Pred blížiacimi sa MS v hokeji 2024 v ČR rozhodol Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) o neúčasti slovenských hokejistov z KHL na danom podujatí. Dá sa súhlasiť, že Výkonný výbor SZĽH urobil nedobré rozhodnutie, avšak rok 2024 je celkovo rokom nedobrých politických rozhodnutí v ľadovom hokeji – tie polarizujú a vyvolávajú nevôľu. Preto treba skúmať otázku, k akým dôsledkom povedú rozhodnutia SZĽH, Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF) či českých organizátorov MS 2024.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Alibizmus hokejových funkcionárov
Izraelské otázniky pre IIHF
Dôvod na bojkot turnaja v Česku?

Hokejoví funkcionári a ich alibizmus

Na úvod chcem povedať, že rozumiem zložitej situácii, v ktorej sa SZĽH v roku 2024 ocitol. Otázka účasti hráčov z KHL na MS v hokeji veľmi polarizovala slovenskú spoločnosť a dokonca aj v prezidentskej kampani sa obaja hlavní kandidáti profilovali cez uvedenú tému. Nie je preto prekvapujúce, že SZĽH nechcel svoje rozhodnutie oznámiť v čase prezidentských volieb. Urobil tak až o týždeň neskôr, i keď je možné, že mal v tejto otázke jasno už dávnejšie. Rozhodnutie SZĽH však nutne sklamalo jednu zo strán v rozdelenej spoločnosti a zrejme aj preto hľadali Miroslav Šatan a spol. formulácie, ktoré by ľudí ďalej nepolarizovali. Vo vyhlásení SZĽH sa objavili slová „…súčasní slovenskí reprezentanti pôsobiaci v KHL z rôznych dôvodov – či už zdravotných, osobných, rodinných alebo iných, nie sú pred vrcholom sezóny k dispozícii pre potreby národného tímu…“. Pochopiteľne, toto odôvodnenie je trochu alibistické a nepresvedčí – zodpovednosť jednoducho hodili na hráčov z KHL. Na druhej strane však treba oceniť, že SZĽH sa aspoň nesnažil jatriť rany, ktoré svojim rozhodnutím vytvoril.

Opatrnosť Miroslava Šatana a spol. je pochopiteľná, pretože protiprávna ruská invázia na Ukrajine nebola ani prvou a ani poslednou takouto vojnou v 21. storočí. Často sa v tejto súvislosti spomína množstvo protiprávnych invázií Západu, najmä tá v Iraku 2003. Vojenská invázia do Iraku viedla k mimoriadnej tragédii so státisícmi mŕtvych, pričom na agresii sa podieľali aj Česko a Slovensko ako členovia tzv. koalície dobrovoľníkov. Obdobie irackej vojny bolo pritom veľmi úspešným obdobím českého a slovenského hokeja, keď mnoho našich hokejistov pôsobilo v NHL. Dokonca aj samotný Miroslav Šatan hrával počas invázie do Iraku v americkom tíme Buffalo Sabres. Netreba pritom opakovať, že medzi NHL a americkou armádou existujú nerozborné putá, ako napísal USA Hockey Magazine tesne po skončení vojny v Líbyi 2011. A obvyklou súčasťou fungovania tímov NHL sú aj rôzne podujatia na počesť armády (napr. tu a tu). Ani to však nebolo dôvodom na vylúčenie hráčov NHL z českej a slovenskej hokejovej reprezentácie…

Samozrejme, medzi problematické témy hokejových diskusií posledných dní patrí aj otvorený list ôsmich europoslancov, požadujúci vylúčenie slovenských hokejistov KHL z reprezentácie SR. Samozrejme, poslanci na úvod „želajú slovenským farbám na Majstrovstvách sveta čo najväčší úspech“. Je však otázne, či taký úspech možno dosiahnuť, keď budeme vylučovať hokejistov, ktorí patria k najlepším… Proti hokejistom z KHL sa v liste objavuje viacero hrubých invektív, napr. „…sa niektorí slovenskí hokejisti stali v lepšom prípade naivnými bábkami režimu, v tom horšom predĺženou rukou ruskej propagandy“. Poslanci napísali i toto: „Prítomnosť slovenských hráčov z KHL v našej reprezentácii by vrhla negatívne svetlo na celú slovenskú spoločnosť. Určite nikto z nás nechce na Slovensku podporovať propagandu ruského režimu, zatiaľ čo ukrajinskí športovci musia namiesto prípravy na športové podujatia zo seba robiť terče ruským raketám.“ Poslanci však zjavne ignorujú fakt, že hoci je situácia ukrajinských športovcov ťažká, proti hokejistom z KHL hrať neodmietajú. Napr. na MS 2024 v hokeji I. Divízie, skupiny B sa 30. apríla Ukrajina stretne s čínskou reprezentáciou, ktorej základ tvoria hráči tímu Kunlun Red Star z KHL. Ukrajina hrala proti tejto Číne aj na hokejových MS 2023 (prehrala 4:5)…

Izraelské otázniky pre IIHF

Pri kritike europoslancov je zaujímavé, že zatiaľ čo agresívne žiadajú vylúčenie slovenských hokejistov, ktorí hrajú v KHL, vôbec neprotestujú voči účasti Izraela na tohoročných MS v hokeji (II. divízia, skupina A). Podobne aj IIHF koná voči Izraelu alibisticky. Netreba opakovať, že IIHF vylúčila po februári 2022 Rusko a Bielorusko zo svojich hokejových súťaží. Keď sa však počas vojny v Gaze začali objavovať podozrenia z genocídy palestínskeho obyvateľstva, dostala sa IIHF do zložitej situácie, pretože musela odpovedať, či použije rovnaký meter aj pre Izrael. Federácia v januári 2024 Izrael zo svojich súťaží naozaj vylúčila, avšak odôvodnila to podivne, nie politikou premiéra Netanyahua, ale „bezpečnostnými dôvodmi“. Na rozhodnutie o vylúčení Izraela však negatívne zareagovali predstavitelia kanadsko-americkej NHL a žiadali zrušiť „neférové vylúčenie“ izraelských národných tímov. Podľa očakávania, funkcionári IIHF veľmi rýchlo ustúpili a umožnili Izraelu účasť na svojich podujatiach. Môj názor je, že napriek všetkej kritike konania IIHF som proti vylúčeniu izraelskej reprezentácie, i keď som vylúčenie vnímal ako snahu o dodržanie všeobecného princípu, aplikovaného voči Rusku a Bielorusku. Funkcionári ale svojím ambivalentným konaním opäť iba potvrdili, že IIHF je nástrojom kultúrneho imperializmu Západu a humanitné hodnoty bráni len vtedy, keď je to politicky výhodné.

Vzhľadom na zmenu postoja IIHF mohla teda izraelská reprezentácia do 20 rokov nastúpiť na MS do 20 rokov III. divízie, skupiny A, kde dokonca aj zvíťazila. Celé podujatie sa ešte koncom januára uskutočnilo priamo na území EÚ (Bulharsko). Situáciu neovplyvnilo ani rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora (ICJ), ktorý ešte počas turnaja vyriekol, že Izrael musí všetkými prostriedkami zabrániť genocíde v Gaze. A aj keď sa situácia v Gaze od začiatku roka 2024 naďalej dramaticky zhoršuje, napriek tomu sa na hokejové majstrovstvá pripravuje aj seniorská reprezentácia Izraela – MS II. divízie, skupina A sa začína už v apríli. Najzaujímavejšie bude vzájomné stretnutie Izraela s reprezentáciou Spojených arabských emirátov (SAE) dňa 21. apríla 2024. Ak sa situácia v Gaze bude ďalej zhoršovať, nemožno vylúčiť, že Arabi vzájomný zápas odbojkotujú. Napätia medzi oboma krajinami rastú najmä od aprílového útoku Izraela na pracovníkov humanitárnej organizácie World Central Kitchen.

To, čo na vylučovaní zo súťaží organizovaných IIHF zaráža asi najviac, je porovnanie ústupkov IIHF voči Izraelu a nekompromisného postoja voči Bielorusku. Bielorusko síce ruskú inváziu na Ukrajine podporuje, ale samo sa na vojenských operáciách nezúčastňuje a nepácha tam žiadne zločiny. Bielorusko poskytlo Rusom pre vojenské operácie aj svoje územie, tým však konalo podobne, ako keď ČR a SR otvorili svoj vzdušný priestor pre protiprávne útoky USA a spol. voči Juhoslávii v roku 1999. Samozrejme, Bielorusko možno za jeho postoj k vojne na Ukrajine kritizovať, ale keď to porovnáme s konaním Ruska alebo aj s konaním Izraela, tak je bieloruská zodpovednosť neporovnateľne menšia. Toto si uvedomili aj vo futbalových federáciách FIFA a UEFA, keď Bielorusku (na rozdiel od Ruska) umožnili účasť v kvalifikácii na ME 2024 v Nemecku. Ich miernejší postoj je zrejme ovplyvnený tým, že vo futbale je vplyv nezápadných subjektov, najmä z Južnej Ameriky, podstatne väčší ako v hokeji, a preto tam globálny Juh dokáže aspoň trochu korigovať čierno-biele vnímanie sveta zo strany Západu.

Dôvod na bojkot majstrovstiev v Česku?

Pri tomto veľmi prísnom postoji voči Bielorusku, ktoré žiadnu vojnu nevedie, si možno položiť niekoľko otázok aj o Česku, organizátorovi MS 2024 v hokeji. ČR má nadštandardné vzťahy s Izraelom, ktorý podľa mnohých názorov práve teraz pácha genocídu v Gaze. Za komplicov Izraela sa pritom považujú európske štáty a napr. Nikaragua žaluje Nemecko pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) ako spolupáchateľa genocídy. Pritom Praha má s Izraelom podobne dobré a zrejme ešte užšie vzťahy než Berlín, označuje ho za strategického partnera a podporuje i dodávkami zbraní. Zvlášť aktívne vystupuje ministerka obrany Černochová, ktorá sa minulý rok preslávila výrokom o vystúpení ČR z OSN v reakcii na to, že Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu požadujúcu prímerie v Gaze. Vo februári 2024 zasa navštívila Izrael a miesto kritiky ponúkla nové dodávky zbraní. Urobila tak krátko po tom, čo ICJ vyzval Izrael, aby všetkými prostriedkami zabránil genocíde v Gaze. Pri troche analógie so žalobou proti Nemecku by sme sa teda mohli pýtať, či je aj ČR spolupáchateľom genocídy v Gaze? A či by mali byť reprezentanti ČR vylúčení z MS v hokeji, podobne ako Bielorusi, ktorí podporujú Rusko? Alebo či treba úplne bojkotovať MS v hokeji v Česku?

Na záver tejto úvahy musím konštatovať, že som proti podobným návrhom a bojkoty či vylučovania zo športových podujatí kvôli politickým rozporom považujem za veľmi nešťastný a nesprávny prístup k športu. Fakt, že sa tento trend zintenzívňuje a šport sa mení z nástroja na spájanie ľudí na nástroj politického boja, nie je príliš prekvapivý. Ale jednotlivé postupy by si vyžadovali aspoň určitý cit pre mieru a predstavu o výmene rolí. Možno pochopiť, že pre niektoré európske štáty je ťažké súperiť v hokeji s Ruskom, lenže podobne to platí napr. pre Izrael a to, ako ho vníma Turecko. Prezident Erdogan sa vyjadril, že premiér Netanyahu a jeho vláda „pácha genocídu palestínskeho obyvateľstva s neobmedzenou podporou západných krajín“ a tento jeho názor zdieľa skoro celé Turecko. Napriek tomu však nezakázal tureckej reprezentácii odohrať hokejový zápas s Izraelom na tohoročných MS do 20 rokov v hokeji. Podobne cíti aj seniorský hokejový tím SAE, ktorý bude hrať proti Izraelu majstrovský zápas v apríli. Negatívne pocity sa síce dajú pochopiť, ale nesmú byť dôvodom na športový bojkot, a to ani v prípade MS 2024 kvôli českej podpore Izraela. Naopak, osobne podporujem účasť Izraela na turnajoch MS v hokeji, hoci rodičia 14 000 zabitých detí v Gaze to môžu vidieť inak. Tiež podporujem slovenskú reprezentáciu na MS v hokeji, a to aj bez hráčov z KHL. Na druhej strane však odporúčam hokejovým moralizátorom, aby sa zamysleli nad možnými dôsledkami selektívneho vylučovania politických nepriateľov zo športových súťaží. Politické rozpory sa vo svete neustále zostrujú a aby sa to raz neskončilo tak, že nebude mať kto s kým hrať...

Ilustračná snímka: www.pixabay.com

Ďalšie články:

Branislav Fábry

Prevzaté zo súhlasom autora zo zdroja noveslovo.eu