať. České storočie bol taký projekt, možno niektoré veci boli nie celkom….

Pavol Nemec: Môže byť aj Slovenské storočie.

Roman Michelko: Presne tak, jasné, že v televízií je taký seriál, to zobrali tiež po Čechoch, že História SK. A Bajánik to nerobí úplne zle, ale tie najzásadnejšie veci nerobme iba debatami, ale aj sfilmovaním, ten model český tam je. Sú veci, ktoré sa začali, nedotiahli. To, čo je dobré, treba ešte viac podporiť a slepé uličky treba zaťať.

Pavol Nemec: Ale aj slovenský 48-my čo bol, alebo 47-my.

Roman Michelko: Roky prelomu, to bol taký seriál, kde toto ukazovali, samozrejme dobovo interpretované.

Pavol Nemec: To je tendenčné interpretované.

Roman Michelko: Presne tak, tak urobme to teraz s novým pohľadom. Jak sa hovorí o druhom čítaní, tak urobme druhé čítanie.

Pavol Nemec: Reálnym historickým pohľadom.

Roman Michelko: Presne tak.

Pavol Nemec: Lebo potom je naša mladá generácia ako tabula rasa. A tam sa zjavia falošní indoktrinátori, ktorí tú tabulu rasa popíšu. A tí ľudia sú schopní, ak je historická pamäť nula, opísať takými sprostosťami, že sa až divíš. A potom to vyzerá v tých voľbách, že sa volia ľudia bez histórie.

Roman Michelko: Bez sebavedomých, vzdelaných občanov sme ľahko ovládateľné stádo a musíme urobiť všetko preto, aby sme takto neboli. Toto je úloha aj nejakej kultúrnej politiky, školskej politiky. Urobiť hodnotovo neutrálne školstvo, tu nemôže byť ani jeden, ani druhý extrém. Ani nejaké progresivistické, alebo nejaké ultra katolícke. Jednoducho sme v nejakom sekulárnom storočí, každý má právo hľadať si svoju cestu, každý má právo ju nájsť. Škola by nemala vnucovať nič, ani jednu ani druhú ideológiu a dnes bohužiaľ sme pod obrovskými tlakmi, ktoré to neumožňujú. Keď sa dostanú silní aktivistickí progresívci a oni budú chcieť preformátovať Slovensko na svoj obraz.  To podľa mňa nemôžeme dovoliť.

Pavol Nemec: Však myslím si, že o tom bude aj 30. september tohto roku a ľudia sa budú môcť rozhodnúť vo voľbách akým spôsobom sa tá krajina bude ďalej na najbližšie štyri roky uberať. Roman, ja ti veľmi pekne ďakujem za účasť v dnešnej Konzervatívnej pozícií. Prajem ti aby úspešne prebehla kampaň tvoja aj celej strany, aby sa ti volebný výsledok podaril. Aj celému Slovensku.

Roman Michelko: Celému Slovensku, celej strane, aby bola nová koalícia, ktorá bude normálna. Verím, že v októbri budeme konštatovať, že sa podarilo skaze vyhnúť. A že perspektívy Slovenska budú lepšie ako pred voľbami. Ďakujem za pozvanie.

Pavol Nemec: Ďakujem aj ja, dopočutia.