Pravidelná ročná správa Štokholmského medzinárodného inštitútu mierových výskumov (ďalej len SIPRI) o vojenskej výrobe 100 najväčších firiem za rok 2022, ktorá vyšla 4. decembra, obsahuje významné údaje. Mali by byť aj dôvodom na vážne zamyslenie sa nad charakterom obchodu so smrťou v súčasnom svete a záujme síl, ktoré z neho dosahujú veľké zisky.

Správa však nepodáva úplný prehľad o celosvetovej výrobe zbraní. Ide o jej špičku, ktorá však tvorí výraznú väčšinu tohto fenoménu na celom svete. Poukázalo sa aj na to, že sú problémy s transparentnosťou údajov zbrojných spoločností v niektorých štátoch.

Hlavné závery správy SIPRI

o 100 najväčších zbrojných spoločnostiach vo svete v roku 2022

Začína sa konštatovaním, že napriek rastu geopolitického napätia vo svete, najmä v dôsledku ukrajinskej krízy, tržby z predaja zbraní 100 najväčších spoločností dosiahli 597 miliárd dolárov, čo je v reálnych cenách za rok 2022 (aj všetky ďalšie údaje sú uvedené v týchto cenách) o 3,5 % menej ako v roku 2021. Aj pri medziročnom poklese boli príjmy v roku 2022 o 14 % vyššie ako v roku 2015, od ktorého SIPRI zaraďuje do svojho rebríčka aj čínske spoločnosti.

Najvyšší príjem malo 100 najväčších spoločností v roku 2020, keď bol 627 miliárd dolárov. Podľa starších údajov, ktoré sú prístupné od roku 2002, to „začínalo“ na 318 miliardách dolárov. Potom mali sumy z predaja zbraní kolísavú úroveň. Do roku 2010 postupne vyrástli na 508 miliárd dolárov. Nasledujúce roky príjmy klesali, ale v roku 2015 znovu vyskočili na 522 miliárd dolárov. Ďalších 5 rokov príjmy stúpali a vlani to bol už druhý rok za sebou, keď došlo k ich poklesu.

Medziročný pokles príjmov z predaja zbraní 100 najväčších firiem v roku 2022 bol podľa analýzy dostupných údajov spôsobený najmä poklesom príjmov spoločností v USA (-7,9 %) a RF (-12,0 %). Príjmy sa naopak zvýšili v Ázii a Oceánii a na Blízkom východe (SIPRI používa pri delení sveta na regióny vlastnú, špecifickú klasifikáciu, ktorú uvádzame bez zmeny). Poukazuje sa na to, že pokles tržieb v roku 2022 môže „maskovať“ potenciálny výrazný vzostup v nasledujúcich rokoch, ktorý sa prejaví už v roku 2023.

Americké a európske zbrojárske spoločnosti dostali síce veľa nových objednávok, ale nedokázali zvýšiť výrobné kapacity najmä kvôli nedostatku pracovnej sily, stúpajúcim nákladom ako aj narušeniam v dodávateľských reťazcoch. Napríklad Lockheed Martin (USA, na 1. mieste) pripisoval nižšie príjmy pokračujúcim prerušeniam dodávateľských reťazcov v súvislosti s pandémiou a nedostatkom pracovných síl. Dassault Aviation Group (Francúzsko, na 23. miesto) mala ťažkosti s prístupom k surovinám, prudko stúpajúcou infláciou a s dodávateľskými reťazcami. Údaje komplikuje aj čas, ktorý uplynie od objednávok k ich realizácii, popr. ho podmieňujú aj spôsoby zaúčtovania výroby a predaja. Po USA na Západe najviac poklesli príjmy spoločností v Taliansku (-5,6 %) a Francúzsku (-3,9 %).

V Ázii a Oceánii a na Blízkom východe v roku 2022 došlo k nárastu tržieb najmä v štátoch, kde si zbrojné firmy udržiavajú „stále teplé“ výrobné kapacity a spoliehajú sa na krátke dodávateľské reťazce. V prvom rade ide o štáty, ktoré sa „dlhšie nachádzajú v náročných bezpečnostných podmienkach“. V správe sa poukazuje na Izrael a Južnú Kóreu.

Polepšili si aj spoločnosti, ktoré v Ázii a na Blízkom východe majú silnú sieť lokálnych dodávateľov, čo môže zmierniť následky narušenia globálnych dodávateľských reťazcov. Ako príklady sa uviedli izraelský Rafael (na 42. mieste), turecký Baykar (na 76. mieste) a juhokórejský Hyundai Rotem (na 98. mieste), ktoré rýchlo profitovali zo zvýšených objednávok z Európy v dôsledku ukrajinskej krízy.

Na čele štátov, v ktorých príjem zbrojných spoločností narástol, sú India (+7,4 %), Izrael (+6,5 %), ČĽR (+2,7 %) a Japonsko (+1 %). Ide však aj o Veľkú Británia (+2,6 %) a Nemecko (+1,1 %) na Západe.

O regionálnom rozložení 100 najväčších zbrojných spoločností

V rebríčku 100 firiem s najvyššími príjmami z výroby zbraní dominovali spoločnosti z USA. Bolo to 42 firiem, ktoré spolu dosiahli 51 % celkového príjmu najväčších spoločností na celom svete.

Z Európy to bolo 26 spoločností, ktorých príjmy tvorili 20 % súhrnu 100 najväčších spoločností. Ich suma za rok 2020 vzrástla o 0,9 %. Sedem spoločností bolo z Veľkej Británie, kde bola aj firma s najvyššími príjmami v celej Európe. Išlo o BAE Systems na 6. mieste. Podiel britských spoločností na súhrnnom príjme bol 7 %. Angloameričania mali teda spolu 58 % príjmov, čo sú takmer tri pätiny svetového súhrnu 100 najväčších spoločností. V súvislosti s tým netreba o niektorých veciach ani „konšpirovať“. Stačí zobrať do úvahy neoliberálnu túžbu po zisku a nemusíme veľmi hľadať dôvody blízkosti agresívnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky USA a Veľkej Británie na Ukrajine ale aj na iných miestach vo svete.

Z Francúzska bolo v rebríčku 100 spoločností päť firiem, z Nemecka štyri a dve z Talianska. Po jednej boli zo Švédska, Poľska a Španielska. Išlo aj o tri európske nadnárodné spoločnosti, z ktorých bol Airbus na 14. mieste. Bola tam priradená na 81. mieste spoločnosť z Ukrajiny štátny koncern UkrOboronProm (skratka pre Українська оборонна промисловість, Ukrajinský obranný priemysel), ktorý vstúpil do spoločných projektov so spoločnosťami zo štátov NATO).

Z Ruska sa do rebríčka zaradili len dve spoločnosti. Boli to Rostech (na 10. mieste). V angličtine sa uvádza ako Rostec. Oficiálny ruský názov je Государственная корпорация Ростeх (Štátna korporácia Rostech, pri ruskej záľube vytvárať skrátené názvy ide o zrejme o „ruskú techniku“). Podľa SIPRI je to holdingová spoločnosť bez priamej výrobnej kapacity a preto sa v minulosti nezaraďovala medzi 100 najväčších spoločnosti. Do rebríčka za rok 2022 sa dostala kvôli nedostatku údajov z ruských zbrojárskych spoločností, ktoré tam boli v predchádzajúcich rokoch. V angličtine boli uvedené ako High Precision Systems (Высокоточные комплексы, Vysokopresné komplexy), KRET (ruská skratka КРЭТ znamená Концерн Радиоэлектронные технологии, Koncern Rádioelektronické technológie), Russian Electronics (Росэлектроника, Roselektronika), Russian Helicopters (Вертолёты России, Vrtuľníky Ruska) United Aircraft Corporation (Объединённая Авиастроительная Корпорация, Zjednotená korporácia pre výrobu lietadiel), United Engines Corporation (Объединённая двигателестроительная корпорация,  Zjednotená korporácia pre výrobu motorov) a UralVagonZavod (Научно-производственная корпорация «УралВагонЗавод», Vedecko-výrobná korporácia UralVagonZavod). Podľa SIPRI sú všetky tieto firmy pod kontrolou (súčasťou) Rostecu. Druhou ruskou spoločnosťou v tohtoročnom rebríčku bola United Shipbuilding Corporation (na 36. mieste). Rusky sa nazýva Объединённая судостроительная корпорация (Zjednotená korporácia výroby lodí).

Z Ázie a Oceánie bolo v rebríčku 22 spoločností, ktorých príjem oproti roku 2021 vzrástol o 3,1 %. Ako pozoruhodnosť sa uviedlo, že spoločnosti z tohto veľkého regiónu už druhý rok za sebou prevýšili príjmy európskych spoločností. Z ČĽR bolo v rebríčku 8 spoločností, z ktorých najvyššie na 7. mieste sa nachádzala firma NORINCO. Je to skratka pre China North Industries Corporation.

Z Blízkeho východu bolo v rebríčku 7 spoločností (4 z Turecka a 3 z Izraela). Ich príjmy v priemere vzrástli o 11 %. Nárast príjmov tureckých spoločností bol však až 22 %.

Do celkového počtu 100 najväčších spoločností patrí ešte jedna kanadská firma. V rebríčku 100 firiem nájdeme spoločnosti z 20 štátov. Asi najexotickejšou spoločnosťou v rebríčku bola singapurská ST Engineering na 55. mieste.

V zozname sú firmy z 10 členských štátov NATO. Celkovo spoločnosti zo Západu aj so svojimi spojencami (predovšetkým Izrael, Japonsko a južná Kórea) vyprodukovali podľa tohto zoznamu v roku 2022 viac ako tri štvrtiny vojenskej výroby na svete.

Pre ilustráciu uvádzame v tabuľke zoznam 10 najväčších spoločností na svete so zbrojnou výrobou v roku 2022

Tabuľka 1 Zoznam 10 najväčších spoločností na svete so zbrojnou výrobou v roku 2022

Zdroj: The SIPRI Top 100 arms-producing and military services companies in the world, 2022

Pri rozložení bohatstva a moci v dnešnom svete je akosi samo od seba pochopiteľné, že v rebríčku 100 firiem, nie je ani jedna spoločnosť z Latinskej Ameriky ani z Afriky, kam však vo veľkom prúdia zbrane u iných regiónov. Inou témou je teda obchodovanie so zbraňami a vojenským materiálom, o ktorom podáva SPRI tiež ročné správy.

O niektorých súvislostiach obsahu správy SIPRI

o 100 najväčších zbrojných spoločnostiach vo svete v roku 2022

Mimo obsahu správy SIPRI o 100 najväčších spoločnostiach výrobcov zbraní poznamenáme, že novým bojovým prostriedkom, ktorý vo výrobe najväčších zbrojných spoločností v roku 2022 ešte nezohľadňoval, sa stali drony. V bojoch na Ukrajine sa používajú v masovom rozsahu. Otázka je, ako sa bude vyhodnocovať „vojenská“ dimenzia ich výroby, lebo ich použitie je oveľa širšie ako len na vojenské, bojové účely. Ukrajinská kríza zrejme povedie aj k ďalším zmenám vo vojenskej výrobe, ktoré sa budú posudzovať tiež v širších súvislostiach. Hrozí aj rozpútanie nového kola zbrojenia. Aj vyprázdnenie zbrojných skladov najmä vo viacerých štátoch NATO povedie k rastu vojenskej výroby. Stačí uviesť skutočnosť, že EÚ sľubovala dodať na Ukrajine milión nábojov, ale dosiaľ ich prišlo len asi 300 000. Výrobné kapacity sú vo väčšine štátov na hraniciach ekonomických i organizačných možností a ich zvýšenie bude vyžadovať nové investície.

Druhou poznámkou je, že neboli by to USA, ktorých vojensko-priemyslový komplex prepojený s finančnými kruhmi je nielen najväčší, ale aj najnenásytnejší a situáciu by sa nesnažili využiť vo svoj prospech (zisky). Varovne pre svet znejú hlasy, že USA majú síce najlepšie zbrane na svete, ale v dôsledku reorganizácie po rozpade bipolarity ich vojenská výroba upadla. Spoločnosti v USA a ich spojencov v Európe dnes vraj neraz zaostávajú za čínskymi zbrojnými výrobcami. Tieto výroky sa šíria najmä v súvislosti s tým, že ČLR sa stala hlavným ekonomickým súperom USA. Na ťaženie proti ČLR, ktorá sa bežne označuje za nepriateľa č. 1, sa zneužívajú aj „hrozby“ vo vojenskej oblasti. Nejde pritom len o problém podpory Tchajwanu, ale aj o „hrozby“ čínskych aktivít pre USA v iných častiach sveta. Poukazuje sa najmä na tri oblasti, v ktorým USA vraj musia konať: zvyšovať objem vojenskej výroby, zamerať sa na nákup perspektívnych zbraní a zdokonaľovať logistiku. No a bokom nemožno nechať ani „obavy“ zo zdokonaľovania ruských zbraní, ktoré sprevádzajú doterajšie výsledky vojov v ukrajinskej kríze. Nečakane nové problémy pre USA vznikli po prepuknutí bojov medzi Izraelom a hnutím Hamas.

Možno povedať, že politicko-mediálny hlavný prúd rozoberá tri veľké vojenské (a širšie aj bezpečnostné) problémy pre USA. Predstavujú ich Ukrajina, Izrael a Tchaj-wan. Na Tchaj-wane sa v súčasnosti asi najviac počíta s tým, že USA by tam mohli aj priamo zasiahnuť. Všade sa však Washington angažuje tak, že pri tom požaduje čoraz viac aj lojálnosť svojich spojencov najmä v NATO, ale aj v EÚ.

Záver

Správa SIPRI o 100 najväčších spoločnostiach vyrábajúcich zbrane, je jedným zo smutných dokumentov o stave súčasného sveta. Možno v časti technických a ekonomických kruhov sa aj víta, lebo napovedá o tom, že rozvoj vojenskej výroby je v kapitalizme jedným z hlavných hýbateľov vedecko-technického rozvoja. Vcelku má veľmi protirečivý charakter. Správy o stave vojny a mieru vo svete z dielne SIPRI sú relatívne chladnými analyticko-syntetickými materiálmi o vymedzených problémoch aj keď poukazujú na niektoré negatívne následky ozbrojených konfliktov. Nedokážu však popísať to, čo  v súčasnosti denne vidíme najmä na rôznych alternatívnych médiách o nesmiernom ničení infraštruktúry na Ukrajine a v Gaze, ktoré je sprevádzané veľkými obeťami na životoch civilistov, ako aj znečisťovaním životného prostredia.

Dnes sa často hovorí o rôznych výzvach. Jednou z najväčších i historicky najstarších je, ako znížiť počet a ničivosť ozbrojených konfliktov a obmedziť sily, ktoré na tom zarábajú. Zopakujeme, čo sme uviedli na začiatku. Považujme tieto správy, ktoré sú dôkladne a prehľadne spracované za podnet na premýšľanie o tom, ako zabrániť stupňovaniu ozbrojeného násilia a zdokonaľovaniu prostriedkov, ktoré sa v ňom používajú. A akoby už len pre pamätníkov čias minulých dodáme, že po rozpade bipolarity nie náhodou došlo k tlaku na oslabenie svetového i regionálnych mierových hnutí ako aj to, že pacifistický charakter stratila aj väčšina „zelených“ politických strán na Západe, čoho nepekným príkladom sú nemeckí Zelení.