V podmienkach vyhrotenej politickej atmosféry v USA pred tohtoročnými prezidentskými voľbami sa výber hlavných kandidátov po 5. marci zúžil na Joe Bidena a Donalda Trumpa. Nie je to nič prekvapujúce a ak sa nič mimoriadne nestane, už sa môžu začať pripravovať na 5. november, keď sa v zápase o prezidentské kreslo postavia proti sebe.
Väčšina komentárov po volebnom „superutorku“ primárok a caucusov konštatovala úspech D. Trumpa, ktorý však globalistických neoliberálov veľmi trápi. New York Times 6. marca v článku redakčnej rady „Trumpovo dobytie Republikánskej strany je záležitosťou každého Američana“ (Trump’s Conquest of the Republican Party Matters to Every American) uviedol, že ide o tragédiu pre republikánov i krajinu, ktorej má slúžiť.
Významný úspech dosiahol D. Trump už pred volebným „superutorkom“, keď Najvyšší súd rozhodol, že zákaz jeho účasti v Colorade na primárkach kvôli obvineniu z narušenia 14. dodatku k Ústave USA o vzbure pri útoku na Kapitol nie je platný. Rozhodnutie sa prijalo počtom hlasov 9 za, nikto nebol proti. Vzápätí zrušila podobný zákaz účasti D. Trumpa na voľbách vládna moc v Maine. Predpokladá sa, že toto obvinenie sa zruší aj v Illinois, kde budú primárky 19. marca.
Výsledky demokratických primárok vo volebnom „superutorku“
V demokratických primárkach išlo o 1424 delegátov (ich počet v jednotlivých spolkových štátoch je uvedený v zátvorke) na nominačný zjazd. Primárky boli v Alabame (52), Arkansase (31), Colorade (72), Kalifornii (424), Maine (24), Massachusetts (92), Minnesote (75), Oklahome (36), Severnej Karolíne (116), Tennessee (63), Texase (244), Utahu (30), Vermonte (16) a Virgínii (99) a caucusy na Americkej Samoe (6). 6. marca boli caucusy na Havajských ostrovoch (24).
Vo všetkých doterajších primárkach a caucusoch zvíťazil J. Biden a má už podporu 1652 delegátov (na zvolenie ich treba aspoň 1963). Pri „triumfálnom“ víťaznom ťažení J. Bidena treba vedieť, že podľa nepísaných pravidiel americkej politiky sa v prípade, ak sa úradujúci prezident rozhodne kandidovať aj v druhom období, strana podporuje jeho zvolenie. Vystupujú proti nemu spravidla len formálne slabší súperi bez podpory hlavných síl strany.
Robert F. Kennedy Jr. (*1954), ktorý patrí k demokratom a má skutočné odhodlanie zasiahnuť do boja o prezidentské kreslo, sa preto rozhodol kandidovať ako nezávislý.
V súvislosti s malou podporou J. Bidena v prieskumoch spokojnosti ako aj s faux pas v jeho vystupovaní na verejnosti, ktorých pribúda, je zjavné, že demokrati zápasia s krízou vodcov. Viceprezidentka Kamala Harrisová (*1964) je síce prvou ženou v tejto funkcii a dosiaľ aj najvyššie postavenou ženou v hierarchii moci v USA, ale pravdepodobne by nezískala väčšiu podporu ako J. Biden aj keď nedávno horlivo presviedčala, že má vodcovský potenciál i schopnosti. Otázne je, ako by obstála pri slovných súbojoch s D. Trumpom. A ľavicový Bernie Sanders (*1941) je ešte starší ako J. Biden.
Niektoré kruhy videli vhodnú kandidátku v manželke bývalého prezidenta Michelle Obamovú (*1964), ktorá sa však okrem pozície prvej dámy politicky neangažovala. Ponuku odmietla s odkazom na skúsenosti, ktoré mala z pôsobenia svojho manžela v prezidentskom úrade.
Do konca marca budú demokratické primárky v 10 spolkových štátoch a okrem toho aj špeciálne primárky v zahraničí. Caucusy budú na jednom zámorskom území. Poslednými voľbami budú 8. júna caucusy na zámorských územiach Guam a Panenské ostrovy.
Výsledky republikánskych primárok vo volebnom „superutorku“
Republikáni rozhodovali celkom o 865 delegátoch na nominačný zjazd. Primárky boli v Alabame (50), na Aljaške (29), v Arkansase (40), Colorade (37), Kalifornii (169), Maine (20), Massachusetts (40), Minnesote (39), Oklahome (43), Severnej Karolíne (74), Tennessee (58), Texase (161), Utahu (40), Vermonte (17) a Virgínii (48). Caucusy boli 8. marca na Americkej Samoe (9).
V doterajších voľbách získal D. Trump 1075 delegátov (91 % z ich počtu). Na zvolenie nominanta na národnom zhromaždení je potrebných aspoň 1215 delegátov. N. Haleyová dosiahla len 2 víťazstva (vo federálnom okruhu Kolumbia a vo Vermonte) a má 94 delegátov (8 %). Po neúspechu vo volebnom „superutorku“ odstúpila, ale podľa nepísaných pravidiel americkej politiky nevyhlásila, že sa vzdáva v prospech D. Trumpa. Zvyšné percento patrí Ronovi de Santisovi a Vivekovi Ramaswamymu, ktorí odstúpili už skôr a vzdali sa v prospech D. Trumpa.
Do konca marca budú republikánske primárky v 9 spolkových štátoch. Caucusy prebehnú v jednom spolkovom štáte a na dvoch zámorských územiach. Vyjde z nich spolu 576 delegátov. Posledné republikánske primárky budú 4. júna v Južnej Dakote, Montane, New Jersey a Novom Mexiku.
O politike D. Trumpa si netreba robiť ilúzie, hoci v kde-čom sa odlišuje od pokryteckej a agresívnej línie neoliberálov zalezených do hlbinného štátu, ktorý z pozadia riadi J. Bidena. Má však iné kritické miesta. O tom, čo bude po voľbách, zatiaľ nie je možné uvažovať, ale ukazuje sa, že podobne ako počas pôsobenia v prezidentskom úrade D. Trump nevystupuje vždy práve tolerantne a slušne. O svojej hlavnej súperke v primárkach N. Haleyovej sa vyjadril, že ide o „ženskú so slepačím mozgom“. Jej víťazstvo vo federálnom okruhu Kolumbia, hoci to bolo v dejinách prvé víťazstvo republikánskej kandidátky v tomto obvode, ohodnotil tak, že išlo o víťazstvo v „močiari“, ktoré má aj tak veľmi malý význam (počet hlasov pri nominácii). Žije tam veľa Afroameričanov, ktorí D. Trumpa nemajú radi.
V boji o prezidentské kreslo s D. Trumpom sa J. Biden sa svojim vystupovaním čoraz viac strápňuje sám (niektoré zdroje uštipačne hovoria o tom, že tohto starého muža by nemali už tak trápiť). D. Trump to samozrejme veľkohubo využíva, ale v predvolebnom boji sa tomu netreba čudovať, lebo gentlemanstvo a úcta k súperovi v anglosaskom svete sa z politiky vytratili. Uškodil im neoliberalizmus, ktorý v 21. storočí „tvorivo“ využíva jezuitské pravidlo „účel svätí prostriedok“.
J. Biden tiež nevyberane útočí na D. Trumpa, ale nemá to jeho guráž a „šmrnc“. Médiá hlavného prúdu J. Bidena podporujú viditeľne viac, ale ani to mu príliš nepomáha.
O ďalších aktuálnych detailoch zápasu o prezidentské kreslo
Podľa údajov v novinách The Hill v prieskume zverejnenom 3. marca mal D. Trump podporu 46,1 % respondentov, J. Biden 44,6 % a 9,3 % chcelo voliť iného kandidáta, alebo nebolo rozhodnutých. Podľa prieskumu agentúry RearClearPolling, v ktorom bol zaradený aj R. F. Kennedy Jr, bolo za D. Trumpa 39,8 %, za J. Bidena 35,5 %, za Kennedyho 15,0 % a 9,7 % chcelo voliť iného kandidáta, alebo nebolo rozhodnutých. Tento prieskum sa uskutočnil ešte od 6. decembra 2023 do 24. januára 2024 a jeho údaje už nie sú aktuálne a uvádzame ho len pre širšiu orientáciu. V prieskumoch, ktoré sa robia na federálnej úrovni, len výnimočne získava väčšiu podporu J. Biden.
O ťažkom položení J. Bidena svedčí aj to, že potom ako sa N. Haleyová vzdala ďalšej účasti na predvolebnom boji, vyzval jej stúpencov, aby ho podporili. Jeho pozíciu zrejme neupevnila ani Správa o stave Únie, prednesená v Kongrese 8. marca. Časť komentátorov označila prejav za ohnivý a videla v ňom snahu zapôsobiť proti obavám o jeho vek. Konzervatívni komentátori považovali prejav za príliš agresívny. Správu nebudeme komentovať. Videozáznam prejavu je dostupný na adrese https://www.whitehouse.gov/state-of-the-union-2024 (zhruba od štyridsiatej minúty záznamu).
V súvislosti s D. Trumpom vyberieme ešte dve udalosti. Prvou bolo jeho stretnutie s Ilonom Muskom 3. marca. Poukazuje sa na to, že ide o jeho stúpenca, ktorý mu môže sponzorovať kampaň. Druhou bolo stretnutie 8. marca s maďarským predsedom vlády Viktorom Orbánom. Vyvolalo asi väčší ohlas v Európe, kde sa neoliberáli veľmi boja Trumpovho víťazstva, najmä jeho „následkov“ na fungovanie NATO a európsku bezpečnosť v atlantickom duchu. V. Orbán sa stretol s D. Trumpom v jeho rezidencii Mar-a-Lago v Palm Beach na Floride a návštevu označil za „rodinnú“. Orbánovi kritici poukazujú na to, že pri tejto súkromnej iniciatíve si „dovolil ignorovať“ Biely dom. J. Biden nezaváhal a vyhlásil, že D. Trump sa stretol s politikom, ktorý neverí vo funkčnosť demokracie a je za diktatúru.
Podľa pánu mimovládnej organizácie Komisie pre prezidentské rozpravy (Commission on Presidential Debate) by sa mali pred voľbami uskutočniť štyri rozpravy demokratických a republikánskych kandidátov. Každá by mala trvať 90 minút bez prerušenia. Mali by byť 16. septembra na Texaskej štátnej univerzite v San Marcos (kandidáti na prezidenta), 25. septembra na Lafayette College v Eastone v Pensylvánii (kandidáti na viceprezidenta), 1. októbra na Virgínskej štátnej univerzite v Petersburgu (kandidáti na prezidenta) a 9. októbra na Utahskej univerzite v Salt Lake City (kandidáti na prezidenta).
Na debaty D. Trump vyzýva J. Bidena už teraz, ale zrejme to nebude prijaté. Zatiaľ ide len o súboj na diaľku cez rôzne silácke vyhlásenia na zhromaždeniach stúpencov.
Záverom
Pomerne rýchlo sa vykryštalizovali dvaja hlavní kandidáti na novembrové prezidentské voľby. Vzhľadom na to, že do ich konania je ešte takmer 8 mesiacov, nebudeme robiť rozsiahle závery či prognózy. V podmienkach politického chaosu a polarizácie spoločnosti v USA môže dôjsť aj k neočakávaným udalostiam. Sú názory, že aj obaja hlavní kandidáti môžu v záujme svojho víťazstva môžu ku koncu kampane ohlásiť niečo nové, „prevratné“, najmä v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.
Západný svet však veľmi čaká na výsledok volieb a neraz ich označuje za mimoriadne dôležité najmä v súvislosti s vývojom na Ukrajine, ale aj „osudom“ NATO a európskej bezpečnosti. O ekonomike je radšej ticho. Očakávania sú protirečivé. Neoliberáli a globalisti dúfajú v druhé víťazstvo J. Bidena, ale konzervatívne a nacionalistické sily by privítali po prestávke víťazstvo D. Trumpa.
Bezpochyby aj v ČĽR a RF i inde v nezápadnom svete sa čaká na výsledky. Sú pripravení na ktoréhokoľvek víťaza. Súboj sledujú z diaľky ale aj tak najmä neoliberálni globalisti už zo zvyku „strašia“, že Peking i Moskva sa môžu pokúsiť ovplyvniť voľby.
Zakončíme pre USA skepticky. Hoci medzi dvomi potenciálnymi hlavnými kandidátmi sú rozdiely, ktoré sa ešte zvýraznia v kampani po nominácii, predsa len v súčasnom komplikovanom svete rýchlo k veľkým zmenám nedôjde. USA hoci stále majú silnú pozíciu vo svete, už nie sú tou superveľmocou, ako v 90. rokoch. Víťaz bude musieť pôsobiť v podmienkach, kde medzinárodný poriadok podľa pravidiel Washingtonu funguje čoraz menej a multipolarita moci vo svete nadobúda na sile i význame. A svet sa pomaly ale isto mení, čomu USA nemôžu zabrániť.
