Z uznesenia generálnej prokuratúry vyplávala na povrch špinavá pena mútnej vody:Vyšetrovatelia NAKA (Čurilla, Ďurka, Sabota, Mašín) trestne stíhaný za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa chceli kriminalizovať okrem mjr. Diany Santusovej a jej tímu aj predstaviteľov opozície. „Tak sa pustíme do toho Národného bezpečnostného úradu (NBÚ)… To NBÚčko treba spraviť čím skôr. Fica treba robiť, Kaliňáka, Pellegriniho. Ste mohli hento (nezrozumiteľné slovo) sa ani nevrátili, lebo to je na guľku potom už,“ mal podľa prepisu časti odpočúvania Slovenskej informačnej služby (SIS) povedať Pavel Ďurka.
Čurillovská skupinka si uvedomovala, že ich nezákonná činnosť vymýšľania obvinení v spolupráci s mafiánmi skrýva riziko veľkého škandálu: „lebo je to na guľku.“Partia sa však spoliehala na Petra Scholtza, dočasného riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS), ktorý ich mal kryť údajne spolu s policajným prezidentom a s vedomím ministra vnútra. O Scholtzovi je známe, že z riaditeľského postu musel odísť kvôli obvineniu zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa azo zločinu marenia spravodlivosti.
Nebol to však škandál len „našich chlapcov“ čurillovcov a designovaného Scholtza, ale aj škandál ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý sa podľa všetkého zaplietol do živých vecí v štádiu vyšetrovania. V uznesení Generálnej prokuratúry sa totiž píše o stretnutí prokurátorov Daniela Lipšica a Petra Kysela s ministrom vnútra. A to už je mimoriadne podozrivá okolnosť, ktorá sa nedá len tak hodiť za hlavu.Špeciálny prokurátor Lipšic tvrdí, že takéto stretnutie na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) 19. júla sa nekonalo. Hovorí to aj minister vnútra, lenže z prípadu trčí háčik ako zo zľaknutej ryby, lebo v uznesení stojí čierne na bielom, že minister bol na špeciálnej prokuratúre v inkriminovanom čase 16. júla a nie 19. júla. Tlačový odbor ministerstva vnútra na čudný nesúlad v ministrovom kalendári konštatuje: „Minister vnútra vzhľadom na jeho každodennú pracovnú vyťaženosť a dynamický, často operatívne sa meniaci program s odstupom času nevie uviesť, kde bol v uvedenom termíne.“ Vyberme si: Ktosi stráca pamäť alebo zakrýva pravdu spôsobom naivného školáka.
Dôvod stretnutia ministra so špeciálnym prokurátorom sa dá z dokumentu GP vyčítať bez toho, aby sme ho hľadali. Santusovú bolo treba odstaviť skôr ako ona zadrží „našich chlapcov.“ Lebo čurillovci sú poverení osobitnými úlohami a ich odhalenie by bolo pre objednávateľov fatálne. Čo sa uvádza pre takýto prípad motivácie nezákonností v Trestnom zákone?Podľa § 140 písm. c) Trestného zákona osobitným motívom sa rozumie spáchanie trestného činu v úmysle zakryť alebo uľahčiť iný trestný čin. A podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
Na margo celého procesu zahmlievania trestnej činnosti uvedených vyšetrovateľov NAKA treba na tomto mieste uviesť aktivitu Daniela Lipšica v spriaznených médiách. Verejnosť si už zvykla na podcasty Zuzany Kovačič Hanzelovej vo videách denníka SME a rozhovory Moniky Tódovej so šéfom špeciálnej prokuratúry v Denníku N. Obvinenie čurillovcov a uznesenie generálnej prokuratúry bolo podistým pre Lipšica nepríjemné, keď v krátkom čase obehal svoje „stádo,“ aby v priamej i nepriamej reči opätovne skritizoval generálneho prokurátora a obhajoval obvinených vyšetrovateľov. Lipšic zrejme musel váhou svojho úradu zdupľovať to, o čo sa usiluje jeho priateľ a legitímny elitný obhajca čurillovskej skupinky Peter Kubina.Vraj neformálna, debata vyšetrovateľov NAKA Čurillu, Ďurku, Sabotu Mašína okorenená vulgarizmami v každej nimi vyslovenej vete nie je trestným činom zneužitia právomoci verejného činiteľa, aj keď je nevhodná a neprofesionálna.
Lipšic považuje všetko to morálne dno a primitivizmus verejných činiteľov za chlapské reči. Nič viac. Samotné obvinenia svojich chránencov vyvracia tým, že takáto pracovná komunikácia je bežná a častá, a vraj priam potrebná pre zabezpečenie čo najvyššieho stupňa objektivity záverov.Podľa neho k takejto forme diskusie v rámci orgánov objasňujúcich trestnú činnosť dochádza a musí dochádzať najmä v zložitých trestných konaniach.
Prokurátorka Generálnej prokuratúry JUDr. Katarína Halčáková v uznesení konštatuje, že obvinení nezákonným konštruovaním o začatí trestného stíhania prostredníctvom neexistujúcich vyfabrikovaných skutkov, ako aj signovaním falošných realizačných návrhov, vykonávali zároveň svoju právomoc v úmysle spôsobiť škodu inému a to v podobe nedôvodného trestného stíhania členov vyšetrovacieho tímu Oblúk a ich diskreditácie a nezákonnej kriminalizácie.
Podľa Generálnej prokuratúry dikcia zákona nevyžaduje „vznik konkrétneho následku pre konkrétnu fyzickú osobu pre naplnenie základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, naopak. postačí len úmysel k tomu smerujúci.“
K argumentácii obhajoby, že Krajský súd v Bratislave 1.10.2021 obvinených prepustil z väzby, prokurátorka GP uvádza, že „krajský súd ako sťažnostný súd v rámci rozhodovania o väzbe má nepochybne Trestným poriadkom presne vymedzené právomoci, ale aj povinnosti a mantinely, ale rozhodne nepatrí medzi orgány činné v trestnom konaní, ktorými sú podľa Trestného poriadku (TP) výlučne prokurátor a policajt.“ Prokurátor je teda na rozdiel od krajského súdu orgánom činným v trestnom konaní, je subjektom, ktorý je zadefinovaný ako orgán oprávnený začať trestné stíhanie a vydávať uznesenia podľa § 199, resp. § 206 Trestného poriadku Slovenskej republiky. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic určite pozná príslušné paragrafy TP, ale pre neho ako nelegitímneho advokáta obvinených je dobrá akákoľvek právna ekvilibristika, ktorou sa dá šermovať u Tódovej v rozhovore pre Denník N.
Na záver neuveriteľného škandálu okolo čurillovcov, ktorým sa vyplavilo bahno pokriveného právneho stavu v slovenskej spoločnosti, Čurilla sa teší Hamranovej dôvere napriek pretrvávajúcemu vážnemu obvineniu. Poverený policajný prezident, opakuje do omrzenia, že o vine či nevine majú rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní a odvoláva sa na rozhodnutie krajského súdu. Čurilla je povýšený na plukovníka za dobré služby a policajný zbor čakajú ešte nemalé zmeny.Hamran hovorí, že chce dať možnosť (policajným) funkcionárom, ktorí budú mať „manažérske schopnosti a splnia podmienku morálneho kompasu.“ Morálny kompas v štýle čurillovcov? To je výsmech spravodlivosti alebo totálne ignorovanie právneho vedomia národa? Na rebríku právneho štátu sme zostúpili na posledný šteblík, iba kúsok od samotného dna.
