Desiatky navzájom prepletených káuz a zatýkaní, ktoré od minulého roka zamorujú verejný priestor majú svojich zločincov a zároveň spolupracujúcich svedkov –profesionálnych kajúcnikov. Masový fenomén kajúcnikov, aký sa v tomto období Matovičovej vlády udomácnil na Slovensku, doterajšia aplikačná prax v trestnoprávnom konaní nepoznala. Advokát Peter Kubina, ktorý prebral zastupovanie viacerých týchto svedkov od svojho kolegu Daniela Lipšica, hovoril pre internetový portál Aktuality o výhodách kajúcnikov, že sú legitímne, pretože „pomáhajú sebe, ale aj polícii, prokuratúre a verejnosti.“
Kubina na prvom mieste uviedol, že kajúcnici pomáhajú sebe, čím nechtiac prezradil, že prvoradým záujmom každého zločinca je zachrániť si kožu. Vlastne je to jeho jediná motivácia. Lenže, aby sa stal kajúcnikom zločinec, ktorému hrozí trest odňatia slobody na mnoho rokov, musí niekoho udať, usvedčiť,nestačí mu len priznanie. Práve v udávaní spočíva kameň úrazu. Kajúcnik môže hovoriť pravdu, ale môže hovoriť aj polopravdy, môže si s niekým vybavovať účty, môže fabulovať a klamať. Pre vyšetrovateľov i prokurátorov je kajúcnik pomocníkom, šetrí námahu i čas a môže byť aj vítaným inštrumentom pomsty, či dokonca prostriedkom na likvidáciu politického oponenta. Nič nie je vylúčené. Prípad protizákonne stíhaných a bez dôkazov obvinených, Zuriana, Kaľavského či Ribára len potvrdzuje, že výpovede kajúcnikov, jemne povedané nie sú vždy nezištné.
Bezpečnostný analytik a novinár Milan Žitný sa k téme výpovedí kajúcnikov pre Parlamentné listy vyjadril takto: “Zoberme si prípad generála Lučanského, na základe jedného jediného tvrdenia istého Pakšiho, bez akýchkoľvek ďalších dôkazov, sudkyňa Záleská dala tohoto človeka, generála polície, do väzby! A ďalšie a ďalšie prípady… To sa nedá inak vysvetliť, než že je tu masívna politická objednávka a idú hlava-nehlava.”O čo tu vlastne ide? O naivnú predstavu, že kajúcnik neklame, alebo o politickú nadprácu ako hovorí analytik?
Na dokreslenie kultu kajúcnych svedkov v aktuálnych megakauzách na Slovensku ešte vyjadrenie nezákonne stíhaného Branislava Zuriana pre Denník N: „Makóa považujem za jedného z najväčších zločincov, ktorý sa držal hesla „buď si hráč alebo sráč.“V jeho prípade bol tým hráčom po zadržaní asi dve hodiny.“ Makó, ako vieme, je hviezda prvej veľkosti medzi udavačmi, človek, ktorému sa nedá veriť. Po zadržaní v októbri v roku 2020 presne 8. 10. vo výpovedi pred vyšetrovateľom povedal: „Tu sídli moja firma LAMA SK, kde som výkonný riaditeľ,“ ale o desať mesiacov pred novinármi všetko poprel: „Ja som nikdy nebol a ani nie som v majetkovej štruktúre firmy LAMA.“
Falošných hráčov ako Makó je viac. Nejeden zainteresovaný pozorovateľ vie ako bol odmenený za zásluhy v kategórii udavačstva hráč Boris Beňa a ako si v súdnom procese čoskoro prilepšia ďalší významní hráči – Vladimír Sklenka a Bernard Slobodník.Práve posledný zo známej štvorice profesionálnych kajúcnikov bol aktívnym spolupracujúcim svedkom vo viacerých kauzách. Zaujímavé je, že sa sám prihlásil na úrade špeciálnej prokuratúry, len niekoľko hodín pred rozsiahlym zásahom kukláčov NAKA pod názvom Očistec.Ako v lacnom filme: Vedel v predstihu čo sa chystá a bol upovedomený ako sa má správať aj ako má vypovedať? Nechajme však stranou domnienky, venujme sa otázke, na ktoré poznáme odpoveď: Kto je Bernard Slobodník?
Bývalý riaditeľ jednotky Finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) súčasný kajúcnik Slobodník vlastní v Leviciach odkiaľ pochádza niekoľko nehnuteľností: dva byty v najmodernejšom komplexe, okrem toho dom so záhradou v prímestskej časti Kalinčiakovo a vinicu s rozlohou 1 400 štvorcových metrov. Na policajného funkcionára plateného štátom je to celkom slušný majetok. Tento pán prišiel v stredu 29. októbra 2020 za známych okolností pred deviatou do Pezinka na Úrad špeciálnej prokuratúry z prozaického dôvodu: rozhodol sa spolupracovať na odhaľovaní trestnej činnosti bývalých funkcionárov polície krátko po zadržaní špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Ako zločinec a svedok prišiel svedčiť v kauze Očistec a Judáš proti svojím bývalým kolegom.
Na prokuratúru sa dostavil aj vtedajší jeho zastupujúci advokát Daniel Lipšic, ktorý pred médiami uviedol,že Slobodník vystupuje v pozícii svedka a prišiel podať svedeckú výpoveď. Lipšic pri tej príležitosti vyhlásil, že „prišiel čas, keď budú chytať aj veľké ryby a je rád, že sú ľudia, ktorí chcú spolupracovať s políciou.“ Prirodzene, Daniel Lipšic mal pred políciou a prokurátorom veľký náskok – vedel ako bude vypovedať jeho kajúcnik, že sa vyzná zo svojich ťažkých hriechov a že udá „veľké ryby“, aby sa dočkal vykúpenia.
Zdá sa, že o všetkom bolo rýchlo rozhodnuté. Slobodníka stíhali na slobode a on si mohol užívať nakradnuté peniaze, tak ako po ňom Makó, Sklenka, Čech a iní kajúcnici. Pričinením aj tohto Lipšicovho klienta a univerzálneho svedka mohlobyť obvinených v rámci kauzy Očistec osemnásť osôb. Ako neskôr uviedol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa, desať sa priznalo zo zločinu založenia a zosnovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku a podplácania, ale aj trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. V prípade ôsmich osôb sa rozhodlo o zaistení majetku.
Medzi obvinenými sa okrem Slobodníka ocitli: Policajný exprezident Tibor Gašpar, bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, exriaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško, bývalý šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer, bývalý šéf finančnej spravodajskej jednotky Pavol Vorobjov, zástupca šéfa národnej finančnej jednotky Milan Mihálik a iné viac-menej známe osoby z prostredia polície a bezpečnostných zložiek.
Lipšicov kajúcnik svedčil aj o údajnej skupine policajtov okolo vplyvného nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra. Hlava tejto skupiny Bödörmal vraj prijímať telefonáty do Roberta Fica, Bélu Bugára a Andreja Danka. Tu však svedok Slobodník varil z vody, alebo si bohapusto vymýšľal, lebo nič z tejto výpovede sa nepotvrdilo nijakými dôkazmi. Zrejme nemal k dispozícii hodnoverné inštrukcie od svojich zadávateľov.
Inak Slobodník mal manuál na zneužívanie postavenia svedka aj zneužívania profesie finančného policajta. Z titulu svojej funkcie pomáhal podnikateľovi Františkovi Böhmovi v čiernom biznise s pohonnými hmotami a daňovými podvodmi. Böhm sa mohol vyhnúť hroziacemu odhaleniu, či prípadným vyšetrovaniam zo strany polície tak, že Slobodník svojho „parťáka“ zavčasu informoval o pripravovaných policajných kontrolách.Böhm mal dostatočný čas na zahladenie stôp – úrady na nič neprišli, odišli od neho s dlhým nosom.
Slobodník dostával od svojho kamaráta v čiernom biznise, konkrétne za dôležité informácie a tzv. daňové priepustky,mesačný paušál vo výške 10 000 eur. Bola to obojstranne výhodná transakcia: Podnikateľ Böhm neplatil dane z obchodu s pohonnými látkami a Slobodník si výrazne prilepšil k platu šéfa jednotky Finančnej polície.
Pravdupovediac desať tisíc mesačnej odmeny boli pre Slobodníka len vreckové.
Náš neskorší kajúcnik sa nechal podplatiť sumou 200 tisíc eur za prísľub, že nebude vykonaná domová prehliadka u majiteľov firmy JopiTrade. Okrem toho na jeho účet pripisoval mesačnú rentu ďalších desaťtisíc eur jeho tútor, tiež neskorší „nespochybniteľný“ univerzálny svedok Ľudovít Makó. „Spievajúci“ Bernard Slobodník je už vyše roka v civile a má sa dobre. Z polície odišiel vlani hneď po tom, čo sa jeho meno objavilo v Kočnerovej šifrovanej aplikácii Threema. Ale to sa neráta.
Na tomto mieste sa žiada uviesť citát z textu jednej zo zakladateliek Iniciatívy za právny štát (IAPŠ) Marici Pirošíkovej: „Chápeme, že spoločnosť si žiada potrestanie ľudí, ktorí sú podozriví z páchania trestnej činnosti. V spravodlivo vedenom trestnom konaní však väzobné stíhanie a následné trestanie páchateľov nesmie byť ani individuálnou pomstou, ani generálnou satisfakciou spoločnosti vykonávanou prostredníctvom kajúcnikov.“ Generálna satisfakcia za zločin je pre obyčajných ľudí čosi nevídané. Nepochopiteľná je aj beztrestnosť alebo podmienečné tresty pre túto čudnú kategóriu svedkov, ktorých rady pribúdajú po každom úspešnom záťahu Národnej kriminálnej polície a účelových kajúcnych svedectvách.
Makó, Beňa a Slobodník sú vo verejnosti vari najznámejší kajúcnici, ale v udivujúcej trestnej činnosti za nimi nijako nezaostáva dokonca ich prevyšuje Kočnerov korupčný nástroj bývalý podpredseda Okresného súdu Bratislava I Vladimír Sklenka. Jeden z najznámejších internetových portálov Topky získal šokujúcu výpoveď tohto kajúcnika a zverejnil aj faksimile jeho výpovede. Na začiatku obsiahleho textu sa píše: „Muž, ktorý s prokurátorkou Valériou Simonovou vymenil svoje svedectvo za absolútnu beztrestnosť, policajtom za múrmi Národnej kriminálnej agentúry opísal, ako si zo súdnych rozhodnutí urobil výnosný obchod.“
Sklenka sa s Mariánom Kočnerom stretával na viacerých miestach v Bratislave dva roky. Účelom týchto stretnutí bolo riešenie viacerých káuz, ktoré mal ako sudca pod dohľadom. Podľa výpovede dokázal pre Kočnera vyriešiť odrazu dve veci.Za to inkasoval prvý úplatok v päťsto-eurových bankovkách viac-menej ako všimné 5000 eur. Spolupráca pokračovala ďalej v priateľskom duchu. Kočner vedel čo sa patrí. Na jednom zo stretnutí obdaroval sudcu strieborným iPhonom 6 a pomohol mu nainštalovať aplikáciu THREEMA, aby mohli spolu nerušene komunikovať bez obáv, aby ich odpočúval ktokoľvek nepovolaný.
Za jedinú kauzu TECHNOPOL SERVIS,ktorú sudca riešil pre svojho tajného klienta Kočnera (išlo o zápis v obchodnom registri) dostal JUDr. Sklenka nečakane vysokú sumu 100 tisíc eur. Až sa čudoval, že „toľko peňazí je ochotný za to dať.“
Pravdaže, nebola to posledná „tranža,“ – na úplatkoch od Kočnera si podpredseda Okresného súdu Bratislava I zarobil celkovo 200 tisíc eur. Pre „úprimné priznanie“ a svedectvo, na základe ktorého zadržala NAKA 20 podnikateľov a sudcov počas policajnej akcie Búrka v marci 2020, si Sklenka vyslúžil beztrestnosť.Napriek obrovskej korupčnej trestnej činnosti nebolo proti nemu vznesené obvinenie, nebol ani zadržaný, ani väzobne stíhaný. A punktum. Vlastne skončil ako nevinný muž. O tempora, o mores (ó časy, ó mravy), povzdychol by siCicero nad pomermi tejto našej neutešenej doby.
O čosi horšie, ale rovnako šokujúco skončil bývalý viceprezident Finančnej správy Daniel Čech, zadržaný a obvinený za korupciu pri akcii Judáš. Čech je okrem iného tiež známy zo šifrovanej nahrávky z THREEMY, podľa ktorej si mal vypýtať úplatok za službu v prospech Kočnera: „Ukradol (Kočner pozn. autora)) 4,2 milióna eur, za to sa platia iné peniaze, keď mu to pomôžeme upratať.“ Podľa obvinenia mal bývalý viceprezident Finančnej správy inkasovať peniaze aj za krytie nelegálneho biznisu exsiskára Františka Böhma, ktorý ako vieme spáchal samovraždu.
Daniel Čech sa dočkal ako spolupracujúci „nájomný svedok“ mimoriadnej odmeny: uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste asúd dohodu iba potvrdil, uložil mu symbolický trojročný podmienečný trest so skúšobnou dobou na štyri roky a finančný trest tridsaťtisíc eur.
Pokračovanie kapitoly v knihe
Vydanie knihy Ľudovíta Števka Byť kajúcnikom sa oplatí Môžete podporiť viacerými spôsobmi Ak na účet: SK92 7500 0000 0003 2623 8393 pošlete podľa Vášho uváženia a Vašich možností sumu:
• 5 eur (variabilný symbol 005), ak chcete len podporiť vydanie knihy
• 10 eur (variabilný symbol 010), ak ste z Bratislavy alebo z Košíc, po vydaní knihy si ju vyzdvihnete osobne v určených časoch vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov na Cukrovej 14 v Bratislave, číslo dverí 522 alebo v Komunitnej knižnici DAV DVA na Hlavnej 68 v Košiciach
• 12 eur (variabilný symbol 012), ak ste mimo Bratislavy či Košíc a knihu Vám zašleme poštou .
Na mailovú adresu: byt.kajucnikom.sa.oplati@gmail.com zašlite, prosím, svoju adresu, aj dátum, kedy ste knihu zaplatili, prípadne, či ste z Bratislavy alebo Košíc s tým, že knihu si potom vyzdvihnete. Pri platbe zadajte variabilný symbol podľa sumy 005, 010 alebo 012 a do správy pre prijímateľa pri platbe napíšte, prosím, svoju mailovú adresu.
