Pri posudzovaní poslednej hrubej nezákonnosti z dielne Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), na ktorú upozornil samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Michal Truban mi prišlo na um slovo inkvizícia ako jediné metaforické prirovnanie toho, čo sa momentálne deje v slovenskej justícii v 21. storočí. Sudca Truban odmietol obžalobu prokurátora ÚŠP Michala Šúreka podanú  na obvineného JUDr. Petra Košča za prečin podplácania a JUDr. Dušana Kováčika za zločin prijímania úplatku z dôvodov porušenia ich práva na obhajobu, práva na spravodlivý súdny proces ako aj závažné procesné chyby v postupe orgánov činných v trestnom konaní.

Skôr ako sa pustíme do interpretácie rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu (uznesenie sp. zn. 14T/12/2021) povedzme si čo vyjadruje latinské slovo inquisitio a ako pracovala inkvizícia, t. j. špeciálna súdna a vyšetrovacia inštitúcia, ktorá bola stredovekým nástrojom boja proti kacírstvu. Inquistio znamená v preklade vyhľadávanie, zisťovanie alebo vyšetrovanie. V inkvizičnom procese sa najčastejšie objasňovala vina len na základe vypočúvania svedkov, nie na základe vecných dôkazov.Vopred sa rozhodlo o niekoho vine dekrétom a inkvizičná tortúra sa použila ako dôkaz správnosti tohto rozhodnutia.

Inými slovami vopred sa vyhliadol vinník a potom nasledovali už len donucovacie prostriedky (škripec, žeravé železo, čižma) a napokon priznanie polomŕtveho vinníka. Bola to ťažká deformácia právneho systému, lebo vytýčeným cieľom inkvizítora, v našom chápaní vyšetrovateľa či prokurátora bolo vyhľadať a pomenovať vinníka a nie hľadať pravdu.

Pravdaže, v demokratických právnych systémoch sa priznanie viny nevynucuje takými drastickými metódami aj keď by sa americké Guantánamo na Kube dalo v niektorých ohľadoch prirovnať k stredovekým mučiarňam. Predsa terajšie spôsoby vyšetrovania sú jemnejšie, nespôsobujú natoľko fyzickú ujmu, ich účinky sú menej inkvizičné, viac psychologické. Napriek tomu, ako hovorí istá pani Kolíková, vo väzbe sú dokonané samovraždy a pokusy o samovraždu bežným javom ako v zahraničí tak aj u nás.

Po tomto publicistickom extempore sa vráťme k meritu veci, k uzneseniu sudcu Trubana, v ktorom odmieta obžalobu prokurátora Šúreka podanú na Dušana Kováčika a Petra Košča. Šúrek svojím postupom nerešpektoval právo obvinených na obhajobu tým, že obžalobu podal v čase, keď už mal generálny prokurátor v rukách žiadosť oboch obvinených na preskúmanie postupu orgánov činných v trestnom konaní. Obaja podľa známeho paragrafu 363 Trestného poriadku SR využili svoje právo podať mimoriadny opravný prostriedok, v rámci ktorého môže preskúmať návrh obhajcov a rozhodnúť o veci len generálny prokurátor.

Sudca Truban v rozhodnutí o odmietnutí obžaloby uvádza, že postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry  SR Michala Šúrek a došlo k závažnému porušeniu práva na obhajobu podľa Európskeho dohovoru, čl. 48 ods. 2. Charty základných práv Európskej únie, ďalej čl.50 ods.3 Ústavy SR a § 2 ods. 9 Trestného poriadku ako i ďalších ustanovení medzinárodných a vnútroštátnych prameňov práva.

V tejto súvislosti sa Dušan Kováčik (nachádzajúci sa vo väzbe v inej trestnej veci) prostredníctvom obhajcu obrátil na vyšetrovateľa so žiadosťou o osobnú účasť na všetkých vyšetrovacích úkonoch v predmetnej trestnej veci. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry mu písomným vyrozumením túto jeho požiadavku zamietol bez relevantného dôvodu. Rovnako bola zamietnutá aj jeho žiadosť o konfrontáciu podľa § 125 Trestného poriadku  so svedkom Bernardom Slobodníkom vzhľadom na rozporuplnosť a značnú nedôveryhodnosť jeho výpovede. Kováčik okrem toho žiadal, aby vyšetrovateľ vykonal podľa § 158 Trestného poriadku previerku výpovede svedka Slobodníka na mieste činu. Ani tomuto návrhu  vyšetrovateľ nevyhovel.

Trestnoprávnu udalosť (odovzdanie úplatku 50 000 € Kováčikovi) popisovanú spolupracujúcim svedkom, tzv. kajúcnikom Bernardom Slobodníkom nepotvrdili alebo priamo vyvrátili viacerí svedkovia. Z obsahu výpovede Norberta Paksiho, Borisa Beňu, Pavla Jahodníka, Martina Bihariho Michala Ondrkala a ďalších vyplynulo, že títo nie sú svedkami v materiálnom zmysle, že neboli svedkami udalosti prevzatia a odovzdávania sumy 50 000 €. Napriek tejto neoverenej skutočnosti prokurátor ÚŠP Šúrek podal obžalobu za prečin podplácania na Petra Košča a za zločin prijímania úplatku na Dušana Kováčika na súd v Pezinku.

Vzniká otázka z akého dôvodu Šúrek takto nezákonne postupoval a prečo ignoroval príkaz generálneho prokurátora z 31 januára 2006 a z 29. februára 2012 o postupe prokurátorov o mimoriadnych opravných prostriedkoch v trestnom konaní, z ktorého vyplýva, že v čase konania podľa § 363 Trestného poriadku nie je možné podať obžalobu.

Uznesenie samosudcu JUDr. Michala Trubana o odmietnutí žaloby je nesporne

prehrou šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a spochybnením postupu jeho ľudí, ktorí sa pohybujú na tenkom ľade porušovania zákonov. Zdá sa, že tento stav súčasnej vláde vyhovuje. Prečo by inak tak úporne napádali paragraf 363 a snažili sa všemožne diskreditovať opozíciu aj jediného kontrolóra prechmatov NAKA a Lipšicovej špeciálnej skupinky prokurátorov – generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Na stole predsedu vlády Eduarda Hegera je už dvadsiata druhá verzia oklieštenia paragrafu 363, ktorý je tŕňom v päte koaličného lídra Igora Matoviča a jeho pravej ruky v kresle šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica. Z poslancov vládneho zoskupenia sa mimoriadne činí poslanec Alojz Baránik (SaS), ktorý na vlastnú päsť predložil na rokovanie parlamentu návrh na úpravu paragrafu 363. Z úvah tohto „experta“ vyplýva, že navrhnúť postup podľa „sporného paragrafu“ by mohol len poškodený a zúčastnená osoba, a to len v neprospech obvineného. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková považuje Baránikov návrh za jedno z legitímnych riešení. Ohromné, všetko v neprospech obvineného! Horšie by to nemohlo vymyslieť ani politické dueto, keď sa spojí zloba s nenávisťou.

K veci sa vyjadrila  aj predstaviteľka strany Za ľudí Veronika Remišová. Na sociálnej sieti sa pochválila: „Dnes som na koaličnej rade predložila návrh na zmenu sporného ustanovenia §363. Tento paragraf sa stal zbraňou v rukách generálneho prokurátora a my sme videli, že na jeho základe sa rušia viaceré stíhania vo veľkých korupčných prípadoch.“ Pokračovať vo výpočte perál ducha, ktoré sa rinú z jej ministerského kresielka nemá zmysel. Vieme že pani Remišová je univerzálna odborníčka, bez ktorej sa nezaobíde pomaly ani jedna diskusná relácia v RTVS. Dnes sme sa dozvedeli ďalšiu novinku z jej prepracovaných úst: „Pozor, prokurátor Žilinka má v rukách zbrane!“ Pán Boh s nami a zlé preč.