Argumentácia tých, ktorí v ostatnom čase poukazujú na nadužívanie, teda nadmerné či neprimerané používanie § 363 Trestného poriadku, podľa ktorého generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon, nie je pravdivá.

Zo štatistických údajov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je nepochybné, že podiel zrušených právoplatných rozhodnutí generálnym prokurátorom na celkovom počte podaných návrhov oprávnených osôb v roku 2021 je oproti predchádzajúcim rokom podstatne nižší. Ak tento podiel v roku 2021 predstavoval za Slovenskú republiku 13,55 %, v roku 2020 to bolo 16,25 %, v roku 2019 dokonca 19,26 %, v roku 2018 predstavoval 18,44 %, v roku 2017 išlo o 18,45 % a v roku 2016 to bolo 15,13%. V roku 2020 bol tento podiel pri rozhodnutiach okresných a krajských prokuratúr 16,41 % a pri rozhodnutiach Úradu špeciálnej prokuratúry 15 %, v roku 2021 predstavoval podiel pri rozhodnutiach okresných a krajských prokuratúr 13,71 % a pri rozhodnutiach Úradu špeciálnej prokuratúry 12,93 %.

Ak teda dochádza k nadužívaniu, tak len pri zneužívaní mediálneho priestoru na šírenie klamstiev, zavádzania a manipulovania verejnej mienky a určite nie pri napĺňaní zákonnej povinnosti generálneho prokurátora zrušiť každé rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktorého nezákonnosť zistí.

Úsilie dosiahnuť zmenu zákonných oprávnení generálneho prokurátora, vyvolané laickým nesúhlasom s jeho konkrétnymi rozhodnutiami (kritikmi posudzovanými primárne z pohľadu osoby obvineného a nie z pohľadu dodržania zákonnosti) na základe neodborných návrhov, ignorujúcich základné zásady trestného konania a dlhé roky budovaného systému vzájomných bŕzd a protiváh, za používania zavádzajúcich argumentov, tak nie je ničím iným, ako snahou mocensky ovládnuť trestné konanie a v konečnom dôsledku prejavom strachu zo zákonnosti.

Zdroj: