Nikdy som neveril Ľubošovi Blahovi, keď tvrdil, že komentátor SME Peter Schutz holduje nadmernej konzumácii krabicového vína. Po prečítaní novinárovho ostatného dielka začínam uvažovať nad tým, či predsa len podpredseda Smeru nemá pravdu. Nech je, ako chce, nechajme pána Schutza usvedčiť sa z opitosti nezdravými emóciami jeho vlastnými slovami.

Falošné preferencie Smeru

Majstrov text nesie titulok Falošné preferencie Smeru. Človek by sa nazdal, že v SME investigatívne odhalili nejaký podvod v prieskumoch verejnej mienky. Nasvedčovala by tomu aj prvá bodrá veta komentára v znení, že „Ficove percentá sú politicky podvodnícke a neférové“. Lenže text pokračoval úplne inak, ako by triezvo uvažujúci človek očakával. Citujem:

„Preferenčný vzostup Smeru sa deje za uznanlivého mrmlania pozorovateľskej obce, ktorá si u predsedu Fica všíma kopu kladných vlastností – pracovitosť, vytrvalosť atď. Je ďalšou z havárií slovenskej politickej vedy, že najsymptomatickejší znak rastu Smeru – neprijateľnosť použitých nástrojov a spôsobov – tu vôbec nikto nerieši.“

Mnohé výhrady voči Smeru sú pochopiteľné a dokonca aj opodstatnené. Ak však má mať politický komentár akú-takú kredibilitu, nemôže popierať očividné. Robert Fico je naozaj vytrvalý a pracovitý. No dajme tomu, že o to až tak veľmi nejde, pretože už v citovanom odseku sa začína rozvíjať zhubnosť Schutzovej argumentácie. Text totiž pokračuje takto:

„Zvolávanie protestných zhromaždení, ktoré Fico ohlasuje na jesenné mesiace, je vysoko neštandardná činnosť.“

Are you fucking kidding me?! (Nemôžem to napísať po slovensky, ospravedlňujem sa.) To už sa v SME nenájde nikto, kto by autorovi vysvetlil, že právo zhromažďovania je garantované ústavou? Alebo tam už naozaj všetci nemierne slopú krabicové víno? Kde bol Schutz, keď Matovič a jeho Himmler Lipšic zvolávali ľudí nie na námestia, ale pred obytný dom, kde žili ľudia, čo nemali nič spoločné s politickými šarvátkami? V tejto súvislosti sa tlačia na jazyk mnohé ďalšie otázky, no dajme znova priestor vlajkonosičovi Schutzovi:

„K prenášaniu politiky do ulíc sa demokratické opozície uchyľujú v krajných situáciách, keď politický zápas v parlamentoch je obmedzovaný až znemožnený.“

Šeliga, Farská áno, ale Fico nie?

Každý, ktokoľvek a bez výnimky má právo zvolávať demonštrácie. Garantuje to ústava, o tom už bola reč. Rovnaké právo mali aj Šeliga s Farskou, keď tancovali na hrobe Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Druhou vecou je legitimita a racionalita požiadaviek týchto zhromaždení, ale to je na inú debatu. Fico, Blaha a spol., nech sú akí sú, majú rovnaké právo zvolávať demonštrácie ako ktokoľvek iní. Alebo podľa degustátorov krabicového vína je legitímna demonštrácia len vtedy, keď sa ovinieme dúhovou vlajkou?!

Ďalší citát ponechávam bez komentára, len pripomínam, čo už bolo o ústavou garantovaných právach napísané vyššie:

„Zopár neotvorených mimoriadnych schôdzí zdanlivo ponúka slovenskej opozícii aj divoké karty, avšak skutočnosť, že tie schôdze neboli zrušené (zmarené), iba odložené a neskôr sa konali, delegitimizuje zvolávanie mítingov ako rozoštvávanie a hysterizáciu verejnosti.“

Samozrejme, o hystérii by sme tiež mohli viesť učenú debatu s retrospektívou do nedávnej minulosti, no dajme radšej opäť slovo Schutzovi:

„Ešte neprijateľnejšia je antivakcinačná kampaň Fica, čo je komunikačný švindeľ, aký si nedovolila žiadna štandardná opozícia, kam len oko dohliadne. Neexistuje.“

Už vieme, že Schutz volal po krutom trestaní neočkovaných a to hovorí za všetko. V tomto bode len dodajme, že aj vakcinačná kampaň je „komunikačný švindeľ“ a do chvíle, kým sa nezačne o tejto problematike viesť racionálna diskusia bez emócií, budú podobné výlevy SME len prispievať k ešte väčšiemu rozoštvávaniu verejnosti a bičovaniu vášní.

Schutz ďalej uvádza:

„Štyri či šesť percent, ktoré takto Fico získal späť, bude ešte tvrdo zaplatených stovkami a možno až tisíckami obetí, ktoré si covid vyberie ako daň len preto, lebo nešťastníci naleteli buď marketingovej prezentácii, alebo konšpiračnej úchylke Fica. Nevraviac o lockdownoch, ktoré sú na ceste, lebo očkovaných je menej, ako by bolo, nebyť antikampaní.“

Áno, presne takto písali zdivení propagandisti Rudého práva o pravicových oportunistoch, buržoáznych nacionalistoch a agentoch svetového imperializmu. Zdalo sa, že niekto nevie na Slovensku lepšie obviňovať zo zodpovednosti za životy ľudí, ako to dokážu na jednej strane barikády Matovič a na strane druhej Blaha. No ukázalo sa, že majú vážnu konkurenciu v pánovi z Košíc, ktorý údajne s obľubou pozerá na dno krabice s ríbezľovým vínom.

Dumka o legitimite

V rovnakom duchu pokračuje aj ďalší Schutzov odsek:

„Tu sa omylu dopúšťa aj prezidentka. Namiesto toho, aby Fica zavrhla ako Kotlebu – extrémista ako extrémista – legitimizuje antivaxerského influencera pozvaniami do paláca, čím vysiela falošný signál, že Fico nie je zlý človek, on tiež chce spoločné dobro, akurát veci vidí trochu inak. Kdeže, to je matka všetkých neprávd; ako popierač očkovania sa Fico celkom zásadnou mierou, jednou z najvyšších na Slovensku, pričiňuje o rozvrat, destabilizáciu, pokles životnej úrovne a smrtnosť covidu.“

V mnohých civilizovaných krajinách vlády v čase COVID-19 menej obmedzovali ľudskú slobodu ako na Slovensku a dosiahli pritom aj lepšie hospodárske výsledky a vďaka nim sa aj vyhli dramatickému poklesu životnej úrovne. Slovom Schutz tak strašne nenávidí Smer a Fica, že podľa neho za náš ekonomický prepad nenesie zodpovednosť vláda, ktorej aj on dopomohol k získaniu moci, ale nejaké politické zhromaždenia a komunikačné aktivity opozičnej strany. Znova sa musím opýtať: Are you fucking kidding me?!

Inou stranou tej istej mince je volanie po tom, aby palác ignoroval legitímne zvolených poslancov Fica a Kotlebu. Čo iné je extrémizmus, ak nie práve takýto apel na hlavu štátu? Fico a Kotleba, rovnako ako Matovič či Sulík a Kollár majú na rozdiel od zúfalého Schutza legitimitu, pretože ich volili občania. Komentátora SME nikto nevolil, no dovoľuje si diktovať prezidentke, s kým sa smie zhovárať.

Referendum, predčasné voľby a ústava

Schutzov komentár už má len dva odseky. Takže trpezlivosť, prosím. Odsek prvý:

„O nič legitímnejšia nie je ani kampaň za referendum o predčasných voľbách. To je antisystémová nehoráznosť, ktorá – a opäť – je v zastupiteľských demokraciách úplnou raritou. V kakofónii ústavných právnikov, ktorí sa predháňajú v analýzach, či – napríklad – je možné referendum o referende, a či je ústavnejšia najprv zmena zákona a potom ľudové hlasovanie, alebo naopak (a tak ďalej), nepočuť jediného politológa, ktorý by vyhlásil, že skracovanie volebného obdobia referendom je protištátny čin, keď inštitút demokratických volieb sa zdegraduje možnosťou akéhosi reparátu, ak si to odhlasuje nespokojná časť voličov.“

Neboli to favoriti SME Šeliga s Farskou, kto chceli v roku 2018 „verejným tlakom“, teda hlasom ulice vyvolať predčasné voľby? Nebol to Schutz, kto tomu uhýnajúc si z krabicového tlieskal?

Áno, môžeme polemizovať o tom, či je vhodné, aby sa zakaždým, keď je niekto nespokojný s aktuálnou vládou (lebo to je vždy), konali predčasné voľby. Ak je už však vinársky fajnšmeker Schutz považovaný za elitného komentátora SME, mal by vedieť, že aktuálne neuznané referendum bolo organizované ústavne konformným spôsobom. Teda zberom hlasov pod petíciu za vypísanie referenda.

O neférových komunikačných metódach

A sme vo finále. Schutz na záver buráca:

„K preferenciám Smeru patrí vždy ako prvá a najzásadnejšia táto poznámka: Či je percent desať, či štrnásť, či päťdesiat, sú politicky neférové a podvodnícke, keďže sú ‚natočené‘ metódami, ktoré si slušné opozície samy zakazujú, aby nerozbombardovali celý systém.“

S týmto sloganom by sa dalo čiastočne (naozaj len čiastočne) súhlasiť, ak by bol schopný košický Matuzalem vidieť širší obraz súvislostí. Všetko, čo dnes okupuje poslanecké lavice, používalo, používa a, žiaľ, bude používať neférové komunikačné metódy.

Treba pripomínať Matoviča a jeho päťtisíc sviečok? Treba pripomínať Remišovú a jej sľuby o zhabaní majetku? Treba pripomínať Sulíkove hranie na city húliacej mládeže? Treba pripomínať Kollárove populistické prísľuby? A, áno, treba pripomínať aj hru Pellegriniho na „nový“ Smer.

Úplne na záver už len jedna poznámka. To, čo predviedol v analyzovanom texte Peter Schutz, je okrem neúcty k ústave aj neúcta k faktom a je príkladom toho, ako vzniká mediálna manipulácia. Žiaľ, nejde o žiaden exces a výnimku. Deje sa to denne a v obrovskom rozsahu. Ak sa ma niekto pýta, ako je možné, že som súhlasil so spoluprácou na mediálnom projekte Na pranieri, moja odpoveď azda nemôže byť jasnejšia: Pretože slovenské médiá reprezentujú ešte väčšiu pliagu, akou je skorumpovaná a primitívna politika.

Autor článku: Peter Tóth. Článok vyšiel na: www.datel.sk