Po tom, ako sa objavili informácie o nepokojoch v socialistickej Kube, sa už mainstreamové médiá začínajú pretekať v nenávistných príspevkoch o ostrove, ktorého symbolom je rum, cigary, ale z postáv hlavne revolucionári ako Che či Fidel.
Kým sa médiá budú pretekať v titulkoch a perexoch s čo najväčším zobrazením ostrova slobody ako krajiny diktatúry, krvilačného Ernesta Che Guevaru či obrázkov chudobnej krajiny, mali by pridať aj ďalšie symboly, ktoré ako-tak zobjektivizujú ich propagandistické žurnalistické diela. Netreba zabudnúť, že na históriu, ale aj súčasnosť, je potrebné pozerať sa aj v kontexte vtedajšej doby, alebo okolností súčasnosti.
Batista?
Ak médiá povedia slovo diktatúra, nesloboda, mali by pridať aj informácie, ktoré kubánsky ľud viedli k revolúcii, keď režim Batistu zhodili revolucionári okolo Fidela Castra či Ernesta Che Guevaru. Batista bol diktátor, ale toho už médiá nespomenú… Kuba bola v tom čase nevestincom Ameriky a bohatí Američania si sem chodili užívať. A korporácie tu hľadali lacnú pracovnú silu, ktorú doslova až zotročovali. Hľadali lacné zdroje a ostrov si vyslovene podmanili. Kubánci boli v rukách zotročovateľov a boli otrokmi.
Sankcie a embargá
Prečo sa Kube nedarí po ekonomickej stránke? Je ľahké a propagande výhodné napísať, že je to vina komunistov. Ale už nedodajú, že karobský ostrov je na tom ekonomicky zle vďaka nezmyselnému americkému embargu, a teda je veľmi novinársky nezodpovedné napísať, že je to len vinou komunistov.
Márne čakanie objektivity?
Ale v dobe, keď o všetkom rozhoduje propaganda, aj o úspešnosti a neúspešnosti revolúcie i kontrarevolúcie, asi je naivné čakať, že médiá hlavného prúdu budú v písaní o Kube počas týchto dní objektívne. A tak, podobne, ako to bolo pri informáciách o Bielorusku, budú k nám prenikať len informácie o zlých komunistoch a dobrých utláčaných kontrarevolucionároch, teda v mainstreamových médiách budú označovaní za revolucionárov. Pravdou je, že bez propagandy sa revolúcie robia ťažko, aj sám Che Guevara to vedel, preto založil rádio Rebelde.
Bezdomovci, úžera, exekúcie
Ak sa Kuba aj za pomoci propagandy západu rozhodne ísť cestou demokratizácie, nech si pozrú príklad roku 1989 v ČSSR, keď sa následne všetko dialo inak, ako bežný ľud chcel. Že demokracia znamenala aj zotročnenie, aj keď nie až také viditeľné ako za Batistu na Kube. K slobode prišlo aj nezmyselné predávanie výrobných prostriedkov do rúk západu. A to za zjavne nevýhodných podmienok. A tiež netreba zabúdať, že až po roku 1989 sme začali vidieť bezdomovcov, plne pochopili, čo je to úžera či zistili, čo sú to exekúcie. Alebo pocítili, aké je to prestať masívne stavať byty…
Aspoň backgroundy?
Kuba sa ostatné mesiace začala otvárať. Dokonca v nemenovanej slovenskej televízii bol dokument o tom, ako dve slovenské firmy budú na ostrove slobody vyrábať cukrovinky. Aj to by sa nepochybne aspoň do backgroundov novinárskych prejavov západne mysliacich médií hodilo spomenúť. Ale najmä veci o kontexte dôb minulých a tiež o kontexte súčasného diania. Médiá by mali písať aj o snahách Kuby o zrušenie nezmyselného embarga, ktoré kubánsky ľud drví a dusí.
Michal Albert
