Prišiel s tým hneď po voľbách reaktivovaný politický dôchodca František Mikloško a dnes už o tom špekulujú viaceré médiá: v záujme vytvorenia „európskej“ vlády PS ponúka/ponúkne Hlasu pozíciu premiéra. Povedané inými slovami v záujme toho, aby sa moci neujala najsilnejšia strana, predsedom vlády sa má stať líder subjektu, čo skončil vo voľbách až na treťom mieste.

Z matematického aj logického hľadiska je to absurdné. Politika však nie je matematika a nie je ani vždy logická. Presnejšie povedané politika má logiku svojho druhu a z pohľadu záujmov PS a Hlasu by takéto riešenie mohlo byť nielen logické, ale aj z mnohých iných (nielen politických) dôvodov výhodné.

Zatiaľ to nevidím ako pravdepodobnú možnosť, no ak by sa v rámci koalície PS – Hlas – SaS – KDH zriekli progresívci kresla predsedu vlády, priznali by, že ich líder, protekčné dieťa hlavného ideológa straníckeho tlačového orgánu, nemá na to, aby viedol koalíciu a vládu. A to by zase znamenalo, že všetky predvolebné rečičky o tom, ako je PS pripravené na budúcnosť a na kompetentné spravovanie krajiny, boli omáčky a taľafatky.

Ďalším politickým dôsledkom takéhoto usporiadania pomerov by nevyhnutne bola programovo aj hodnotovo nekonzistentná koalícia progresívcov; sociálnych demokratov šmrncnutých na jednej strane národným a progresívnym príklonom na strane druhej; liberálov, až libertariánov; a konzervatívnych kresťanských demokratov.

Aj keď v PS, Hlase, SaS a KDH nie je nik taký dekompenzovaný ako Igor Matovič, Veronika Remišová či Ľubomír Galko, takáto zostava by v nezanedbateľnej miere a najmä nevyhnutne bola pokračovaním doterajšieho chaosu.

Ani koalícia Smer – Hlas – SNS by nebola bez problémov. Nepochybne by však bola viac súrodá a menej náchylná na konflikty. Otázne je napríklad to, do akej miery dokáže kontrolovať Andrej Danko poslanecký klub SNS. Tiež stojí za zmienku rivalita medzi Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim. Neznámou je aj to, či by Smer a Hlas dokázali v čase vojny na Ukrajine nájsť dlhodobý konsenzus v smerovaní zahraničnej politiky.

No naspäť k preberanej ponuke premiérskeho kresla tretej strane v poradí. Okrem už spomenutého obnaženia neschopnosti PS viesť vládu a spravovať krajinu by takéto usporiadanie potvrdilo to, čo mnohí vedeli dávno: arogancia niektorým bratislavským deťom nedovolí pokorne prijať politickú realitu, v tomto prípade porážku, a počkať na chvíľu, keď na nich príde rad, teda keď dostanú nespochybniteľný mandát.

Kabinetné machinácie im možno pomôžu zostaviť vládu bez Smeru. Môže to však byť posledná vláda na čele s Petrom Pellegrinim a najmä prvá aj posledná vláda, v ktorej bude PS.

Zdroj: