Peter Kovařík hodil flintu do žita – vzdal sa funkcie prezidenta Policajného zboru SR a odchádza do civilu. Informovaná verejnosť i politici to očakávali, pretože na to, aby sa udržal v horúcom kresle by potreboval extrémne hrubú hrošiu kožu a tú na rozdiel od ministra vnútra Romana Mikulca zrejme nemá. Na pokyn svojho šéfa sa dopustil zločinu marenia vyšetrovania citlivej kauzy falošných svedkov a situáciu si vyhodnotil tak, že jeho kreslo je neudržateľné, že musí niesť dôsledky svojho protizákonného rozhodnutia, čím prejavil aspoň štipku cti v tej atmosfére bezprávia aká na Slovensku panuje od nástupu vlády Igora Matoviča a dosadenia Daniela Lipšica za riaditeľa Úradu špeciálnej prokuratúry.
Po tejto predpokladanej udalosti prišlo šokujúce finále v réžii generálneho prokurátora Maroša Žilinku: Na základe známeho paragrafu 363 bol prepustený na slobodu z kolúznej väzby v Leopoldove Vladimír Pčolinský, jeden z hlavných obvinených v povestných korupčných kauzách.Generálna prokuratúra zároveň rozhodla aj o zrušení obvinenia voči podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, bývalému partnerovi finančnej skupiny Penta Jaroslavovi Haščákovi a manželom Arpášovcom, ktorí boli stíhaní za korupciu v súvislosti so spisom Gorila. Vo všetkých týchto prípadoch sa preukázalo, že obvinenia boli nezákonné, neboli založené na overených dôkazoch a pravdivých informáciách.
Najväčší rozruch spôsobilo prepustenie Pčolinského, na ktorého už pripravoval obžalobu dozorujúci prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel.Komentátori médií, najmä v Denníku N, Sme a na webe Aktuality spustili ako prví kanonádu v ofenzíve proti Žilinkovi, pretože prekazil Matovičovo a Lipšicovo protikorupčné ťaženie. Pisatelia komentárov uvedených denníkov buď nepoznali alebo nechceli poznať obsah uznesenia Generálnej prokuratúry SR (GP SR),v ktorom sa konštatovalo, že bol porušený zákon v neprospech Ing. Vladimíra Pčolinského, že postup orgánov činných v trestnom konaní hraničí so zneužívaním právomoci verejného činiteľa a svojvôľou
O zbavení obvinenia a prepustení bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby rozhodol námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera. Ten po preskúmaní veci dospel k záveru, že „neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie obvinených pre skutky, pre ktoré im bolo vznesené obvinenie, a to pre závažné procesné pochybenia a pre absenciu dôkazov, ktoré by dôvodnosť vzneseného obvinenia potvrdzovali“.
Kanderovo uznesenie vo veci V. Pčolinského má 78 strán a v ňom detailne rozoberá desiatky vážnych profesionálnych pochybení a porušení zákona vyšetrovateľmi a prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Námestník Generálnej prokuratúry sa odvoláva na § 206 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého musí byť výklad každej právnej normy„konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou právnou silou.“Vo veci obvineného taký výklad vyšetrovateľ PZ nevzal do úvahy, lebo pre prijatie záveru o vine neexistovali procesne použiteľné dôkazy, vykonané pred vznesením obvinenia zákonným spôsobom.
V uznesení Generálnej prokuratúry sa uvádza, že obvinenie (Pčolinského) bolo postavené „výlučne na základe výpovedí dvoch kajúcnikov Makóa a Beňa, ktorí sú v priateľskom vzťahu a sledujú svoje vlastné záujmy, a ktorí sa zjavne spolu stretávali. Výpovede Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa vykazovali nielen vzájomné zásadné rozpory, keď popisovali skutkové okolnosti podstatne odlišne, ale tieto ich výpovede vykazujú aj podstatné vnútorné rozpory, ktoré vylučujú, aby sa stal taký skutok a takým spôsobom, ako je uvedené v napadnutom uznesení o vznesení obvinenia z 11. marca 2021.“
Status kajúcnika si v zmysle súdnej praxe vyžaduje dôsledný prieskum ich dôveryhodnosti. Lenže vyšetrovateľom vznesené obvinenie neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali hodnovernosť a pravdivosť výpovedí kajúcnikov Borisa Beňu a Ľudovíta Makóa, ktorí sú sami obvinení. Vyšetrovateľ policajného zboru (PZ) odignoroval zásadné rozpory vo výpovediach týchto svedkov a nijakým spôsobom ich neverifikoval, čo je z jeho strany v príkrom rozpore s § 2 ods. 10 Trestného poriadku a v rozpore aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Prokurátor GP uvádza vo svojom uznesení, že spolupracujúci kajúcnici sa stali „vazalmi orgánov činných v trestnom konaní“ a keďže nechceli prísť o sľúbené výhody boli ochotní priznávať sa a usvedčovať ďalšie osoby.Z uvedených zistení vyplýva, že vyšetrovateľ PZ vo vzťahu k obvinenému (Pčolinskému) interpretoval a aplikoval zákon svojvoľne a vzniesol proti nemu obvinenie na základe skutkového stavu vykazujúceho zásadné pochybnosti.
Prokurátor Kandera odôvodňuje zrušenie obvinenia V. Pčolinského okrem iného aj právnou doktrínou„ovocia z otráveného stromu“ ktorá stanovuje, že ak je primárny dôkaz uznaný ako nezákonný, nie je možné v súdnom konaní použiť nielen tento primárny dôkaz, ale ani sekundárny dôkaz, ktorý bol získaný na podklade primárneho dôkazu. V praxi to znamená, že sú neprípustné aj akékoľvek iné dôkazy, ktoré boli získané na základe informácií získaných protiprávne – teda dôkazy, ktoré boli získané nepriamo zo zdroja, ktorý bol otrávený. „V prípade, ak je už samotný podklad na začatie trestného stíhania nezákonný, tak aj celé trestné konanie začaté nezákonným uznesením o začatí trestného stíhania je samo o sebe nezákonné a nezákonné sú aj všetky dôkazy získané po nezákonnom začatí trestného stíhania“.
Z otráveného stromu môžu byť len otrávené plody a takých otrávených plodov podložených paragrafmi z Trestného poriadku SR sa nachádza v uznesení GP neúrekom. Vymenovať všetky vážne pochybenia vyšetrovateľa NAKA a prokurátora špeciálnej prokuratúry v procese trestného stíhania Vladimíra Pčolinského a analogicky aj Zoroslava Kollára by bolo vzhľadom na rozsah spomínaného dokumentu neprimerané. Záver z textu uznesenia generálnej prokuratúry je však zrejmý: Na Slovensku dnes zažívame obrovský škandál zneužívania trestného práva, z čoho rezultuje veľká hrozba pre spoločnosť.Vzniká podozrenie, že tu pôsobí organizovaná skupina ktorá plní politickú objednávku vládnej moci manipulujúc výpovede tzv. kajúcnikov v neprospech obvinených. Stojíme na prahu rozvratu právneho systému.
Bez toho, aby sme si pomohli porekadlom o trafených husiach, musíme uviesť niektoré reakcie političiek a politikov frustrovaných z rozhodnutia generálneho prokurátora.Bábkoherečka momentálne sediaca v kresle ministerky investícií volá po zmene Trestného poriadku (TP), konkrétne paragrafu 363 a zvoláva mimoriadnu koaličnú radu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková je rozhorčená, žiada od šéfa GP Maroša Žilinku vysvetlenie, aktivistka na poste prezidentky Zuzana Čaputová je prekvapená a očakáva odpovede na otázky. Poslanec za SAS Alojz Baránikza sa žiada, aby sa generálny prokurátor postavil pred verejnosť.Je to zvláštna situácia, keď politici volajú generálneho prokurátora na koberec, žiadajú ho, aby predstúpil pred verejnosť, vysvetľoval svoje rozhodnutie a odpovedal na otázky publika.
Koaličné zoskupeniepod vedením Igora Matoviča vlastne ani nečaká na nejaké vysvetľovanie, veď cieľ je jasný – nepohodlného Žilinku treba zastaviť. Kolíková ponúka jednoduché a rýchle riešenie –treba zrušiť alebo zmeniť v Trestnom poriadku „sporný paragraf“ 363. To tu ešte nebolo: Generálnemu prokurátorovi, ktorého zvolil parlament zdrvujúcou väčšinou aj koaličných hlasov treba oklieštiť právomoci dané zákonom.
V paragrafe 366 sa uvádza: „Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.“Nečudujme sa, Matovičovi, Lipšicovi, Kolíkovej a ďalším prípadným porušovateľom zákonnosti takéto vety v Trestnom poriadku prekážajú, pre nich akoby neplatila zásada rímskeho práva „in dubio pro reo“(v pochybnostiach v prospech obvineného).
Paradoxné je, že uvedený paragraf bol prijatý v roku 2006 keď bol ministrom spravodlivosti súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a doteraz ho bez akýchkoľvek odborných či politických námietok využívali aj predchádzajúci generálni prokurátori.
Zámer urýchlene zmeniť paragraf 363 Trestného poriadku a osobné útoky na adresu generálneho prokurátora Žilinku a jeho námestníka Kanderu považuje najväčšia profesijná organizácia Združenie sudcov Slovenska za alarmujúce. Ku kritike politických rozhodnutí odňať generálnemu prokurátorovi dôležité právomoci sa pridala Slovenská advokátska komora, predstavitelia právnických fakúlt na Slovensku aj občianske združenie Za demokraciu a právny štát. Predseda združenia Martin Ribár, ktorý bol nezákonne za mrežami 565 dní sa vyjadril takto: „Akékoľvek spochybňovanie právomoci generálneho prokurátora, jeho rozhodnutí a vytváranie mediálneho tlaku na rozhodovanie súdov, je cesta do pekla, je to rozklad demokratického zriadenia a právneho štátu.Tvrdenie, že niekto má čakať vo väzbe na právoplatné rozhodnutie súdu v prípade, ak v jeho konaní bol porušený zákon, je absolútne zvrhlé“.“
Na rozhodnutie Generálnej prokuratúry v súvislosti s paragrafom 363 reagovali aj predstavitelia opozície Robert Fico a Peter Pellegrini. Robert Fico chápe paniku v radoch elitných vyšetrovateľov NAKA ako je Ján Čurilla a spol., v radoch špeciálnej prokuratúry ako sú prokurátori Peter Kysel, Ondrej Repa, Michal Šúrek a Daniel Lipšic, ale aj v radoch vládnucej vrstvy ako je minister vnútra Roman Mikulec a spol. Chápe tú ich paniku, lebo podľa neho vedia, že spravodlivosť im už čoskoro zaklope na dvere.
Pokračovanie kapitoly v knihe.
Vydanie knihy Ľudovíta Števka Byť kajúcnikom sa oplatí Môžete podporiť viacerými spôsobmi
Ak na účet: SK92 7500 0000 0003 2623 8393 pošlete podľa Vášho uváženia a Vašich možností sumu:
• 5 eur (variabilný symbol 005), ak chcete len podporiť vydanie knihy
• 10 eur (variabilný symbol 010), ak ste z Bratislavy alebo z Košíc, po vydaní knihy si ju vyzdvihnete osobne v určených časoch vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov na Cukrovej 14 v Bratislave, číslo dverí 522 alebo v Komunitnej knižnici DAV DVA na Hlavnej 68 v Košiciach
