Uvedenými slovami je povedané všetko, aj to, ako budú ľudia na južnom Slovensku. Tak ako na celom Slovensku. Nechcú žiť v strachu o svojich synov, že ich ako menejcenných východoeurópanov povolajú bojovať za cudzie záujmy. V tomto sú konzistentní s postojom Petra Pellegríniho: „Najdôležitejšie je, aby sa čím skôr skončilo zabíjanie. Každý deň, dokonca aj v tejto chvíli, zmierajú na Ukrajine nielen vojaci, ale aj nevinní civilisti. Stratiť vlastné dieťa je to najhoršie, čo sa rodičovi môže v živote stať. Pre mňa je preto kľúčové urobiť všetky kroky k tomu, aby sa čím skôr skončilo zabíjanie, utíchli zbrane a začalo sa hovoriť o mieri.“

Ľudia na južnom Slovensku potrebujú podporu a pomoc štátu pri riešení ochrany domácich poľnohospodárov, čo má Pellegrini v DNA od svojho detstva, ktoré prežíval medzi ľuďmi, majúcimi vzťah k pôde, čo si udržal dodnes, a preto mu je táto téma blízka.

Medzi podmienkami, za ktorých sa dvaja uchádzači o prezidenta našej republiky uchádzajú o hlasy voličov, sú diametrálne rozdiely: Za Pellegríniho kampaň neodrába ulica, ani námestia, ani agresívne transparenty, pútače, píšťalky a rapkáče s nacvičenými pokrikmi. Na tribúnach nekričia platení herci a umelci, za neho nie sú vlakmi z Českej republiky, Poľska a Nemecka zvážaní voliči, v jeho mene nikto nezneužíva na sociálne dávky odkázaných Ukrajincov, aby protestovali proti vláde, ktorá im ich poskytuje a medzivládne organizácie sa na nich priživujú, nemá za sebou dobre financované médiá.

Peter Pellegrini je denne medzi občanmi takmer ako „sám vojak v poli“, a preto mu prináleží podpora naprieč celým Slovenskom. Opozícia mala a má jediného kandidáta, na ktorého postavila volebnú kampaň, nerozbíjala svoje šance. Ivana Korčoka opoziční politici podporujú priamymi výzvami voličom, aby volili Korčoka. Koaliční politici dávajú vyjadrenia viac menej ako súkromné osoby „ja dám svoj hlas v sobotu Pellegrínimu“, bez priamej výzvy „voľte Pellegriniho“ a takto to zostáva aj tesne pred moratóriom.

Na južnom Slovensku má Denník N svoje médium „Napunk“ ( Slnko), ktoré je protificovské, proti pelegríniovské, protiorbánovské a, samozrejme, prokorčovské, k tomu niet čo dodať.

Médium južného Slovenska PARAMÉTER má na titulnej stránke denne nad prvým článkom výrazný pútač s textom, v ktorom sa Ivan Korčok ako kandidát na Slovenského prezidenta zaväzuje: „SLÚŽIŤ ĽUĎOM A NIE FICOVI.“ Možno tým chce povedať, že Ficovi sa už naslúžil dosť …

Paraméter s ľútosťou konštatoval, že Pellegrini nešiel do talkshow Rádia Expres, pretože „Korčok, dobrý študent príbehu, mal aj pripravené pekné veci, ktoré by povedal o Maďaroch na Slovensku.“ Celé Slovensko vie aj bez talkshow, moderovaným opozičným komentátorom, že Korčok sa nám naučil až 5 slov po maďarsky, tak si to tu na juhu vážme.

Ako píše Paraméter, Ivan Korčok „garantoval, že bude hovoriť naším hlasom z prezidentského paláca a založí aj poradný zbor, kde by mohol sledovať pohyby duše Maďarov. Škoda, že nám predtým tak prudko nedvoril, ale pre nedostatok lepšej môže dostať šancu.“

Ivan Korčok občanom na južnom Slovensku povedal aj to, že „sú ohrozené miliardy eur z fondov EÚ“, len to zabudol doplniť, vďaka komu. Nespomenul jemu blízkych opozičných europoslancov, ale to ani nemusel, lebo južné Slovensko to pozná už naspamäť, lebo to isté robia už dlhé roky proti vlastnej vlasti maďarskí opoziční politici, medzi ktorými vyniká Cseh Katalin, ktorá sa nezľakne ani toho, že doma je stíhaná práve pre spreneveru eurofondov …

Ivan Korčok ľuďom na južnom Slovensku povedal aj toto: „Slovensko potrebuje prezidenta, ktorý v prípade potreby buchne na stôl v boji o to, kam by krajina mala patriť.“ A v prípade jeho zvolenia aj tak bude:Keď príde rozkaz, že treba zrušiť právo veta, Korčok „buchne na stôl a sám zaradí krajinu tam kam má patriť.“

Strana expremiéra Eduarda Hegera, hnutie bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu a Fórum, vedené Zsoltom Simonom ho ako občianskeho a nezávislého kandidáta považujú za garanta demokratického právneho štátu a správnej zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.

Členovia a ministri bývalej úradníckej vlády Zuzany Čaputovej, o ktorej občanom Slovenskej republiky verejne a bezostyšne tvrdila, že je to „vláda odborníkov, ktorých akákoľvek angažovanosť v politike po skončení ich mandátu je vylúčená,“  títo všetci bez výnimky  vyjadrili svoju podporu v druhom kole prezidentských volieb Ivanovi Korčokovi. Súčasne vyzvali občanov, aby prišli k voľbám a svoj hlas dali Korčokovi. Už pri jej vymenovaní klamala prezidentka a klamali aj členovia jej „úradníckej vlády“, vstúpili do politiky za Progresívne Slovensko. Predseda prezidentkinej vlády Lajos Ódor stojí v čele kandidátky prezidentkiného Progresívneho Slovenska do Európskeho parlamentu a v čase výkonu svojho „odborného apolitického“ výkonu svojej funkcie zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí nás všetkých, v tom čase najchudobnejšieho štátu EÚ,  previedol skromných 22 miliónov Eur na účet Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti – teda domov, čo určite potešilo aj pani prezidentku.

Voliť Pellegriniho je podľa nich v súčasnosti riskantným krokom pre SR, a preto za lepšieho kandidáta na prezidenta pokladajú Korčoka. Peter Pellegrini je podľa nich „riskantným krokom pre Slovensko, pretože sa nevymedzil voči Robertovi Ficovi“. Prezidentské voľby opozície nie iba prezidentskými voľbami proti Pellegrínimu, ale súbežne aj proti Robertovi Ficovi, čím masírujú verejnú mienku.Ivan Korčok je pre nich „kandidát bez politického trička“ (asi tak ako oni), opomínajúc uviesť, že počas svojej politickej kariéry nosil tričká všetkých existujúcich politických strán, ktoré na Slovensku vládli. Niektorí členovia prezidentkinej vlády odborníkov, za ktorých sľúbila, že nikdy nepôjdu do politiky, museli priznať, že „aktuálne zastávajú pozície, ktoré im neumožňujú verejne vyjadriť podporu konkrétnemu kandidátovi“. Škoda, tak radi by sme ich opäť raz uvideli, ako toto vyhlásenie odprezentujú priamo do očí slovenskej verejnosti, ktorej s hlavou štátu tvrdili opak.

V Banskej Bystrici Ivan Korčok s enormným nadšením vyjadril svoju najväčšiu radosť z výhry prvého kola na S li a či, kde mu ako podporovateľovi pokračovania vojny na Ukrajine a dodávkach zbraní odovzdali obetaví obyvatelia letiska, odkiaľ budú po jeho zvolení možno po Migoch 29 odlietať aj  F-16, celkom 49, 45 % hlasov – pripravení na legitímny cieľ odvety. Peter Pellegrini po vyhláseniach, že nikdy nebude súhlasiť s vyslaním slovenských vojakov, v tomto meste získal 27, 61 % hlasov a Štefan Harabin 10,70 %. Zdá sa teda, že budúca spolupráca v prípade zvolenia ich favorita bude dobrá nielen s ním, ale aj s Jaroslavom Naďom a Mikulášom Dzurindom, ktorý Korčoka už v predstihu vyzval na prebratie právomoci od vlády v oblasti zahraničnej politiky. Veď boli vybratí nie na to, aby riešili vnútorné problémy obyvateľov, ale držali líniu zahraničnej politiky pre zámorský, nie náš štátny záujem.

Obyvatelia   K u c h y n e  dali takisto voľnú ruku tej istej trojici politikov a svoj súhlas s provojnovou doktrínou vyjadrili vo voľbách jej podporou odovzdaním 42,98 % Ivanovi Korčokovi, Peterovi Pellegrínimu 37, 31 % a Štefanovi Harabinovi 11,45 %.

Volebné výsledky ostatných dotknutých území v prípade eskalácie vojnového konfliktu:

Rohožník: Korčok 43,52 %, Pellegrini 38,14 %, Harabin 12,66 %

Pernek: Pellegrini 39, 67 %, Korčok 38,74 %, Harabin 14, 84 %

Malacky: Korčok 48, 81 %, Pellegrini 34,73 %, Harabin 11,04 %.

O r a v a, ktorá je odjakživa z celého Slovenska najsilnejšia pre KDH, takisto podporila Ivana Korčoka, na čom majú už tradične zásluhu aj farári, lebo ich „ovečky“ idú spravidla do volebných miestností po omši. KDH, majúce v názve strany , slovo „kresťanské“  je zavedená značka, pri ktorej statočný veriaci občan prijme aj to, že súčasné vedenie strany, ktorú verne volil celý život, výslovne prehlási, že je „vyznávačom tých istých hodnôt ako Progresívne Slovensko.“A navyše sa stotožní aj s tým, keď mu Ivan Korčok od prezentuje foto s farárkou, ktorá rada „privíta aj Ježiša ako gaya.“ Orava, Orava, v týchto voľbách si boľavá …

Takýto postoj oravských farností je, žiaľ, na škodu Slovenska a jeho ľudí, v rozpore s názorom pápeža Františka, ktorý volá po mieri a rokovaniach, zastaveniu nielen dodávok, ale aj výrobe zbraní. Orava sa nám však zmenila na vojnovychtivú.

Prvé kolo prezidentských volieb bolo po Kiskovi, Čaputovej a troch rokoch vlád, kedy Slovensko kleslo na najnižšiu životnú úroveň v rámci EÚ, hazardom so Slovenskom a ďalšie dni to len potvrdzujú. Už niet času skúmať, ktorí politici aké hry s nami hrajú, nadišiel najvyšší čas, možno posledná možnosť použiť vlastné mozgy a prekonať svoju lenivosť: Voliči Harabina v Kuchyni, Rohožníku, Perneku a Malackách odovzdať svoje hlasy Petrovi Pellegrínimu a doterajší domasedovia, nevoliči, takisto.

Sliač zostáva pre nás, ostatných obyvateľov Slovenska, záhadou. Niečo ako na spôsob Štokholmského syndrómu, nevedia sa odtrhnúť od Jaroslava Naďa, známeho svojimi „kultivovanými salónnymi“ spôsobmi, ktorý pripravil Slovensko aj o ochranu vlastného neba a v úzkom spojení s Ivanom Korčokom nám pripravia ešte iné kúsky, na ktoré bude Sliač a jeho voliči iba bezmocne pozerať.

Nemali by sme sa stať ľahkým sústom tých, ktorí sú tu na to, aby nás zbavili suverenity.A že to príde, buďme si istí. 48 % Slovákov nevolilo. Ak týchto 48 % nepríde k voľbám, osud Slovenska je spečatený. Svojou nevoľbou zvolia stratu vlastného výsostného práva doterajšieho suveréna  prehovoriť k veciam, ktoré sa ich bytostne týkajú a prispejú k tomu, že budeme mať prezidenta na spôsob satrapu, ktorý bol dosadený za správcu v Perzskej ríši, aby donútil podrobený národ „poslúchať.“

Dana Bystrická