V rozhovore pre Parlamentné listy 4. novembra 2015 zaznela v podaní bývalej poslankyne za OĽaNO Márie Ritomskej takáto veta: „Lipšic vyštudoval právo a kdesi v USA si vytvoril zázemie v CIA. Myslí si, že tým dosiahol absolútne vedomie a zručnosť „na riadenie sveta“, podobne ako pán Kiska, ktorý však nič nevyštudoval. Jeho výroky na adresu armády a medzinárodnej situácie sú vzorom agenta CIA.“ Podľa nej je Lipšic rovnaká sociopatická osobnosť ako Matovič. Nevedno z akých prameňov čerpala podklady pre svoje tvrdenia exposlankyňa JUDr. Ritomská, isté je iba to, že nehovorila len za seba.  

Nemá zmysel zaoberať sa nepodloženým tvrdením či parlamentnou klebetou. K profilu človeka a kariérneho politika Lipšica, ktorý v politike strávil vyše dvadsať rokov, by sa dali pripojiť rôzne nelichotivé prívlastky, nielen na základe toho čo hovoril, ale najmä toho, ako konal. Pravdupovediac Ritomskej porovnanie tohto pána s Matovičom dosť pokuľháva, lebo advokát Lipšic prevyšuje svojho niekdajšieho partajného šéfa politicky aj intelektuálne. Pomstychtivosť a intrigánstva Igora Matoviča sú na oveľa nižšej politickej úrovni ako sofistikované konanie jeho bývalého straníckeho kolegu, dnešného šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry. Matovič z politiky prepadol, Lipšic z tohto predmetu výdatne ťažil od študentských čias až po vrchol svojej politicko-právnickej kariéry.

Ako homo politicus sa prejavil už počas štúdií na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kedy zastával štyri roky post predsedu pravicovo orientovanej organizácie  Občiansko-demokratická mládež (ODM). Z titulu tejto funkcie sa zúčastnil na šiestom celoslovenskom sneme KDH a odvtedy mal do tohto hnutia dvere otvorené. Na dvanástom sneme v Trenčíne v októbri 2000 bol zvolený za podpredsedu Kresťanskodemokratického hnutia pre vnútornú politiku. Od tejto chvíle bol jeho kariérny postup priamočiary a nezadržateľný: rok 1998 ho zastihol vo funkcii vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR a v roku 2002 ako nominant KDH sa stal podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti v druhej vláde Mikuláša Dzurindu.

Od  roku 2010 do roku 2012 bol ministrom vnútra vo vláde Ivety Radičovej, ale po rozpade jej vlády a zdrvujúcom víťazstve Smeru v predčasných parlamentných voľbách, keď sa KDH a celá pravica ocitli v nezávideniahodnej situácii, pre Lipšica to bol signál hľadať nové uplatnenie v politike. Na tlačovej konferencii koncom mája 2012 oznámil s kolegyňou Janou Žitňanskou vystúpenie z rodného Kresťanskodemokratického hnutia. V tom istom roku o päť mesiacov neskôr zaregistroval na ministerstve vnútra vlastnú politickú stranu Nová väčšina, ktorá fungovala od júla 2013 pod názvom Nová väčšina – Dohoda a napokon od roku 2015 ako NOVA. V decembri 2015 sa Daniel Lipšic dohodol s Igorom Matovičom na premenovaní strany OĽANO na OĽANO – NOVA.

Hoci zmena názvu naznačovala, že ide o koalíciu dvoch strán, Matovič toto spojenectvo prezentoval ako poskytnutie miesta na kandidátnej listine pre nominantov Lipšicovej strany. V praxi to znamenalo, že na vstup do parlamentu nepotrebovalo nové zoskupenie sedem, ale iba päť percent hlasov. Chytráctvo sa obom vyplatilo: vo voľbách v roku 2016 sa dvojstrana OĽANO – NOVA umiestnila na treťom mieste a získala devätnásť poslaneckých kresiel.

Doteraz úspešný politický konjunkturalista Lipšic sa však v parlamentnej lavici dlho neohrial – v septembri zabil pri neprimeranej rýchlosti svojho vozidla na prechode chodca, vzdal sa poslaneckého mandátu a rezignoval aj na funkciu predsedu strany NOVA. Nahradil ho jeho niekdajší hovorca a stranícky kolega Gábor Grendel, známy aktér tzv. Lipšicovho stáda pozostávajúceho najmä z redaktoriek spravodajstva RTVS a ďalších médií, ktoré svoje „žurnalistické výstupy“ pripravovali podľa Grendelovho usmernenia v prospech vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica. Na aféru politického ovplyvňovania médií a s tým spojené novinárske služby vysoko postavenému štátnemu činiteľovi sa už zabudlo. Dnes je pán Grendel podpredsedom parlamentu a pán Lipšic vplyvným šéfom Úradu generálnej prokuratúry.

Po usmrtení chodca v dôsledku dopravnej nehody využil Lipšic dištanc od vysokej politiky mimoriadne aktívne v advokácii. S vervou sa pustil do obhajoby tzv. kajúcnikov, ktorí figurovali ako obvinení v najväčších kauzách. Zastupoval ako advokát bývalého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu v akcii Judáš, bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka ako aj menšie ryby – Františka Tótha a Pavla Polku v kauze Plevel. Jeho hlavní klienti, najmä Beňa a Slobodník, ktorým hrozili za obzvlášť závažné zločiny vysoké tresty sa prejavili ako ústretoví udavači. Kajúcnik Beňa sa zvlášť „vyznamenal“, keď spolu s bývalým riaditeľom Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovítom Makóom svedčili proti bývalému policajnému prezidentovi Tiborovi Gšparovi, špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi a proti bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému.

Advokát Daniel Lipšic mal prehľad o výpovediach nielen svojich kajúcnikov, ale aj o výpovediach obvinených, ktorých nezastupoval, ale bol prítomný na výsluchoch, ak súviseli s prípadmi jeho klientov. Napokon vystupoval aj ako svedok v kauze Očistec. Podľa všetkého mal výborné informácie o trestných konaniach z takmer všetkých najdôležitejších prípadov a vedomosti o priznaniach a udávaniach mnohých univerzálnych svedkov. Ako advokát kajúcnikov a neskôr aj ako dobre informovaný budúci špeciálny prokurátor bol neoceniteľný.  

Netreba veľa dôvtipu, aby sme došli k záveru, že pre vládnu koalíciu a hlavne pre predsedu vlády Igora Matoviča bol tento muž najprijateľnejším kandidátom na post šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP), po tom ako sa vzdal funkcie obvinený Dušan Kováčik. Problém bol však v legislatíve, lebo šéfom špeciálnej prokuratúry sa mohol stať podľa zákona o prokuratúre č. 153/2001, len prokurátor, ktorý dosiahol vek 40 rokov, ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej 5 rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Lipšic túto základnú podmienku nespĺňal, bol iba právnik s advokátskou praxou. Nuž sa pripravila novela zákona z dielne koalície, ktorú odborná verejnosť i médiá právom nazvali „Lex Lipšic,“ teda zákonné ustanovenie šité na mieru advokáta Daniela Lipšica.

Nový zákon stanovil, že uchádzačom o funkciu generálneho i špeciálneho prokurátora môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek 40 rokov. Bude sa od neho vyžadovať aspoň 15-ročná prax v právnickom povolaní. Kandidát na špeciálneho prokurátora musí mať odbornú justičnú skúšku a podmienkou musí byť aj jeho bezúhonnosť. Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o prokuratúre po pripomienkach a opätovnom schválení Národnou radou 4. septembra 2020.

Poslednou podmienkou pred samotným procesom voľby špeciálneho prokurátora bola bezpečnostná previerka kandidáta na stupeň prísne tajné. Daniel Lipšic ju získal v nezvykle rýchlom konaní Národného bezpečnostného úradu na základe žiadosti ministra práce Milana Krajniaka zo strany Sme rodina. Potom už nič nebránilo tomu, aby verejnosť mohla sledovať priamy prenos z híringu na webe RTVS, na ktorom sa predstavili kandidáti na kľúčový post v štáte: advokát a exminister Daniel Lipšic, a prokurátori ÚŠP Ján Šanta, Vasiľ Špirko a Peter Kysel.

Bolo rozhodnuté. Na čele UŠP nemohol byť nikto iný ako známy advokát, ktorý v minulosti zastupoval exprezidenta Andreja Kisku v kauze daňových podvodov, a v rôznych kauzách Igora Matoviča, Jaroslava Naďa, Jána Mičovského ako aj dôležitých kajúcnikov, univerzálnych svedkov. Na kontroverznú voľbu Daniela Lipšica, na jeho úzku spoluprácu s Igorom Matovičom a ďalšími predstaviteľmi hnutia OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí upozornila okrem opozície najmä Iniciatíva advokátov za právny štát (IAPŠ). V tlačovej správe informoval o paralyzovanej funkcii šéfa špeciálnej prokuratúry jeden z iniciátorov IAPŠ, advokát Matej Marhavý. Podľa neho „v danom prípade sa naplnili obavy z možného konfliktu záujmov špeciálneho prokurátora, ktorý pred nástupom do funkcie zastupoval mnohých obvinených a poškodených v citlivých a mediálne známych trestných kauzách.“ 

Kardinálnym problémom bola však Lipšicova politická minulosť. Bol napojený ako pupočnou šnúrou na Igora Matoviča aj priateľa z OĽANO, podpredsedu parlamentu Gábora Grendela a cez Janu Žitňanskú a Juraja Šeligu bol spriaznený aj s Andrejom Kiskom zakaldateľom strany Za ľudí. Bez obvyklých fráz a tupých koaličných výrokoch o nezávislosti riaditeľa IAPŠ bol Lipšic zvolený ako služobník vládnucich politických strán. Ani podmienku bezúhonnosti nový špeciálny prokurátor nespĺňa. O jeho erotickej komunikácii so Zsuzsovou, obvinenou z objednávania vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice čvirikali aj vrabce po strechách slovenských miest a dedín. Matovič na margo jeho zvolenia povedal pamätnú vetu: „Ani raz neurobil niečo, čo by bolo krivé a verím, že bude mimoriadne spravodlivý špeciálny prokurátor“ a dodal, že ho „považuje za Cattaniho, ktorý nedovolí, aby si zo Slovenska robil niekto srandu.“

Vydanie knihy Ľudovíta Števka Byť kajúcnikom sa oplatí  Môžete podporiť viacerými spôsobmi

Ak na účet: SK92 7500 0000 0003 2623 8393  pošlete podľa Vášho uváženia a Vašich možností sumu:

• 5 eur (variabilný symbol 005), ak chcete len podporiť vydanie knihy

•10 eur (variabilný symbol 010), ak ste z Bratislavy alebo z Košíc, po vydaní knihy si ju

vyzdvihnete osobne v určených časoch vo Vydavateľstve Spolku slovenských

spisovateľov na Cukrovej 14 v Bratislave, číslo dverí 522 alebo v Komunitnej knižnici

DAV DVA na Hlavnej 68 v Košiciach

• 12 eur (variabilný symbol 012), ak ste mimo Bratislavy či Košíc a knihu Vám zašleme poštou .

Na mailovú adresu:

byt.kajucnikom.sa.oplati@gmail.com zašlite, prosím, svoju adresu, aj dátum, kedy ste knihu zaplatili, prípadne, či ste z Bratislavy alebo Košíc s tým, že knihu si potom

vyzdvihnete. Pri platbe zadajte variabilný symbol podľa sumy 005, 010 alebo 012 a do

správy pre prijímateľa pri platbe napíšte, prosím, svoju mailovú adresu.