William I. Robinson je excelentným profesorom sociológie, globálnych štúdií a latinskoamerických štúdií na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare a autorom mnohých kníh; najnovšia je z roku 2022 Can Global Capitalism Endure? V českom preklade vyšla v roku 2009 jeho Teorie globálního kapitalismu: Transnacionální ekonomika a společnost v krizi. V tomto rozsiahlom rozhovore Robinson diskutuje s Federicom Fuentesom pre časopis LINKS International Journal of Socialist Renewal o vzostupe nadnárodného triedneho vykorisťovania a o tom, ako protiklady medzi globálne integrovanou ekonomikou a systémom založeným na národnom štáte pomáhajú vysvetliť rastúce napätie medzi USA a Čínou.

Wiliam Robinsom, prezentácia knihy Teória globálneho kapitalizmu a vznik nadnárodných elít, 2009. Foto: Wikimedia.org

Federico Fuentes: V priebehu minulého storočia sme boli svedkami toho, že pojem imperializmus používaný niekedy na definovanie rôznych situácií bol nahradený pojmami ako globalizácia a hegemónia. Sami ste napísali, že „klasický obraz imperializmu ako vzťahu vonkajšej nadvlády je zastaraný“. Prečo je to tak? Znamená to, že aj pojem imperializmu ako celku je zastaraný?

William Robinson: Kolonializmus a imperializmus sú historické procesy, prostredníctvom ktorých sa svetový kapitalizmus rozšíril smerom navonok zo svojho pôvodného rodiska v západnej Európe a dobyl svet. Kapitalizmus je vo svojej podstate systém expandujúci smerom navonok. Musí neustále dobývať nové priestory a rozširovať hranice akumulácie, komodifikovať všetko a vyhladiť všetko, čo mu stojí v ceste. Pod imperializmom rozumieme túto násilnú expanziu kapitálu smerom navonok so všetkými politickými, vojenskými a ideologickými mechanizmami, ktoré sú s tým spojené. Vzhľadom na hlboké premeny svetového kapitalizmu za posledné polstoročie je evidentné, že musíme nanovo pochopiť, ako rozumieme imperializmu v tejto ére kapitalistickej globalizácie.

Vladimír Lenin v knihe Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu napísanej uprostred prvej svetovej vojny tvrdil, že tento požiar bol bojom medzi európskymi štátmi o koloniálne zóny vplyvu, aby si v konkurencii s konkurenčnými štátmi zabezpečili suroviny, zásoby pracovných síl, trhy a odbytiská pre nadbytočný nahromadený kapitál. Bolo mu jasné, že tento konflikt medzi štátmi vyjadroval zásadnejší konflikt medzi národne organizovanými kapitalistickými triedami. Podstatou imperializmu preto bolo súperenie medzi týmito národnými kapitalistickými triedami o kontrolu nad svetom.

Lenin však analyzoval rané momenty prebiehajúceho vývoja svetového kapitalizmu s otvoreným koncom, keď boli kapitalistické triedy ešte národne organizované. Svet, na ktorý sa on a jeho generácia marxistických revolucionárov pozerali, sa veľmi odlišoval od sveta, v ktorom žijeme my. Medzi ľavičiarmi prevláda predstava, že Lenin presadzoval teóriu imperializmu založenú na národnom štáte alebo území. To je zásadne nesprávne. Lenin presadzoval teóriu na báze triedy. Národ nemôže vykorisťovať iný národ – to je len absurdné zvecnenie. Imperializmus bol vždy násilným triednym vzťahom, nie však medzi krajinami, ale medzi globálnym kapitálom a globálnou pracovnou silou; triednym projektom, ktorý je však sprostredkovaný prostredníctvom svetovej ekonomiky politicky rozdelenej do národných jurisdikcií.

Našou úlohou ako marxistov je pochopiť meniaci sa vzťah medzi triedou (a kapitálom) a štátom v kontexte nadnárodného triedneho vykorisťovania. Celosvetová organizácia kapitálu sa za posledné storočie zmenila prostredníctvom transnacionalizácie vedúcich frakcií kapitálu. Táto skutočnosť je tak široko empiricky zdokumentovaná, že by už nemala byť sporná. Transnacionálna kapitalistická trieda (TKT) ako hegemonická frakcia kapitálu v celosvetovom meradle nie je viazaná na územie, a hoci sa musí opierať o štáty a tiež s nimi zápasiť, nestotožňuje sa so žiadnym národným štátom.

Nadnárodný kapitál však nie je len kapitálom firiem poskytujúcich exkluzívne finančné služby (Nothern) alebo manažujúcich súkromné investičné stratégie (Triad). Zahŕňa aj vzostup mocných nadnárodných korporátnych konglomerátov z bývalých kolonizovaných krajín, ktoré teraz vyvážajú svoj kapitál do celého sveta rovnakým spôsobom, ako to robili európske imperiálne mocnosti v Leninových časoch. Brazílsky nadnárodný konglomerát Vale, jedna z najväčších integrovaných ťažobných spoločností na svete, prestal byť v 21. storočí „brazílskou“ spoločnosťou. Má prevádzky na všetkých kontinentoch a vykorisťuje desaťtisíce pracovníkov v tradičnom severoamerickom a európskom jadre. Existuje však nespočetné množstvo ďalších príkladov. Konglomerát Tata so sídlom v Indii je najväčším zamestnávateľom (a teda kapitalistickým vykorisťovateľom pracovnej sily) v Británii. Korporácie so sídlom v Číne pôsobia na všetkých kontinentoch vrátane Severnej Ameriky, kde vykorisťujú amerických a kanadských pracovníkov. Nadnárodné korporácie so sídlom v Mexiku investujú v celej Latinskej a Severnej Amerike i mimo nej a vykorisťujú pracovníkov všetkých národností. Kapitalisti so sídlom v Perzskom zálive vyvážajú kapitál do celého sveta. Ba čo viac, keď analyzujeme štruktúru globálneho kapitálu, zistíme veľmi vysoký stupeň nadnárodnej integrácie, najmä prostredníctvom okruhov globálneho financovania a medzipodnikových investícií.

Z ekonomického hľadiska sa imperializmus v minulosti vzťahoval na privlastňovanie zdrojov a vykorisťovanie pracovnej sily cez hranice štátov a na tok nadhodnoty späť cez hranice. Teraz sa to deje na celom svete. Už sa nepodobá na predchádzajúcu štruktúru, keď metropolitný koloniálny kapitál jednoducho odčerpával nadhodnotu z kolónií a ukladal ju späť do koloniálnych pokladníc.

Na imperializme nie je nič špecificky západného okrem historického pohľadu. Historicky mal západnú identitu, pretože kapitalizmus sa zrodil na Západe a odtiaľ sa rozšíril. Teraz sa nachádzame v novej epoche globálneho kapitalizmu. Mnohí marxisti strácajú zo zreteľa skutočnosť, že historicky sa imperializmus vzťahuje na ekonomické vzťahy, ktorým napomáhali mimoekonomické (politické, vojenské atď.) procesy. Títo marxisti sa sústreďujú len na mimoekonomické procesy, ako je napríklad intervencionizmus USA vo svete, bez toho, aby ukázali ich vzťah k nadnárodnému triednemu vykorisťovaniu, ktoré skutočne prebieha. Napríklad kým USA podporujú represívne vlády v Latinskej Amerike, v tých istých krajinách čínski alebo iní nadnárodní investori vykorisťujú pracovnú silu, ale politicky nezasahujú, aby podporili represívne štáty. Aký je tu vzťah medzi intervenciou USA a čínskym kapitalistickým vykorisťovaním? Nemali by sme ako socialisti byť nielen proti politickej (a niekedy aj vojenskej) intervencii, ale aj proti triednemu vykorisťovaniu, ktoré umožňuje?

Globálny kapitál kontroluje zdroje a vykorisťuje globálnu pracovnú silu prostredníctvom globálne integrovaného systému výroby, financií a služieb. Ako by sme mali chápať politické a vojenské procesy, ktoré podporujú tieto celosvetové vzťahy vykorisťovania? Ako socialisti sme proti imperializmu, pretože je prostriedkom barbarského kapitalistického vyvlastňovania, vykorisťovania, útlaku a poníženia. Nemôžeme vystupovať proti imperializmu a zároveň prijímať alebo ospravedlňovať kapitalistické vykorisťovanie. Stále sa týmito otázkami prebíjam a nemám všetky odpovede. Je však evidentné, že potrebujeme veľmi veľa premýšľania a je toho veľmi veľa, čo tu môžem povedať.

FF: Hovorili ste o transnacionálnej kapitalistickej triede (TKT). Ako sa podľa vás vyvíja vzťah medzi touto triedou a národnými štátmi? Môže táto TKT úspešne fungovať bez inštitucionálneho ukotvenia a politickej podpory imperialistickej mocnosti?

WR: Kapitál sa nemôže reprodukovať alebo rozširovať bez štátu. To platilo počas celých dejín svetového kapitalizmu a platí to aj dnes. V tomto veku globalizácie by sa svet mal otvoriť pre nadnárodný kapitál a následne ostať otvorený. Všetky hrozby pre slobodu kapitálu vykorisťovať a akumulovať musia byť potlačené. Ako sa to dá dosiahnuť? Vyžaduje si to politické, vojenské a ekonomické nástroje, počnúc od štátnych prevratov a vojenských zásahov až po ekonomické sankcie, programy štrukturálnych úprav, dohody o voľnom obchode, mechanizmy dlhového a finančného vplyvu, právne vojny atď. Keď hovoríme o ukotvení TKT v štátoch, musíme sa zamerať na dva aspekty: po prvé, ako sa TKT snažila presadiť svoju triednu moc počas posledných štyroch desaťročí kapitalistickej globalizácie prostredníctvom hustej siete národných a nadnárodných inštitúcií po celom svete; po druhé, na doterajšiu prevažujúcu úlohu štátu USA v kapitalistickej globalizácii.

Pokiaľ ide o prvý aspekt, už v 70. rokoch 20. storočia, keď vznikla Trilaterálna komisia a Svetové ekonomické fórum, sa rodiaca nadnárodná elita snažila vytvoriť nadnárodné siete na koordináciu politiky a zavedenie celosvetových podmienok kapitalistickej globalizácie. Predložil som koncept aparátov transnacionálnych štátov (TNŠ), nie však ako „svetovú vládu“, ale ako analytickú abstrakciu, ktorá odkazuje na voľné siete medzinárodných a nadnárodných inštitúcií spolu s národnými štátmi. Prostredníctvom týchto inštitúcií sa transnacionálna kapitalistická trieda pokúša uplatniť svoju triednu moc nad globálnymi pracujúcimi triedami, pričom využíva štrukturálnu moc nadnárodného kapitálu nad priamou mocou štátov. O týchto záležitostiach som zoširoka diskutoval   inom mieste. Ak napríklad MMF ako podmienku pôžičky kladie dereguláciu miestnych trhov práce alebo uplatňovanie úsporných fiškálnych opatrení na zabezpečenie makroekonomickej stability, ktorú si vyžaduje nadnárodné financovanie, koná MMF ako (nadnárodná) štátna inštitúcia, pričom kapitalistický štát vytvára podmienky na vykorisťovanie, v tomto prípade v rámci väčšieho globálneho kapitalistického systému.

Pokiaľ ide o druhú otázku, väčšina marxistov dnes predpokladá, že intervencie a agresie USA vo svete – ak to chceme nazývať imperializmom, dobre, ale nie bez výhrad – by sa mali chápať ako súťaž s inými mocnosťami. Pripomeňme si však, že Briti a Francúzi v predchádzajúcich storočiach uzavreli svoje koloniálne impériá pred kapitalistami z iných krajín. Kapitalistická globalizácia pod vedením USA sa však v posledných desaťročiach snaží otvoriť svet kapitálu z celého sveta bez ohľadu na národný pôvod. Keď USA začiatkom 21. storočia napadli a obsadili Irak, otvorili túto krajinu globálnym investorom. V skutočnosti prvé dva ropné konglomeráty, ktoré využili vojenský baldachýn USA na investovanie v Iraku, boli francúzska spoločnosť Total a čínska štátna ropná spoločnosť; napriek tomu, že francúzska a čínska vláda boli proti invázii. Čínske súkromné a štátne spoločnosti kontrolujú väčšinu produkcie kobaltu v Kongu, pritom brutálne vykorisťujú konžských baníkov a drancujú krajinu. Tento kobalt putuje späť do priemyselných obvodov v Ázii, kde nadnárodný kapitál vyrába iPhony a iné elektronické zariadenia a predáva ich po celom svete.

Frázy ako „národné záujmy“ (ako „obrana záujmov USA“) sú nezmyselné a v marxistickej analýze nemajú miesto. V skutočnosti máme na mysli to, aké triedne záujmy stoja za tým, čo robí štát USA vo svete. Štát USA slúžil v posledných štyroch desaťročiach ako imperiálna kotva, na ktorú poukazujete. Pôsobí ako najmocnejší nástroj v arzenáli globálneho kapitalizmu, prostredníctvom ktorého sa obmedzuje a kontroluje masa chudobných a pracujúcich ľudí na svete, svet sa otvára pre nadnárodné korporácie a útočí sa na štáty, ktoré bránia neobmedzenej akumulácii kapitálu.

Teraz sa však situácia rýchlo mení. Nastala všeobecná kríza kapitalistickej vlády. Akékoľvek snahy o nadnárodnú kapitalistickú jednotu podkopáva stupňujúca sa kríza globálneho kapitalizmu. Aparáty TNŠ sa rozpadajú. Obchodné pravidlá Svetovej obchodnej organizácie nerešpektuje práve ten národný štát USA, ktorý ich tak dôrazne presadzoval na vrchole neoliberálnej globalizácie. Eskalujúci geopolitický konflikt súvisí viac s výzvami voči globálnemu kapitalistickému poriadku a súťažou medzi štátnymi elitami, ktoré čelia narastajúcim krízam akumulácie, politickej legitimity, sociálnej reprodukcie a kontroly, než so súťažou medzi národnými kapitalistickými skupinami. Žiadny národný štát, nech by bol akokoľvek silný, nemá v súčasnosti schopnosť slúžiť ako kotva, na ktorú sa pýtate, na stabilizáciu globálnej ekonomiky alebo kontrolu globálnej akumulácie. Nachádzame sa v období globálneho chaosu bez koherentného politického centra, ktoré by stabilizovalo globálny kapitalizmus.

FF: Akú relatívnu váhu majú dnes v porovnaní s minulosťou mechanizmy imperialistického vykorisťovania vo svetle zmien, ktoré sme zažili v minulom storočí?

WR: To je veľmi dôležitá otázka. Svetový kapitalizmus je stále organizovaný prostredníctvom medzinárodnej deľby práce a centrum-periférnej štruktúry nadnárodných triednych vzťahov, ktoré sa vytvorili počas storočí kolonializmu a imperializmu. Práca je intenzívnejšie vykorisťovaná v bývalom treťom svete a v plnej miere sa tu prejavuje absolútna krutosť kapitálu. Tu je však kľúčový bod: väčšina ľavice považuje intenzívnejšie vykorisťovanie alebo to, čo niektorí marxistickí teoretici označujú ako superexploatáciu, za niečo, z čoho profitujú len kapitalisti z hlavných krajín, alebo, čo je ešte horšie, považujú to za niečo, z čoho profitujú národy.

Kto však nadmerne vykorisťuje pracovníkov v bývalom treťom svete? Väčšina ľavice vidí vykorisťovateľa v „imperialistickom národe“. Ide o zvecnenie, keďže národy nie sú a nikdy neboli makroagentmi. Národ nemôže vykorisťovať ani byť vykorisťovaný; triedy vykorisťujú a sú vykorisťované. So vznikom silných kontingentov TKŠ v mnohých krajinách bývalého tretieho sveta môžu nadnárodní kapitalisti z celého sveta využívať podmienky supervykorisťovania tam, kde tieto podmienky existujú. Nadnárodní kapitalisti z Mexika, Brazílie, Argentíny, Indie, Nigérie a tak ďalej – z údajne „utláčaných národov“ – sú schopní supervykorisťovať pracujúcich vo svojich vlastných a ostatných krajinách, rovnako ako sú toho schopní kapitalisti z USA, Európskej únie alebo iných krajín. Inými slovami, nie sú to (alebo už nie sú) len kapitalisti z jadra, ktorí pri realizácii akumulačných stratégií profitujú z kombinovanej a nerovnomernej akumulácie kapitálu v celosvetovom meradle a v rôznych priestoroch a politických jurisdikciách. Vzťah štruktúry jadra a periférie svetového hospodárstva ku globálnemu kapitalizmu nemožno chápať v pojmoch, ktoré zodpovedajú predchádzajúcim storočiam. Najmä ho nemožno chápať v zmysle, že by niektorí kapitalisti v periférnych regiónoch boli utláčaní metropolitným kapitálom a boli pripravení vstúpiť do triednych aliancií s robotníkmi a roľníkmi krajín, v ktorých sídlia (ale ich kapitál tam nevyhnutne sídliť nemusí).

Na druhej strane, štáty v bývalom treťom svete musia zvládať napätia a konflikty spojené s nedostatočným rozvojom. To zahŕňa výraznejšie nerovnosti a deprivácie, ako aj ostrejšie sociálne konflikty. Silnejšie štáty tradičného jadra sú lepšie vybavené na to, aby akútne rozpory krízy presunuli na krajiny historickej periférie. Nadnárodný kapitál je však vnútorným triednym vzťahom na celom svete. Globálny rozpor medzi kapitálom a prácou je základom rozporu „sever – juh“.

FF: Vo svojich prácach ste sa zmienili aj o vzostupe globálneho policajného štátu, ktorý je čoraz viac závislý od militarizovanej akumulácie. Mohli by ste načrtnúť, čo tým myslíte?

WR: Globálny policajný štát označuje čoraz rozšírenejšie systémy vedenia vojny, masovej sociálnej kontroly, dohľadu a represie. Jeho cieľom je obmedziť globálnu pracujúcu triedu a kriminalizovať nadbytočné ľudstvo v čase, keď celosvetová nerovnosť a masová deprivácia ešte nikdy neboli také akútne, keď sa rady nadbytočnej pracovnej sily exponenciálne zväčšujú a keď všade prepukajú ľudové vzbury. Vládnuce skupiny smerujú k autoritárstvu, diktatúre a dokonca fašizmu, pretože sa rozpadajú konsenzuálne mechanizmy nadvlády. Štáty síce ostro súperia o rozširovanie hraníc globálnej akumulácie, ale každý kapitalista na planéte potrebuje globálny policajný štát na kontrolu a disciplínu pracujúcich a ľudových vrstiev. Každý kapitalistický štát slúži tomuto mandátu.

Globálny policajný štát sa však vzťahuje aj na militarizovanú akumuláciu a akumuláciu prostredníctvom represie. Politický cieľ kontroly a nadvlády sa spája s ekonomickým cieľom akumulácie. Problém nadbytočného kapitálu je endemický pre kapitalizmus, ale za posledných niekoľko desaťročí dosiahol mimoriadnu úroveň. TKT zúfalo hľadala odbytiská, kde by mohla nahromadený prebytok vyložiť. V minulosti vojny poskytovali rozhodujúce hospodárske stimuly a slúžili ako odbytiská pre nadbytočný nahromadený kapitál, ale v prípade globálneho policajného štátu ide o niečo kvalitatívne nové. Ako som ukázal vo svojej knihe Globálny policajný štát z roku 2020, globálna ekonomika sa stala hlboko závislou od rozvoja a nasadenia systémov vedenia vojny, sociálnej kontroly a represie ako prostriedku tvorby zisku a akumulácie kapitálu v podmienkach chronickej stagnácie a nasýtenia globálnych trhov.

V posledných desaťročiach došlo v štátoch k bezprecedentnému spojeniu súkromnej akumulácie so štátnou militarizáciou. Takzvané vojny proti drogám a terorizmu, masová kontrola prisťahovalcov a utečencov, masové väznenie, hraničné múry atď. sú nesmierne výnosné podniky, ktoré boli zverené korporáciám. Celý rad kapitalistických skupín si vytvoril záujem na vytváraní a udržiavaní sociálnych konfliktov a rozširovaní systémov vojny, represie, dohľadu a kontroly. Nekonečné vojnové konflikty nízkej a vysokej intenzity, tlejúce konflikty, občianske nepokoje, policajná činnosť atď. pomáhajú udržiavať globálnu ekonomiku nad vodou. To si vyžaduje vytváranie jednej vymyslenej hrozby za druhou, od „drog“ po „terorizmus“ a nedávno aj novú studenú vojnu, ktorú vyvolali USA. Medzinárodný poriadok po druhej svetovej vojne sa rozpadá a hra sa mení. Ruská invázia na Ukrajinu a reakcia USA a NATO pripravili pôdu pre rozsiahlejšiu militarizáciu globálneho hospodárstva a spoločnosti. Tak získalo legitimitu rozširovanie vojenských a bezpečnostných rozpočtov, ako aj sledovanie a represie na celom svete, nielen v Severnej Amerike a krajinách NATO.

FF: Po páde Sovietskeho zväzu a skončení studenej vojny sa zdalo, že globálnej politike dominujú vojny, ktorých cieľom je posilniť úlohu amerického imperializmu ako jediného globálneho hegemóna. V posledných rokoch sa však zdá, že v súvislosti s úpadkom USA a súbežným vzostupom Číny dochádza k zmene. Ako by ste vo všeobecnosti chápali súčasnú dynamiku v rámci globálneho kapitalizmu?

WR: Globálny politický a ekonomický poriadok je veľmi nesynchronizovaný. Máme globálne integrované hospodárstvo, ktoré funguje v rámci povojnového medzinárodného poriadku, ktorý je anachronický a absolútne neschopný stabilizovať systém. Politická a hospodárska architektúra povojnového medzinárodného poriadku sa rozpadala už pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Táto invázia a radikálna politická, vojenská a hospodárska reakcia Západu na ňu bola len jej ranou z milosti. Spojené štáty už nie sú trhom poslednej inštancie a ani nemôžu naďalej slúžiť ako poskytovateľ likvidity poslednej inštancie. Politická kontrola, ktorú štátu USA poskytuje globálna ekonomika denominovaná v dolároch, je v rozpore s rastúcou politickou multipolaritou a s globálnym obchodom a hospodárskou integráciou. Obchodovanie v alternatívnych menách je znakom prebiehajúcich transformácií. Hegemónia USA sa už rozpadá, v súčasnosti však žiadny nový národný štát nemôže poskytnúť autoritu alebo štruktúru na stabilizáciu teraz už neoddeliteľne integrovanej globálnej ekonomiky.

Medzitým musíme uznať dôvod, prečo môžu kapitalisti so sídlom v Číne a iných krajinách, ktoré dnes vyvážajú svoj kapitál do celého sveta, investovať v Latinskej Amerike, Afrike a inde bez toho, aby museli použiť vojenskú silu alebo organizovať štátne prevraty. Je to preto, že päť storočí kolonializmu a imperializmu už otvorilo svet transnacionálnemu kapitálu. Donedávna ho udržiavala otvorený imperialistická mašinéria USA. Ako príklad uvedieme Vietnam, ktorý USA zbombardovali do doby kamennej. Francúzski a americkí imperialisti ho nechali úplne zničiť a potom naň uvalili ničivé sankcie. Krajina potom nemala inú možnosť, ako sa otvoriť transnacionálnemu kapitálu a začleniť sa do nových okruhov globálnej akumulácie. Vďaka tomu môžu čínski, západní, indickí, saudskí, mexickí a brazílski kapitalisti spolu s vietnamskými kapitalistami obchodovať a investovať vo Vietname a vykorisťovať vietnamskú pracovnú silu. Tradičné západné jadro už urobilo špinavú prácu. Pre niektorých ľavičiarov je to možno veľmi drsná analýza, ale to neznamená, že je menej pravdivá.

FF: Zdá sa, že rastúci konflikt medzi USA a Čínou poukazuje na koniec globalizácie a obrat k protekcionizmu a konkurenčným obchodným blokom. Ako môžeme najlepšie pochopiť toto rastúce súperenie? Ako sa v tomto svetle pozeráte na koncepciu multipolarity, ktorú presadzujú niektorí ľavičiari?

WR: Ak globalizáciou myslíme vznik skutočne transnacionálneho kapitálu a integráciu každej krajiny do globalizovaného systému výroby, financií a služieb, určite nie sme svedkami konca kapitalistickej globalizácie. Skôr sme svedkami jej zintenzívnenia a geopolitickej rekonfigurácie. Obchod s medziproduktmi v skutočnosti tvorí viac ako polovicu celého svetového obchodu a podľa Konferencie OSN pre obchod a rozvoj dosiahol celosvetový obchod v roku 2021 skutočne historicky najvyššiu úroveň. Žiadna národná alebo regionálna ekonomika nemôže prežiť mimo svojej integrácie do väčšieho globálneho hospodárstva. Ako som už uviedol, národné buržoázie väčších a dokonca aj mnohých menších krajín bývalého tretieho sveta, prechádzajú procesom rýchlej transnacionalizácie. Dochádza k masívnej novej vlne vývozu kapitálu z krajín, ako sú Čína, Saudská Arábia, Turecko a ďalšie.

Aj keby chcela, TKT je príliš závislá od otvorenej a integrovanej globálnej ekonomiky pre pokračujúcu akumulácia kapitálu a moci v celosvetovom meradle, aby sa dokázala stiahnuť sa späť do národných ekonomík. Korporátni manažéri globálnej ekonomiky sú zapletení do geografickej reštrukturalizácie podľa toho, ako politické vetry formujú možnosti a obmedzenia akumulácie na celom svete. Transnacionálni kapitalisti (vrátane čínskych transnacionálnych kapitalistov) sa presúvajú z Číny napríklad do Vietnamu, a to z dôvodu obmedzovania ich slobody zo strany čínskeho štátu, amerického tlaku alebo najčastejšie jednoducho kvôli lacnejšej pracovnej sile. Niektorí transnacionálni kapitalisti so sídlom v Číne tiež priamo alebo nepriamo investujú do tzv. priemyselnej renesancie v USA tak, že investujú v Mexiku, aby obišli colné múry a politické obmedzenia.

Preto sa musíme zamerať na rozpor medzi globálne integrovanou ekonomikou a systémom politickej nadvlády a kapitalistickej reprodukcie založenom na národných štátoch. Tento rozpor sa stáva čoraz naliehavejším. Prispieva k eskalácii medzinárodného napätia a vrhá štáty na celom svete do špirálovitých kríz legitimity. Transnacionálny kapitál má len jeden cieľ: nekonečnú akumuláciu. Štáty sa však musia vysporiadať s dôsledkami krízy globálneho kapitalizmu. Musia dosiahnuť legitimitu a reprodukovať národnú spoločenskú formáciu krajín, nad ktorými vládnu, udržať domáci poriadok pred rozpadom, udržať rast, udržať stabilitu a sociálnu kontrolu a súťažiť s inými štátmi o prilákanie transnacionálneho mobilného kapitálu. Štáty musia udržiavať pozitívnu obchodnú bilanciu, zatiaľ čo transnacionálny kapitál sa o to nemôže starať, pokiaľ môže voľne obchodovať a investovať. Na rozdiel od globálnych kapitalistov štátne a politické elity reprodukujú svoj status v rámci národného štátu a jeho vzťah k iným štátom a medzinárodnému systému. V silnejších národných štátoch sa tieto elity usilujú o zveľaďovanie. Teoreticky povedané, štáty a štátne elity, aby sa mohli reprodukovať, musia reprodukovať kapitál. Štáty sú síce pod tlakom kapitálu, aby slúžili jeho akumulačnému imperatívu, ale sú aj pod tlakom pracujúcich a ľudových vrstiev, najmä keď sa rozhorí triedny boj a politický konflikt, ako to vidíme teraz.

Nie každý národný štát má rovnaké schopnosti žonglovať s takýmito destabilizujúcimi protikladmi a zároveň reprodukovať kapitál. Tie silnejšie sa snažia sublimovať a externalizovať sociálne a politické napätie do iných krajín a regiónov. Čínsky štát, ktorý chce udržať pod pokrievkou rastúcu nespokojnosť, nedávno oznámil, že jeho cieľom je znížiť nerovnosť. Čínsky štát však musí reprodukovať kapitál aj vo vnútri Číny. Protichodné mandáty štátov ich môžu dostať do vzájomného konfliktu a do konfliktu s transnacionálnym kapitálom. Ako sa globálna kapitalistická kríza zintenzívňuje, tlačí štáty k nacionalizmu, populizmu a protekcionizmu, či už ide o protekcionizmus USA, alebo o zásah čínskeho štátu proti technologickým miliardárom.

Okrem toho existujú miestne, národné a regionálne kapitalistické frakcie, ktoré nemajú rovnaké kapacity ako transnacionálni kapitalisti a súperia o miestnu politiku a regionálnu kontrolu. Tu však vzniká pokušenie urobiť akési nevhodné rozlíšenie medzi „národným kapitálom“ a „imperialistickým kapitálom“, čo je úplný analytický a ideologický zmätok. Kapitál má len jeden zámer, a to vykorisťovať pracovnú silu, aby mohol akumulovať. Niektorý kapitál je schopný robiť to cez viaceré hranice a v globálnom systéme ako takom. Iné majú obmedzenejší záber, napriek tomu vstupujú do globálnych okruhov prostredníctvom finančného systému a iných integračných mechanizmov. Je otázkou empirického skúmania, či lokálnejšie a národne orientované frakcie kapitálu dokážu ovplyvňovať štáty v ich záujme alebo v ich konkurencii s transnacionálnym kapitálom.

Impulz k nacionalizmu, populizmu a protekcionizmu prichádza zo štátov, ktoré čelia destabilizujúcim podmienkam kapitalistickej globalizácie a krízy, avšak neexistuje žiadny dôkaz, že by TKT tento protekcionizmus podporovala. Hlavné kapitalistické konglomeráty so sídlom v USA a Číne zažívajú v posledných desaťročiach neustály proces vzájomného prenikania a integrácie, ktorý sa v skutočnosti prehĺbil aj uprostred novej studenej vojny. Štáty USA a Číny prijímajú opatrenia na oslabenie tejto integrácie proti želaniu TKT. Nemalo by byť prekvapením, že Americká obchodná komora sa postavila proti americkým clám a iným obmedzeniam voľného pohybu transnacionálneho kapitálu. TKT chce prístup do celého sveta bez zásahov štátu.

Protekcionizmus je politika štátov, ktorá má prilákať nadnárodné investície a utíšiť domáce politické nepokoje. Transnacionálni kapitalisti budú investovať všade tam, kde nájdu najlepšie podmienky na dosiahnutie zisku. Štátne dotácie sú na celom svete na vzostupe, aby prilákali transnacionálny kapitál pri hľadaní investičných príležitostí. Trumpova aj Bidenova vláda sa usilovali o dotácie, daňové úľavy a clá, aby prilákali transnacionálnych investorov. To vyvolalo dotačné a protekcionistické vojny s EÚ a Čínou. Biden obmedzil investície do čínskych subjektov zaoberajúcich sa polovodičmi, mikroelektronikou a systémami umelej inteligencie. Obrovské transnacionálne technologické spoločnosti však tieto politiky nepodporujú. Elon Musk, Tim Cook a Bill Gates patrili k prílevu vysokopostavených obchodných manažérov, ktorí v posledných mesiacoch navštívili Čínu, aby diskutovali o svojej rozšírenej prítomnosti v Číne.

Prechádzame do multipolárnej alebo polycentrickej svetovej politiky v rámci jednej integrovanej globálnej ekonomiky s viacerými centrami intenzívnej transnacionálnej akumulácie. Patrí k nim severoamerický blok voľného obchodu, Európska únia a čínsko-centrický ázijský hospodársky región. Ako som poznamenal v eseji z leta 2023 s názvom Neznesiteľný manicheizmus ,antiimperialistickej‘ ľavice, vznikajúci globálny kapitalistický pluralizmus môže ponúknuť väčší manévrovací priestor pre ľudové boje na celom svete. Politicky multipolárny svet však neznamená, že vznikajúce póly globálneho kapitalizmu sú menej vykorisťovateľské alebo utláčateľské ako etablované centrá. Prirodzene, veci zjednodušujem. Existuje mnoho úrovní sprostredkovania a politických úvah, ktoré presahujú tieto zovšeobecnenia.

FF: Vidíte nejaké možnosti budovania mostov medzi antiimperialistickými bojmi na medzinárodnej úrovni? Ako by mal vyzerať internacionalizmus 21. storočia, ktorý je antiimperialistický a antifašistický zároveň?

WR: Čelíme impériu globálneho kapitálu. Nemyslím si, že antiimperialistický boj sa dá oddeliť od antikapitalistického boja. Ak mám hovoriť všeobecne, štát USA ako inštitúcia zostáva najväčšou hrozbou pre ľudí na svete. Nechápem však, prečo by si socialista mal myslieť, že ak chceme byť proti intervencionizmu USA, musíme zatvárať oči pred kapitalistickým vykorisťovaním a útlakom v iných krajinách sveta alebo nepodporovať tých, ktorí sa takémuto vykorisťovaniu a útlaku bránia. Prečo by mala ľavica podporovať tú či onú kapitalistickú krajinu alebo blok namiesto oživeného proletárskeho internacionalizmu založeného na podpore robotníckych a ľudových triednych bojov v každej krajine a bloku?

Nacionalizmus má za cieľ zastierať transnacionálne triedne záujmy a podnecuje konkurenciu medzi robotníckymi triedami rôznych krajín. Ako už dávno poznamenala Rosa Luxemburgová, je to nástroj na zradu robotníckej triedy, nástroj kontrarevolučnej triednej politiky. Vidíme, že hypernacionalizmus je na vzostupe na celom svete – napríklad v USA, Číne, Rusku, Indii a Turecku. Často je spojený s etnickou zložkou, a to práve v čase, keď globálny kapitalizmus čelí vážnej kríze a rastie masová nespokojnosť. Socialisti musia proti tomuto nacionalizmu bojovať. Fašizmus vždy vychádza z militaristického a šovinistického nacionalizmu a je reakciou na kapitalistické krízy. Na celom svete sa nachádzame v tragickej situácii, keď všade prepuká ľudový odpor a masové vzbury zdola voči globálnemu kapitalistickému status quo v čase, keď organizovaná socialistická ľavica je v mnohých krajinách slabá alebo vôbec neexistuje. Absencia jasného socialistického posolstva a projektu otvára priestor autoritárskym populistom, fašistom a vojnovým štváčom na manipuláciu s legitímnymi sťažnosťami ľudových vrstiev, ktoré čelia zúfalstvu.

Nachádzame sa v naliehavej historickej neistote. Globálny kapitalizmus sa nachádza v štrukturálnej kríze nadmernej akumulácie, v politickej kríze legitimity štátu, kapitalistickej hegemónie a medzinárodného konfliktu a v environmentálnej kríze planetárneho ekosystému. Naše prežitie visí na vlásku. Najväčším bezprostredným nebezpečenstvom, ktorému čelíme, je okrem kolapsu biosféry fašizmus a tretia svetová vojna. Rozpad hegemonistických poriadkov v predchádzajúcich epochách svetového kapitalizmu sa vyznačoval politickou nestabilitou, intenzívnymi triednymi a sociálnymi bojmi, vojnami a trhlinami v zavedenom medzinárodnom systéme. Tentoraz sú však stávky vyššie.

Zdroj: https://links.org.au/capitalist-globalisation-transnational-class-exploitation-and-global-police-state-interview-william

© Zlom, Kritika a ideológia 19. novembra 2023

S prihliadnutím na preklad v Zlome (autor neuvedený) preložil -lh-

Prevzaté od: