Politický analytik Roman Michelko sa pre neČT24 vyjadril k prezidentskej kandidatúre bývalého ministra zahraničných vecí SR Ivana Korčoka. Okomentoval tiež Ficovo vyjadrenia o konflikte na Ukrajine a zhodnotil výsledky prieskumu agentúry Ipsos, ktorý mnohých voličov označil za „protidemokratických“.

Bývalý minister zahraničných vecí Korčok má v úmysle kandidovať v slovenských prezidentských voľbách. Ako hodnotíte pravdepodobnosť jeho úspechu? Zmenila by sa zahraničná politika pod jeho vedením?

Roman Michelko: Kandidatúra Korčoka vo voľbách bola všeobecne a dlhodobo očakávaná. Čakalo sa to od chvíle, kedy Čaputová povedala, že nebude kandidovať. Tak bol akýmsi prirodzeným predstaviteľom bývalých koaličných síl. Urobil aj zopár preventívnych krokov, ktoré naznačovali, že má také ambície. Napríklad, odstrihol sa od nepopulárneho Sulíka.

Odmietol ísť ako líder tejto strany, a bolo jasné, že nebude smerovať do straníckej politiky, ale že má iné ambície a má obrovskú podporu korporátnych médií, bohužiaľ, aj verejnoprávnych. Z kandidátov, ktorí z tohto spektra prichádzajú do úvahy, je zjavne pravdepodobnejšie, že môže urobiť lepší výsledok, ako Mistrík alebo nejaký ďalší, ktorí sa ešte spomínajú.

Je to „extrémne flexibilný” v úvodzovkách, alebo oportunistický kandidát, ktorý mal tú schopnosť pracovať rovnako pre Fica, ako aj pre Dzurindu. To znamená, že je to kariérny diplomat, ktorý veľmi rýchlo a efektívne sa vedel prispôsobiť daným garnitúram. Ale, a to je teraz podstatné, pri tom ohlásení kandidatúry jasne povedal, aké hodnoty mieni presadzovať. V zásade dal najavo, že bude silný aktivistický prezident, ak ho zvolia. To znamená, že bude silne podporovať istý politický prúd a bude klásť všetky možné ústavné prekážky a bude ochotný ísť až na kraj hraníc, až na ústavné hranice, aby presadil či podporil istú časť politického spektra. To znamená, že je to silné posolstvo, že to nebude nadstranícky kandidát. Minimálne to nebude kandidát, ktorý vníma všetkých občanov a ich zástupcov rovnako, ale že má jasne zadefinované veci. Spomenul atlantickú orientáciu, pomoc Ukrajine a mnoho ďalších vecí, ktoré do istej miery rozdelili našu spoločnosť. V tomto zmysle bude jednoznačne na jednej strane politického spektra.

Čo sa týka teda šance vyhrať. Dnes samozrejme nie sú ohlásení všetci kandidáti, ale je to obrovská výzva pre súčasnú opozíciu, aby sa zjednotila na jednom kandidátovi , o tom že takéto zákulisné rokovania idú, a že pravdepodobne po voľbách bude jeden spoločný kandidát (nemyslím tu exministra Kubiša) naznačilo sa aj vyhlásenie potenciálneho kandidáta Petra Weissa, ktorý sa 29. vzdal kandidatúry, čo znamená, že sa tvrdo pracuje na jednom spoločnom kandidátovi. Weiss by nebol ten, ktorý by mal šancu dneska poraziť Korčoka.

Robert Fico na stretnutí s voličmi v Topoľčanoch povedal, že „vojna na Ukrajine nezačala minulý rok, ale v roku 2014 po tom, čo ukrajinskí fašisti začali zabíjať Rusov na Donbase“. Podľa prieskumov verejnej mienky je tento názor na Slovensku pomerne populárny. Prečo sa o ňom ostatní politici boja hovoriť?

Preto, lebo základný naratív médií je nastavený tak, že kto vytiahne toto v debatách alebo v predvolebnej kampani, tak okamžite dostane nálepky. Okamžite sa snažia ho ostrakizovať a dávať mu prívlastky ako „Putinov užitočný idiot” alebo niečo podobné. Samozrejme, chce to značnú politickú odvahu.

Fico ide teraz do politickej kampane doslova vabank, už sa naozaj neohliada naľavo a napravo. Je to úplne iný Fico, aký bol ešte pred pár rokmi, keď išiel do tvrdého jadra. On si berie späť značnú časť voličov, ktorí mu odišli do SNS a eroduje čiastočne aj voličov Republiky a bez ohľadu na politické náklady v zmysle, že toto ešte viac mobilizuje druhú stranu. Mobilizuje hlavne svojich voličov, pretože vie, že majú veľmi podobné názory a tieto názory sa nikdy neprejavia v mainstreame a korporátnych médiách. O nich hovorí, pretože vie, že to funguje a samozrejme je na tom aj značná časť pravdy v zmysle, že v tom roku 2014 po poslednej revolúcii sa diali rôzne veci, ktoré neboli v poriadku: masaker v Odese a mnohé ďalšie záležitosti, ktoré dodnes nie sú vyšetrené. Vtedy sa naozaj začal proces, ktorý sa potom dostal do inej fázy minulý rok vo februári.

V nedávnom prieskume Globsec a Ipsos navrhli respondentom odpovedať na otázku, či by sa malo zabrániť tomu, aby Rusko vrátilo Slovensko do svojej sféry vplyvu? S týmto tvrdením nesúhlasilo 30 % obyvateľov, ktorých GLOBSEC označil za „antidemokratov“. Čo si myslíte o tejto zavádzajúcej formulácii v prieskume a o interpretácii výsledkov?

Dalo sa to čakať. GLOBSEC je silná vplyvová organizácia, ktorá má ovplyvňovať verejnou mienku. Samozrejme je napojená na celú sieť korporátnych médií, ktoré sa snažia vytvárať nejakú predstavu o tom, čo je správne a čo nie je správne. Dať nálepku „antidemokratický” je dosť divoké v zmysle, že samozrejme značná časť tých respondentov si dávala do kontrastu vplyv Washingtomu alebo vplyv Bruselu. To znamená, že keď si má vplyvovo rozdeliť, že Slovensko je malá krajina, ktorá je vždycky ovplyvnená nejakými veľmocami a má si vybrať medzi týmito dvoma, tak pre mnoho slovenských občanov je možno prijateľnejší ruský vplyv.

Automaticky to znamená, že sú tým pádom „nedemokrati”. Keď niekto prijme, že Slovensko má byť pod vplyvom euroatlantických štruktúr, tak to je „demokrat”, to je taký tenparadox. To, že voliči opozičných strán sa prikláňajú skôr k inej strane, než euroatlantickej, a že GLOBSEC je pre nich veľmi pochybné združenie, respektíve veľmi pochybná konferencia. Je to vyhranenie sa voči tomuto vplyvu alebo týmto vplyvom a ich skupinám. Tak to je jasné, že sa dostali na druhú stranu.

Nálepkovanie voličov je už bežné na Slovensku, tak isto ako nálepkovanie strán, nálepkovanie politikov. Toto má nejakým spôsobom neprekvapuje. Samozrejme, Ipsos a GLOBSEC sú súčasťou mediálnej ovplyvňovacej mašinérie, ktorá sa snaží na jednej strane nálepkovať oponentov, na druhej strane mobilizovať tú časť voličov, ktorú chcú vsugerovať, že Slovensko smeruje k nejakej najprv neliberálnej demokracii, autokracii, nedajboh diktatúre, čo naozaj v súčasnosti nie je reálne. Teraz sme v čase horúcej fáze predvolebnej kampane, takže každá demonizácia protivníka je dobrá.

Čo hovoria výsledky tohto prieskumu? Môžeme očakávať ďalšie provokácie zo strany mainstreamu?

To, že takéto výskumy budú a budú vytvárať nejaký obraz, na to si treba samozrejme zvyknúť. Ja by som trošku zmenil tú formuláciu „manipulácia” a „ovplyvňovanie”. Toto je zjavné ovplyvňovanie. „Manipulácie” terminologicky sú nejaké dáta, ktoré idú inak a ony sa interpretujú potom inak, teda zmenia sa reálne, načítajú tie dáta inak ako ich potom zverejnia. „Ovplyvňovanie” znamená, že dáme sugestívnu otázku, ktorú nejakým spôsobom podsunieme, a potom to nejako interpretujeme. A to, čo dneska vidíme, je silné ovplyvňovanie. To bude celé obdobie volieb. Každý používa nejaké metódy.

Som ale presvedčený, že voľby budú veľmi neférové. Voľby budú jednostranne orientované na istú časť politického spektra. Korporátne a verejnoprávne média budú veľmi silne a pod vplyvom týchto vplyvových skupín. Ale verím a dúfam, že samotný akt sčítania hlasov nebude manipulovaný, pretože už budú mať všetky opozičné strany ľudí v komisiách a budú paralelne sčítacie aplikácie. Voľby budú neférové, ale nebudú zmanipulované. Ale áno, verejný diskurz bude silným spôsobom ovplyvňovaný.

Zdroj: 42TČen