S komunistom Jalalom Suleimanom, rodákom zo Sýrie, ktorý sa na Slovensku angažuje aj ako mierový aktivista, sme sa rozprávali o pojme sociálny zmier. Aj práve sociálna oblasť je totiž dôležitá pre zachovanie mieru a poriadku v spoločnosti. Ako Jalal Suleiman vníma súčasný prístup štátu k tejto dôležitej oblasti?

V spoločnosti je potrebný sociálny zmier. Ako v súčasnosti vidíte Slovensko v oblasti sociálneho zmieru?

Niet pochýb o tom, že spoločnosť potrebuje sociálny zmier. Otázka však je, či sociálny zmier je možný v systéme, ktorého pilierom je totalita trhu, zisku a mamony. Nie nie je to možné. Tripartity a “dobré” vzťahy odborov s vládou je umelo udržiavaný sociálny zmier, z ktorého jedna strana vždy býva dlhodobo poškodená. Na Slovensku práve odbory boli tou poškodenou stranou. Za Vladimíra Mečiara stratili jednotu a vznikli mnohé odbory v jednom odvetví hospodárstva (príklad: na železniciach operuje až 7 menších od seba nezávislých odborov). Za vlády Dzurindu a Fica došlo k redukcii počtu odborárov, ktorí dnes predstavujú zlomok pracujúcich na Slovensku.Teda v našich podmienkach termín sociálny zmier znamená či sa hrany zaobaľujú v rámci stretu záujmov vykorisťovateľov a vykorisťovaných. Zamestnávateľov a zamestnancov, alebo ak chcete, kapitalistov a pracujúcich.

Na rôznych miestach spoločenských vrstiev (okrem tých bohatých) to už takmer vrie. Čím ďalej tým viac sa spoločnosť radikalizuje. Čo by sme preto ako spoločnosť mali nevyhnutne urobiť, aby nehrozilo ďalšie radikalizovanie spoločnosti?

Pozor, vrie aj na starne kapitalistov. V neistote sú dnes malí a strední podnikatelia. Niektorí z nich už aj protestujú na námestiach. Vládnuca trieda majetných oligarchov a ich posluhovačov sa roky snaží, aby k revolte nedošlo. Snažia sa a veľmi prefíkane. Tým, že pri moci nechávajú rotovať nositeľov rôznych ideových prúdov, ktorí neneguju podstatu kapitálu, teda súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Vytvárajú nám zastupné témy, s ktorými zahlušia podstatu sporu. Napríklad dnešná zástupna téma, ktorá rozdeľuje spoločnosť, je otázka zaočkovaných a nezaočkovanych. Téma boja slnečkarov a konzervatívcov. Prevládajú témy, ktoré nemajú vážny vplyv na podstatu sporu v otázkach sociálneho sporu. Tieto zástupné témy sú tu stále. Je tu korupcia a klientelizmus, gender-ideológia, utečenectvo a migrácia, rómska otázka a podobne.Dnes je poškodených systémom oveľa viac, ako pred pár rokmi. Do skutočného sociálneho zápasu vstupujú na strane námezdne pracujúcich mnohí bývali malí a strední podnikatelia, ktorí dnes sú odkázaní na to, že musia von na ulici žiadať svoje práva. Áno, aj preto v sociálnom zápase, a to nie len u nás na Slovensku, sa čaká mohutná ľudová revolta. 

Aký máte pohľad na minimálnu mzdu? Mala by sa zvyšovať podľa nejakého automatu, alebo ad-hoc podľa rozhodnutí politikov?

Minimálna mzda je to, aby chránila časť pracujúcej triedy odkázanej od svojvôle kapitálu. Tento štát, ktorý vykonáva vôľu oligarchov, používa minimálnu mzdu na zabezpečenie svojich príjmov. Teda trúfam si povedať, že je to jeden z nástrojov umelého udržania sociálneho zmieru. Ak sa pozriete na minimálnu mzdu z iného pohladu, než z pohladu tripartity, zistíte, do akej miery je štatút minimálnej mzdy ponižujúci. Keď sem prúdili investori, predstavitelia štátu im pomáhali a ako čerešničku na torte akoby odkázali zahraničným spoločnostiam slová: tu máte príslušníkov môjho ľudu, ktorých môžete zotročiť za minimálnu mzdu v smiešnej hodnote vtedy 300 eur. Dnes sa už o nijakých veľkých investíciách ani nechyruje. Dokonca sme za ostatných päť rokov nepočuli ani o menších investíciách. Teda minimálna mzda je dnes akurát záťažou pre živnostníkov, ktorí z jej hodnoty platia odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. A je to nástroj špekulatívnych podnikateľov, ktorí zamestnávajú na papier za minimálnu mzdu a platia najnižšie odvody. Inými slovami štatút minimálnej mzdy je viac jednotkou výpočtu, než majstrom sociálneho rozvoja námezdne pracujúcich ľudí.

Ako minimálnu mzdu vidíte v súčasnosti? Je dostatočne vysoká?

Hodnota minimálnej mzdy u nás by mala byt taká istá, ako inde v Európe. S tým, že treba oslobodiť živnostníkov od platieb odvodov z minimálnej mzdy. Akékoľvek návrhy konkrétnych čísel: 600, 800, 1000 a podobne, sú len „pekné“ reklamné čísla do volebných programov politických strán. Minimálna mzda musí byť vyrátaná z potrieb slovenských rodín, ktoré stúpajú automaticky so stúpaním životných nákladov a inflácie.

Ako sa zmenil sociálny dialóg za vlády, ktorá je viac pravicová ako ľavicová? Ako to vidíte? 

Toto musia svedomite zhodnotiť a zodpovedať predstavitelia odborov. Ja tvrdím, že sa nič nezmenilo. To, že vláda pohŕda odbormi a nekomunikuje s nimi, pričom, naopak, za vlády sociálnych demokratov všetko klapalo, je len povrchné. V podstate veci sa nezmenili. Práve vďaka vzťahu sociálnych demokratov s odborármi nám tu vyrástli odbory s minimálnym revolučným duchom. Predák, ktorý sa zapredá sociálnym demokratom, keď sú pri moci, sa zapredá aj liberálom, keď prídu k moci. Je to výzva na predsedov základných organizácií odborárov. Treba skoncovať s tými, ktorí doposiaľ kolaborovali s vládnucim režimom. Na tripartite nezískajú nič, okrem hanby poníženia. Práva pracujúcich sa dobývajú obetavosťou, revolučnosťou na pracovisku a vonku, za svetlého dňa. Nie v kanceláriách kapitalistov a ich žoldnierov počas takej či onakej vlády.

Ako sa vy osobne pozeráte na ľavicové myšlienky, na boj proletárov, alebo pracujúcej väčšiny, proti menšine vykorisťovateľov?

Moje komunistické myšlienky formulovala asi prvá ľudská tragédia na tejto zemi. Vtedy dávno, keď prvý chamtivec postavil plot na kus zeme a povedal, že odteraz to bude moje, sa nenašiel iný človek, ktorý by mu múr zhodil so slovami: neblbni! Naopak, našli sa mnohí, ktorí ho nasledovali a postavili svoje ďalšie ploty.Odsúdenie úžery je dnes vnímané ako morálny postoj. Lenže aj tí, s tým morálnym postojom, schvaľujú niečo, čo je ďaleko horšie než úžera. Je to fakt, že človek časť práce iného človeka, skrze vzťahu “zamestnávateľ a zamestnanec”, teda kapitalista a pracujúci človek”, teda prostrednícvom vzťahu medzi človekom, ktorý má čo predávať a iným, ktorý okrem svojej pracovnej sily nemá čo predávať, tak predá svoju pracovnú silu, z ktorej majetný človek vytvorí svoj zisk. Teda morálny človek je dnes ten, ktorý odmieta podstatu vykorisťovania človeka človekom. Keď hovoríme o zločinnosti kapitalizmu, mám na mysli práve túto stránku veci. Uvediem príklad pre zjednodušenie termínu vykoristovanie. Hodnota akéhokoľvek tovaru sa skladá z dvoch položiek: Jedna položka, ktorá je konštantná, v sebe zahŕňa všetky náklady potrebné na výrobu tovaru (energie, materiál, základný kapitál, rôzne služby…) a druhú, variabilnú zložku, ktorou je cena prace. Práve kapitalista si urve časť tej práce a privlastní si ju ako parazit! Tu je ten morálny problém. Tu je kameň úrazu! Toto musíme zmeniť nastolením socializmu, zbúraním zločinného kapitalizmu.

Čo zo sociálnej oblasti považujete za nevyhnutné urobiť pre Slovensko?

V tejto oblasti sú rôzne prúdy ľavicoveho razenia. Sú tu sociálni demokrati, ktorí núkajú určité sociálne balíky a balíčky, rôzne opatrenia, ktoré čiastočne zmierňujú tvrdé dopady totality trhu a chamtivosti kapitálu na samotného človeka. Sú tu aj iné prúdy, ktorým nestačia balíčky, lebo tie neriešia podstatu problémov. Preto núkajú socializmus, ako systém, v ktorom spoločnosť začne presadzovať sociálnu spravodlivosť a dôstojnosť života pre všetkych. Som súčasťou tohto komunistickeho hnutia, ktoré sa dnes síce neteší veľkej popularite, z objektívnych, ale aj zo subjektívnych dôvodov, ale potenciál má a budúcnosť to ukáže.

Michal Albert