Bezpečnostné zložky sú politicky zneužívané, kritici režimu sú umlčiavaní a vyhadzovaní z práce, nezávislosť súdnej moci je spochybňovaná, a čo je najhoršie – táto mocenská garnitúra sa začala opierať o tie najskompromitovanejšie osoby a praktiky z čias Gorily: Ivan Mikloš radí Zuzane Čaputovej, Mikuláš Dzurinda radí Eduardovi Hegerovi, opäť sa kupujú poslanci, vydiera sa gangsterským spôsobom a všetci sa tvária, že je to v poriadku, píše vo svojom článku politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár.

ODÍĎTE DO ZABUDNUTIA, KÝM JE ČAS

Kto ešte očakáva od Hegerovho kabinetu niečo pozitívne, mal by urýchlene navštíviť psychiatra. Ešte som nevidel vládu, ktorá by zdôvodňovala svoju existenciu strachom z návratu súpera. Ešte som nevidel premiéra, ktorý by na novinársku otázku, či odvolá ministra vnútra alebo financií, odpovedal, že prečo sa na to pýtate jeho.

Vysvetlil niekto Eduardovi Hegerovi jeho právomoci? Veď sa správa ako prekvapený Kýblik z Disneyho rozprávky, ktorý sa nechápavo pýta, kto spal v jeho postieľke a kto odjedol z jeho tanierika. Tak už prestaňte s tým zahmlievaním a nalejme si čistého vína.

Táto vláda dávno stratila svoju legitimitu. A nielen preto, lebo jej nedôverujú štyria z piatich Slovákov. Je to predovšetkým preto, že je absolútne neschopná spravovať veci verejné a preto, lebo prišla o svoj demokratický étos. Je nevkusné a vrcholne trápne strašiť ľudí zmenou zahraničnopolitickej orientácie a stratou demokracie.

Zasadzovanie sa o mier a zastavenie rozdávania slovenskej vojenskej techniky je zmena zahraničnopolitickej orientácie? Zbláznili ste sa? Aká strata demokracie? Akej slobody? Veď je to práve táto vláda, ktorá zaviedla cenzúru, zlikvidovala pluralitu vo verejnoprávnych médiách a okliešťuje práva jednotlivcov.

Môžete obviňovať vlády Smeru, že kradli ako straky, ale Peter Pellegrini si od Roberta Fica nikdy nedal skákať po hlave tak ako Heger od Matoviča. A čo je najdôležitejšie: nikdy nesiahli na demokratické princípy a ľudské práva, naopak, rozširovali ich o sociálne. Mal som k minulým vládam iks výhrad a viete veľmi dobre, že som ich aj ostro formuloval. Ale kde berie táto banda darebákov právo nazývať sa demokratmi, kde berú tú drzosť označovať sa za demokratické sily, kde nabrali tú bezočivosť tvrdiť, že demokracia funguje len vtedy, keď sú pri moci oni. Veď pošpinili všetko, čomu ľudia verili, keď túžili po očiste spoločnosti.

Bezpečnostné zložky sú politicky zneužívané, kritici režimu sú umlčiavaní a vyhadzovaní z práce, nezávislosť súdnej moci je spochybňovaná, a čo je najhoršie – táto mocenská garnitúra sa začala opierať o tie najskompromitovanejšie osoby a praktiky z čias Gorily: Ivan Mikloš radí Zuzane Čaputovej, Mikuláš Dzurinda radí Eduardovi Hegerovi, opäť sa kupujú poslanci, vydiera sa gangsterským spôsobom a všetci sa tvária, že je to v poriadku. Ale veď to tu už bolo. A ľudia to masovo odmietli.

Tí, ktorí chcú posadiť opozičných lídrov za mreže bez ohľadu na zákony tohto štátu a tí, ktorí vidia v zločincoch z gorilej éry úctyhodných štátnikov, nám nemajú čo povedať o slobode, demokracii a právnom štáte. Tým skôr, že oligarchia sa nestratila a kradne sa naďalej, len inými metódami – Eset určuje podmienky v digitálnej sfére vrátane sčítavania hlasov vo voľbách, nejaká trnavská firmička sa za dva roky nabalila viac ako ktorýkoľvek smerácky oligarcha za to isté obdobie a vláda dlhodobo rozdáva štátny majetok Ukrajine ako lentilky: po tom, čo ochromila ochranu nášho vzdušného priestoru ľahkovážnym vzdaním sa systému S-300 jej naposledy darovala niekoľko tisíc lietadlových rakiet, muníciu a vojenskú výstroj, no a dnes oznámila, že jej odovzdá aj stíhačky MiG-29. Miliardy odtekajú z nášho územia, zatiaľ čo my nemáme z čoho financovať základné potreby a služby pre občanov. Čo to je, ak nie lúpež?

Vysvetlime si teda bez emócií, o čo tu ide. Dnes nie je hlavnou témou boj proti korupcii. Nejde o nič menšie ako o záchranu štátu a celej spoločnosti. Táto „najlepšia“ vláda to dotiahla až tam, že sme sa z hľadiska životnej úrovne prepadli na chvost Európy a predbehlo nás aj Rumunsko.

Keď sa táto vládna koalícia vyhovára, že nikto neriešil toľko kríz ako ona, nedajte sa pomýliť a neporovnávajte sa s históriou, ale s okolitou súčasnosťou. Aj iní mali pandémiu, aj iní prežívajú dôsledky vojny a energetickej krízy, ale nedobabrali to tak, ako Matovičova a Hegerova vláda. Preto ľudia čoraz častejšie volajú po tom, že im je jedno, kto to vezme do rúk, len nech vie riadiť štát. Bohužiaľ, takéto sú dnes priority a takéto sú fakty. Aj ja cítim neistotu z toho, čo príde a nepáči sa mi, že súčasná opozícia neprešla nijakou sebareflexiou a dôvera jej takpovediac padla do lona. Ale za to sa poďakujte Matovičovi, lebo on vzkriesil Fica.

Neviem, či sa súčasná opozícia poučila zo svojho predchádzajúceho štýlu vládnutia. Ale jedným som si istý: vláda Fica, Pellegriniho a Uhríka je najmenej pravdepodobná. Ficov koaličný potenciál je veľmi nízky aj v prípade, že by vyhral voľby. Ale Matovičov ešte nižší.

Gabriela Kajtárová z TV Markíza sa profesionálne znemožnila, keď položila Volodymyrovi Zelenskému sugestívnu otázku, čo ak sa zmení na Slovensku vláda a či by to bol pre Ukrajinu problém… Opäť tým potvrdila, že nerobí žurnalistiku, ale politiku. Tak v prvom rade, o tom, čo sa bude dať vyskladať z nového zloženia parlamentu, rozhodnú voliči, nie vtieravé otázky novinárov, kto s kým a ako. Riziko je súčasťou demokracie. Brániť ľuďom v povalení nenávidenej vlády „v mene demokracie“ je smiešne a trápne.

Skončili ste. Nemá nijaký zmysel predlžovať túto agóniu, aby ste vraj zabránili chaosu. Vy ste ten chaos. Vy ho vytvárate. Vy ste spôsobili, že čoraz viac ľudí prestáva veriť tomu, že sa to dá ešte napraviť. Vy ste najväčšími nepriateľmi demokracie, lebo svojimi praktikami ju dehonestujete a diskreditujete. Pokašľali ste, čo ste mohli. Odíďte do zabudnutia, kým je čas.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna