Väčšina očí sa upína na Kyjev a severnú líniu ruských vojenských operácií na Ukrajine. Je to prirodzené, pretože pád politického centra Ukrajiny znamená aj kolaps kyjevskej vlády.

Prípadný útek vlády do Ľvova alebo do exilu však ešte neznamená koniec vojny. Naopak. Na tomto mieste som už o tom písal. Ak sa ruské vedenie rozhodne dlhodobo okupovať Ukrajinu, uviazne v nekonečnom konflikte a bude čeliť krvavej partizánskej a záškodníckej vojne.

Rusko má ešte stále dostatok možností vyhnúť sa takzvanému afganistanskému scenáru. Jednou z ciest je dohodnúť sa na rokovaniach s Ukrajinou – či už v Minsku, vo Varšave alebo v Jeruzaleme – a začať hovoriť o jej neutrálnom statuse.

Oči pozorovateľov by sa mali v týchto chvíľach upierať aj na ruské operácie na juhu Ukrajiny a v Azovskom a Čiernom mori. Možnosť vytvorenia ruského pozemného koridoru od južného Donbasu po moldavskú separatistickú republiku Podnestersko je stále v hre. Zo strategického hľadiska môže byť táto línia konfliktu významnejšia ako prienik ruských síl do Kyjeva.

Rusi zneškodnili väčší počet ukrajinských vojenských plavidiel. Takisto sa potvrdzuje, že Moskva sa vo veľkej miere spolieha na presne navádzané rakety, odpaľované zo zeme, zo vzduchu aj z vojenských plavidiel. Podľa niektorých zdrojov boli nasadené aj rakety s dlhým doletom a niektoré strely s plochou dráhou letu.

Ukrajina očividne prehráva, avšak čím dlhšie bude Rusko vojensky angažované na jej území, tým ťažšie bude pre Moskvu ukončiť konflikt a prezentovať to ako vojenské a politické víťazstvo. Inými slovami ak si Kremeľ stanoví/stanovil nerealistické politické ciele operácie, tým ťažšie bude dosiahnuť ich vojenskými prostriedkami.

Zdroj: