V poslednom komentári som priniesol aj názor generálneho prokurátora na stanovisko Rady prokurátorov k rušeniu ÚŠP. Pripomeňme si len krátky úryvok z vyjadrenia generálneho prokurátora: ,, Orgány samosprávy NERIADIA ČINNOSŤ PROKURATÚRY, NENESÚ ZODPOVEDNOSŤ ZA RIADENIE PROKURATÚRY a NEZASTUPUJÚ PROKURATÚRU NAVONOK. Na čele prokuratúry je GENERÁLNY PROKURÁTOR, ktorý riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch. Nie orgány samosprávy prokurátorov, ale generálny prokurátor NESIE ÚSTAVNÚ ZODPOVEDNOSŤ ZA ČINNOSŤ, PLNENIE ÚLOH A FUNGOVANIE PROKURATÚRY SR. Vyjadrenie samosprávneho orgánu prokurátorov NIE JE STANOVISKOM PROKURATÚRY SR.“ Napriek tomu sa stanoviskom Rady prokurátorov ,,zakrývajú“ a využívajú jeho obsah, ako opozícia, tak aj takzvané média hlavného prúdu. Neviem, či klamú a zneužívajú tento obsah zámerne, alebo ide len o neznalosť. Ak totiž využívajú určité argumenty a stanoviská, tak na tom rozhodne nič nie je. Problém je však v tom, že ako médiá hlavného prúdu, tak aj opozícia dávajú stanovisko Rady prokurátorov, dávajú na úroveň stanoviská všetkých prokurátorov, respektíve ju dávajú na rovinu oficiálneho vyjadrenia inštitúcie, ktorá plne zastupuje a zodpovedá za činnosť prokuratúry ako celku . Samozrejme o tom, ako to vskutku naozaj je, vie nie len generálny prokurátor, ale aj premiér, minister spravodlivosti, či iní členovia vlády. Čo sa týka obsahu stanoviska Rady prokurátorov, tak to v plnom obsahu znie nasledujúco: „Rada prokurátorov Slovenskej republiky zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom, zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Sme presvedčení, že zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Eventuálne prenesenie výkonu dozoru na krajské prokuratúry bez materiálnej, logistickej, personálnej podpory a náležitej prípravy, bude mať negatívny vplyv na kvalitu výkonu dozoru prokurátormi krajských prokuratúr a na rýchlosť konania v predmetných trestných veciach. Bez ohľadu na vysoké odborné štandardy prokurátorov krajských prokuratúr, tieto nie sú aktuálne pripravené prebrať agendu Úradu špeciálnej prokuratúry, bez náležitej prípravy a podpory. Negatívny dopad bude mať aj centralizovaný model fungovania Špecializovaného trestného súdu a decentralizovaný model fungovania prokuratúry spojený s vysokou časovou náročnosťou spojenou s dochádzaním prokurátorov na úkony trestného konania na Špecializovaný trestný súd, ktorá môže mať výrazný dopad v prípadoch úkonov, v rámci prípravného konania, spojených s dodržaním striktných procesných lehôt, napríklad v prípadoch podávania návrhov na vzatie obvineného do väzby. Rovnako zvolená legislatívna zmena Trestného zákona a Trestného poriadku bude mať závažný dopad na systém fungovania trestnej spravodlivosti, bez možnosti odbornej verejnosti, pripravované zmeny pripomienkovať a bez zodpovedajúcej legisvakačnej lehoty na zmeny sa pripraviť. Rada prokurátorov v tejto súvislosti dôrazne odmieta, aby k zásadným zmenám právnej úpravy v oblasti trestného práva dochádzalo takýmto skrytým spôsobom (vynechaním štandardného legislatívneho procesu) a bez aktívnej participácie oprávnených a dotknutých subjektov vrátane zástupcov prokuratúry, pretože zvolený postup by v riadne fungujúcom právnom štáte nemal byť akceptovaný. Práve legislatívny proces vytvára priestor na náležité posúdenie a vyhodnotenie prípadných zmien a pomáha vytvoriť predpoklady na to, aby došlo k minimalizácii možných negatívnych dopadov.“ Prvá vec z obsahu tohto stanoviska, ktorá je často používaná ako argument, je to, že ide o skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie je opodstatneným inštitútom legislatívneho procesu, aj keď je nutné uznať, že možnosti jeho použitia sú definované vágne. Vláda odôvodnila použitie tohto inštitútu porušovaním základných ľudských práv a slobôd. Ja osobne si myslím, že vzhľadom na informácie, ktoré sa dostali na verejnosť, tak je úplne legitímne použiť hrozbu porušovania základných ľudských práv a slobôd. Napokon inštitút skráteného legislatívneho konania, bol masovo používaný počas minulých vlád, myslím tým najmä Matovičovu a Hegerovu. Na obranu sa zvykne použiť argument Covidu, avšak čo mal spoločný Covid napríklad so zmenou, ktorá sa týkala Súdnej rady. Určité výhrady proti takémuto postupu má napríklad aj Európska komisia, ale u nás najmä prezidentka. Práve tá včera 18.01.2024 vystúpila v Národnej rade. Témou jej vystúpenia nebolo nič iné, ako práve návrhy legislatívnych zmien týkajúcich sa trestného práva. Spravodajské agentúry prisúdili tomuto vystúpeniu prezidentky nasledujúci nadpis: ,, Vyhrať voľby neznamená môcť robiť všetko.“ Konkrétne namietala najmä práve formu skráteného legislatívneho konania. Konkrétne sa vyjadrila nasledujúco: ,, „Je bezprecedentné, aby sa takéto závažné zmeny v oblasti trestného práva diali bez riadneho legislatívneho procesu. Prebiehajúca rozprava v parlamente ho samozrejme nenahrádza, to by sme ho potom vôbec nemuseli mať v právnom poriadku. Vyjadrenia opozičných poslancov tu smerujú tak povediac do tmy. Môžu prísť s akýmkoľvek argumentom, avšak bez nároku na to, že by sa ním niekto zaoberal,“ na argument premiéra Fica a predstaviteľov vlády ohľadom porušovania ľudských práv sa vyjadrila nasledovne: ,, „Mala som možnosť sa oboznámiť s uvedenými rozhodnutiami ústavného súdu a musím povedať, že tento argument predkladateľa ako zákonný dôvod pre zrýchlený legislatívny proces neobstojí.“
Následne zvolal tlačovku na Úrade vlády SR premiér R. Fico spolu s ostatnými členmi vlády. Okrem iného premiér Fico vytiahol jedno vyjadrenie z prejavu prezidentky v parlamente. Práve pri rozhodnutiach Ústavného súdu povedala: Spomínané rozhodnutia ústavného súdu majú len veľmi málo spoločné so samotnou novelou trestného zákona a neodôvodňujú ani zrýchlené rušenie špeciálnej prokuratúry. Podľa rozhodnutí, ktoré mi pán minister spravodlivosti doručil, sa iba šesť rozhodnutí Ústavného súdu od roku 2020 týka Úradu špeciálnej prokuratúry, teda jej postupu alebo rozhodnutí tohto úradu. Ani v jednom z týchto šiestich prípadov však nebola konštatovaná neústavnosť samotného trestného konania. Išlo v nich predovšetkým o porušenia práva na konanie bez zbytočných prieťahov, neumožnenie návštevy notára obvineného v kolúznej väzbe, nezákonnosť zaistenia finančných prostriedkov počas trestného stíhania, nezákonnú prehliadku administratívnych priestorov a nedostatočné preverenie sťažnosti obvineného, ktorému v kolúznej väzbe nebolo umožnené odosielať listy manželke a deťom. Všetko spomenuté sú chyby a je dobré, že zafungoval mechanizmus kontroly v podobe rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Žiadne z uvedených rozhodnutí však neodôvodňuje samotné rušenie inštitúcie.“ Robert Fico si všimol slovné spojenie: ,, neumožnenie návštevy notára obvinenému v kolúznej väzbe.“ Tak toto ľuďom, ktorí písali Čaputovej prejav, naozaj nevyšlo, pretože išlo práve o dnes už veľmi známy prípad zosnulého advokáta Krivočenka, ktorý sa podľa štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti P. Gašpara, bude ešte prešetrovať. Takže takýmito vyjadreniami sa prezidentka Čaputová čoraz viac strápňuje. Robert Fico mal pravdu, keď povedal, že skončí ešte horšie ako Kiska. Čoraz viac, keď sa blíži ku koncu jej funkčné obdobie, tak to naozaj ide s ňou dolu vodou. Prezident republiky má samozrejme právo požiadať a vystúpiť v Národnej rade, to jej nikto neberie. Ale na druhej strane, to dnes vystihol premiér Fico na tlačovke, keď povedal: ,, „Ja si nepamätám ani jedno vystúpenie pani prezidentky v rokoch 2020 až 2023, keď sa hrubo porušovali ľudské práva počas COVIDu, keď sa hrubo porušovali práva mnohých predstaviteľov opozície a ľudí, ktorí boli spájaní s opozíciou.“
Ešte krátko by som sa chcel vrátiť k stanovisku Rady prokurátorov. JUDr. Linda Wáclavová, PhD., prokurátorka Generálnej prokuratúry SR, člen Rady prokurátorov Slovenskej republiky napísala na známom portáli pravnelisty.sk článok s názvom: ,, K stanovisku Rady prokurátorov SR ohľadne zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry.“ Z jej článku by som vyzdvihol jej nasledujúce vyjadrenia: ,, Vyjadrenie, ktoré Rada prokurátorov Slovenskej republiky zverejnila dňa 06.12.2023, nezodpovedá realizácii právomoci vyplývajúcej jej z ustanovenia § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z., a nie je možné ho za stanovisko k návrhu zákona považovať.“ Toto tvrdenia oprela prokurátorka GP SR L. Wáclavová o nasledujúce skutočnosti: ,, Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. d) zákona č. 153/2001 Z. z. sa prokurátor nemá dať ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, podľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a musí odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené, stanovisko Rady prokurátorov Slovenskej republiky zo 06.12.2023 sa nedá považovať za realizáciu zákonného oprávnenia podľa § 224 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z., tak ako to verejne prezentuje zástupca Rady prokurátorov Slovenskej republiky, pričom stanovisko Rady prokurátorov Slovenskej republiky má skôr ráz politického vyjadrenia, ktoré je z pohľadu oprávnení Rady prokurátorov Slovenskej republiky neprípustné. Taktiež poukazujem na ustanovenie § 219 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z podľa ktorého je zhromaždenie prokurátorov v rámci územnej pôsobnosti najvyšším orgánom samosprávy. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátorské rady sú v rámci svojej územnej pôsobnosti najvyšším výkonným orgánom samosprávy prokurátorov, úlohou ktorých je iniciatívne zabezpečovať a chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov. Pri plnení úloh, ktoré im zveruje zákon, reprezentujú záujmy prokurátorov v ich územnej pôsobnosti.“ Toľko k pokračujúcej diskusii ohľadom zmien v oblasti trestného práva, stanovisku Rady prokurátorov, vystúpeniu prezidentky a reakcii predsedu vlády a členov vlády.
Po zrušení ÚŠP prišla na rad aj otázka, ako ďalej bude fungovať NAKA. Po skončení sviatočného obdobia, na začiatku mesiaca priznal minister vnútra Šutaj Eštok v rozhovore pre denník Štandard, že NAKA v súčasnej podobe zanikne. Minister Šutaj Eštok však nevylúčil ani jej úplne zrušenie. Podľa ministra akékoľvek zmeny v rámci NAKA sa musí prispôsobiť zmenám na prokuratúre, teda najmä tomu, čo nastane po zrušení NAKA. Minister tieto zmeny odôvodnil konkrétne slovami: „Je to moloch, ktorý má zbytočne veľa špecializovaných útvarov a riadiacich pracovníkov a reálnu prácu nemá kto vykonávať.“ Po zrušení ÚŠP budú logicky posilnené špecializované útvary na krajských prokuratúrach. Tým pádom podľa ministra budú musieť byť posilnené aj krajské útvary polície , teda konkrétne špecializované útvary na krajoch, ktoré vzniknú po minimálne čiastočnej decentralizácií NAKY. Ale aká bude konečná a definitívna podoba novej podoby reorganizácie NAKY a ďalších kriminálnych útvarov sa dozvieme až neskôr. Minister sám povedal, že existuje viacero možných alternatív. Konkrétne to povedal slovami: „Jeden z nich ráta s tým, že z troch krajských zložiek NAKA by bolo viacero krajských útvarov. Ale je na stole aj návrh na zrušenie. No nechcem predbiehať, bude to závisieť aj od toho, ako bude po novom fungovať prokuratúra.“ Opozícia rovnako ako pri zrušení ÚŠP aj teraz hovorí o ohrození právneho štátu a zrušení vyšetrovania niektorých káuz. Konkrétne SASKA a jej poslanec Krúpa inicioval zvolanie Výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý sa napokon aj konal. Výbor podľa Krúpu nepriniesol odpovede a bude musieť zvolávať ďalšie. Minister po rokovaní výboru trocha upravil svoje vyjadrenia a povedal, že NAKA ako taká zrušená nebude a pôjde len o reorganizáciu. Zatiaľ podľa vyjadrení ministra vieme len to, že jeden špecializovaný útvar bude na ústredí a ostatné na krajoch. Má to byť prispôsobené zmenám na prokuratúre. Minister tieto zmeny obhajuje aj nedostatkom policajtov v zbore, či veľkým počtom riadiacich pracovníkov. Ako to napokon dopadne sa dozvieme časom, či sa ministerstvu podarí vyriešiť nedostatky a stabilizovať fungovanie polície ako takej. Môžeme očakávať ešte dlhú diskusiu a množstvo argumentačných stretov medzi vládou a opozíciou. Aký bude konečný výsledok ukáže až čas.
Autor: Dušan Deák
