Obzvlášť populárnym športom v tejto oblasti je miešanie sa do výkonu práce orgánov činných v trestnom konaní.

Od hlavy štátu, cez predsedu vlády, až po posledného z posledných poslancov parlamentu si myslia, že najlepšie vedia, kto má byť a kto nemá byť trestne stíhaný, prípadne kto je vinný a kto nie a aký trest, ak je vinný, by mal byť uložený. To všetko bez náležitej odbornosti, funkčnej kompetentnosti a znalosti trestného spisu.

Pochopiteľne, slovenskí politici majú množstvo mocných názorov aj na paragraf 363 Trestného poriadku a jeho uplatňovanie. Preto nezaškodí, keď sa na toto ustanovenie pozrieme bližšie.

Paragraf 363 Trestného poriadku má tri odseky.

Prvý odsek znie: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“

Druhý odsek znie: „Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov.“

A tretí odsek znie: „Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.“

Nasledujúci paragraf Trestného poriadku (364) následne ustanovuje, že návrh na postup podľa takzvanej tri-šesť-trojky môže podať (i) obvinený vo svoj prospech; (ii) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie; (iii) poškodený v neprospech obvineného; (iv) zúčastnená osoba. Generálny prokurátor môže konať postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku aj bez podania návrhu jednou z oprávnených osôb.

Z citovaných ustanovení vyplýva niekoľko podstatných skutočností:

Po prvé, v prospech alebo v neprospech obvineného môže rozhodnúť generálny prokurátor len vtedy, keď iným rozhodnutím či postupom policajta alebo prokurátora došlo k porušeniu zákona.

Po druhé, musí ísť o také porušenie zákona, aké by malo podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že ak by bolo trestné stíhanie vedené na základe nezákonne vydaného uznesenia o vznesení obvinenia alebo na základe nezákonne získaných dôkazov a podobne a zároveň by v priebehu prípravného konania nedošlo k náležitej náprave (napríklad postupom podľa § 363 TP), súd by musel napokon odmietnuť obžalobu. A to aj v prípade, aj keby objektívna realita hovorila v neprospech obvineného, pretože trestné stíhanie je možné uskutočňovať len zákonom predpísaným spôsobom. Inými slovami nezákonne vedené trestné konanie má za následok, že stíhaný skutok sa podľa právneho poriadku nestal.

Po tretie, rozhodnutím podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, ak je vydané v prospech obvineného, nie je ukončením trestného konania, ale podnetom na to, aby prokurátor alebo policajt konal znova a ak je na to zákonný dôvod, vydal aj nové rozhodnutie – napríklad uznesenie o obvinení. Každé rozhodnutie podľa tohto ustanovenia obsahuje príkaz generálneho prokurátora, že policajt a prokurátor má konať a rozhodnúť znova. Generálny prokurátor nenariaďuje, aký obsah má mať nové rozhodnutie.

Po štvrté, vzhľadom na to, že trestných konaní je príliš mnoho na to, aby mohol generálny prokurátor preskúmať každé jedno z nich, postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku zväčša rozhoduje na základe návrhu niektorej z oprávnených osôb. Preto je krivením reality a najmä právneho vedomia, ak politici a médiá hovoria o „Žilinkovom paragrafe 363“. Ide o ustanovenie, účelom ktorého je zabezpečiť, aby v priebehu trestného konania nebol orgánmi činnými v trestnom konaní porušovaný zákon v prospech alebo neprospech obvineného alebo aj poškodeného.

Po piate, trestné stíhanie je masívnym zásahom do slobôd a života obvineného. Ak trestné konanie neprebieha v súlade so zákonom a ak je niekto obvinený nezákonným spôsobom, je absolútne neprípustné, aby takýto stav trval v priebehu celého prípravného konania a až do začiatku hlavného pojednávania. Nezákonnosť v trestnom konaní musí byť odstránená okamžite, a preto má paragraf 363 Trestného poriadku nespochybniteľné opodstatnenie bez ohľadu na to, kto je pri výkone vládnej moci a kto zastáva funkciu generálneho prokurátora.

Zdroj: