Prirodzeným znakom vyspelej demokratickej spoločnosti je aj sloboda vlastného politického názoru a presvedčenia. Každý jednotlivec má tak právo byť súčasťou akejkoľvek politickej strany deklarujúcej demokratické princípy daného štátu. V prípade, ak nie je priamym politickým aktérom, môže napríklad prostredníctvom médií alebo sociálnych sietí, prezentovať svoje názory na súčasnú politicko-spoločenskú situáciu. Z mnohých žurnalistických komentárov sa dá tak bez väčších problémov vydedukovať k akému politickému smeru daný novinár najviac inklinuje.Musí si však zachovať svoju profesionalitu a objektivitu. Ak však o sebe hovorí, že je nestranný, vo väčšine prípadoch skrýva svoju skutočnú osobnú politickú identitu. Jeho úlohou potom už nie je korektne informovať, ale účelovo zmanipulovať svoje publikum, aby prestalo napríklad sledovať „konšpiračné alternatívne“ médiá. V mene akejsi domnelej objektivity a nestrannosti mu umelo a latentne pretláča progresívny liberalizmus a potláča jeho „zastaralé stredoveké zmýšľanie“. Najviac ohrozenou skupinou sú mladí ľudia. Využíva ich neskúsenosť a naivitu a vytára z nich zároveň voličskú základňu pre progresívno-liberálne politické zoskupenia. Ak by napríklad povedal o sebe, že je progresívec, bol by vo svojej manipulácii oveľa menej úspešný.

Medzi takýchto manipulátorov môžeme tiež zaradiť dnes už bývalú moderátorku relácie Silná zostava vo verejnoprávnej RTVS Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú. Ako čerstvá kandidátka za poslankyňu Európskeho parlamentu na kandidátke Progresívneho Slovenska, deklarovala svoj politický postoj, ktorý pod rúškom nezávislosti a objektivity počas svojej novinárskej práci skryte presadzovala. Asi nikto príčetný neuverí jej slovám, že do politiky ju pozvali výroky poslanca Richrada Glücka (Smer-SSD) o znásilnených ženách. Je viac ako jasné, že sa už dlhší čas uvažovalo o jej možnom pôsobení v tomto politickom hnutí. Hľadala sa iba dobrá zámienka, ktorú jej nakoniec poskytol mladý poslanec z vládneho Smeru-SSD. Podobnou tragikomédiou bolo aj ohlásenie za lídra kandidátky bývalého „úradníckeho“ premiéra Ľudovíta Ódora. Potvrdilo sa tak čo sme  mnohí vedeli, že jeho nominácia na čelo vlády, mala požehnanie od Progresívneho Slovenska prostredníctvom prezidentky Zuzany Čaputovej.

Voliči a sympatizanti najsilenejšej opozičnej strany by nám mohli oponovať, že Veronika Cifrová Ostrihoňová a Ľudovít Ódor majú ako slobodní občania demokratické právo uchádzať sa o volenú funkciu v strane, ktorá je im hodnotovo najbližšia. S týmto sa dá samozrejme súhlasiť. No nemožno akceptovať ich dlhodobé pokrytectvo, keď ako „odborné a nezávislé“ osobnosti predtým ako ohlásili vstup do politiky, účelovo kritizovali svojich politických oponentov z nemorálnosti a neslušnosti.

Autor: Matej Mindár