Program tohtoročného SEF bol už tradične pestrý. Bolo v ňom vyše 230 rôznych akcií. Najviac bolo diskusných panelov, ktoré doplnili viaceré samostatné vystúpenia vybraných osobností (Special Address). Organizátori najvýznamnejšie akcie v programe označili hviezdičkou.
V posledných rokoch sa v programe objavujú aj témy, ktoré nie sú len ekonomické. Narastá tým kontroverznosť diskusií a hodnotenia ich obsahu. Súhrnné závery sa zo zasadnutia SEF nevydávajú.
V prvej časti sme uviedli, že kompletný zoznam účastníkov nie je uverejňovaný. Možno by sa dal urobiť „účtovníckym“ spôsobom, ak by sme prešli všetky akcie a urobili zoznam ich účastníkov (niektorí vystupovali aj dvakrát). Nie je však úplne jasné, či na zasadnutiach fóra sa zúčastňujú len predstavitelia vedenia SEF a jeho partnerov a nimi pozvaní hostia, alebo sa naň dá prihlásiť ako napr. na vedeckú konferenciu a potom záujemcu zaradia do programu.
O negatívnych vyjadreniach západného hlavného mediálneho prúdu
o účastníkoch fóra v roku 2024
Nebudeme hľadať príčiny rastúcej nenávisti západných médií hlavného prúdu k nositeľom iných názorov ako sú neoliberálne, popr. uznávajúce len medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Jedna z hlásnych trúb Washingtonu magazín Politico, ktorý sa často považuje za blízky republikánom, sa zase raz vyznamenal. Pred zasadnutím SEF uviedol, že na zozname hostí stále vidno veľa potenciálnych autokratov, diktátorov, násilníkov, vydieračov, obchodníkov s biedou, kazisvetov a politických vyvrheľov. Uverejnil aj ponižujúci zoznam dvanástich pozvaných „zlých osôb“. S nadšením škrekľavého papagája ho zopakovali aj slovenskí verní služobníci a mediálni šíritelia západnej propagandy.
Do heterogénneho, politicky i logicky pochybného zoznamu sa dostali podľa nejasných kritérií Ilham Alijev (prezident Azerbajdžanu), Andrzej Duda (prezident Poľska, proamerický až po korienky vlasov – pozn. autora), Robert Fico (predseda vlády SR), Paul Kagame (prezident Rwandy), Jared Kushner (zakladateľ spoločnosti Affinity Partners, zať Donalda Trumpa – pozn. autora), Li Čchiang (predseda Štátnej rady – vlády ČĽR), Hun Manet (predseda vlády Kambodže), Javier Milei (prezident Argentíny, pravicový neoliberálny populista, ktorý má za vzor USA, chce však späť od Veľkej Británie Malvínske ostrovy – pozn. autora), Amin H. Nasser (prezident a generálny riaditeľ Saudi Aramco, v USA realizuje obchodné aktivity Saudi Aramco spoločnosť Aramco Americas – pozn. autora), Katalin Nováková (prezidentka Maďarska), Mohamed bin Salmán (korunný princ Saudskej Arábie, dovoz ropy zo Saudskej Arábie do USA v decembri 2022 bol 7 363,640 barelov za deň, USA pokračujú aj v realizácii „historickej“ dohody o dodávkach zbraní vo výške viac ako 110 miliárd USD z roku 2017 – pozn. autora), Muhammad bin Abdar Rahmán Sání (predseda vlády Kataru, Katar je strategickým spojencom USA, ktoré ho označujú aj za svojho hlavného spojenca mimo NATO – pozn. autora).
Z prehľadu cítiť neskrývanú neoliberálnu nenávisť. Vzniká podozrenie, že rastúce neúspechy neoliberálnej globalizácie na spôsob USA nesmierne deprimujú nimi vydržiavané média. Všetko, čo sa ctihodným mediálnym kruhom v USA z akéhokoľvek dôvodu nepozdáva, považujú za potrebné napádať a zosmiešňovať. Zabrániť sa tomu nedá, ale na zamyslenie je, prečo tieto mediálne „splašky“ šíria aj nimi nadšení novinári v iných štátoch.
Hoci vo všeobecnosti sme voči pôsobeniu SEF kritickí, uznávame aj jeho pozitívne stránky, lebo dáva priestor na vyjadrenie rozdielnych názorov spravidla kultivovanejšie ako na už spomenutej Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, či bratislavskom Globsecu. Nejde len o prezentovanie odlišností medzi predstaviteľmi partnerov fóra, ale aj názorov osobností, ktoré nepatria k nemu. V oficiálnom programe neboli ani veľkolepé spoločenské podniky ako v Mníchove či Bratislave. Z bohatého programu rozoberieme stručne len tri témy.
O vystúpení Roberta Fica v Davose
Predseda vlády SR vystúpil 17. januára v paneli „Čo očakávať od trhov práce?“, ktorý bol súčasťou témy Vytváranie rastu a pracovných miest pre novú éru. Diskusiu moderovala austrálska novinárka Amanda Druryová z CNBC. Ďalší účastníci diskusie boli Gilbert Fossoun Houngbo (generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie práce), Cina Lawsonová (ministerka pre digitálnu ekonomiku Togo) a Aiman Ezzat (generálny /výkonný/ riaditeľ francúzskej spoločnosti Capgemini, ktorá poskytuje digitálne služby). Vystúpenie R. Fica (v angličtine s prekladom v titulkoch do slovenčiny) v dĺžke necelých 10 minút je prístupné na Facebooku (https://www.facebook.com/robertficosk/videos/686042743690973).
Po vstupe a objasnení zložitostí vývoja Slovenska po novembri 1989 a jeho dôsledkov a súvislostí zdôraznil, že je ľavicový politik, socialista, ktorý trh práce nevníma technokraticky, ale ako spoločenskú záležitosť. Pri riešení problémov trhu práce sa nepýta, čo majú ľudia urobiť pre trh práce, ale čo má trh práce urobiť pre ľudí. Problémom Slovenska je starnutie populácie a nedostatok pracovnej sily, keď chýba približne 100-tisíc pracovníkov. Za prvú výzvu pre vládu označil prilákať na pracovný trh ľudí zo zahraničia. Chystá sa zákon, ktorý skráti lehoty na vydávanie povolení pre nich. Uvažuje sa aj o prilákaní nových investorov cez tzv. zlaté víza. Za ďalší problém označil požiadavky digitalizácie a umelej inteligencie vo vzdelávaní a komplikovanosť jeho zmeny smerom k tomu, čo je potrebné. Hovoril aj o možnostiach sociálneho dialógu, ktorému veľmi verí, pri riešení tohto problému. Sociálny dialóg vyžaduje aj fungujúcu tripartitu. Problémom je aj nezamestnanosť ľudí, najmä tých, u ktorých má dlhodobý charakter. Poukázal pritom na chúlostivosť situácie Rómov. Zakončil úvahami o možnom prechode k 4-dňovému pracovnému týždňu. Pohľad podnikateľov, ktorý bol predtým odmietavý, sa po Covide zmenil. Na začiatok by išlo iba o experiment.
Na sociálnej sieti k vystúpeniu dodal, že v Davose využil príležitosť prezentovať medzi lídrami z celého sveta slovenský názor, ktorý sa opiera o náš bežný život a praktické skúsenosti. Nebude sa nikdy tváriť len preto, že je za hranicami, ako niekto, kým nie je. Zastupoval Slovensko a hovoril veci tak, ako ich vidí, bez politickej korektnosti a tvárenia sa, že problémom sú už len dúhové témy. Máme svoje problémy v sociálnej oblasti a pre neho ako ľavicového politika je kvalita života občanov absolútnou prioritou.
V ďalšom komentári dodal, že absolvoval viacero bilaterálnych rokovaní so zástupcami partnerských krajín a veľkých investorov. Uviedol stretnutia s predsedom vlády Južnej Kórei a predsedom vlády Vietnamu. Stretol sa aj s ministrom zahraničných vecí Saudskej Arábie a ministrom hospodárstva Azerbajdžanu. Spomedzi firiem spomenul rokovanie s vrcholovým manažmentom firmy Volvo.
Neodpustíme si poznámku, že dvaja bývalí predsedovia vlád za rozpadnuté a premenovaní zvyšku OĽaNO, by takéhoto štátnického vystúpenia neboli schopní. A to, že bolo realistické a správne, vyvolalo jedovaté poznámky a hodnotenia opozície, médií hlavného prúdu a kdejakých aktivistov. Chýbali im zrejme podlízavé mantry o nevyhnutnosti podpory Ukrajiny, oddanosti Washingtonu a NATO, poslušnosti v EÚ a pod.
Vystúpenie predsedu čínskej vlády Li Čchianga
Predseda čínskej vlády mal 16. januára samostatnú akciu – vystúpenie v rámci témy Dosiahnutie bezpečnosti a spolupráce vo fragmentovanom svete. Moderoval ho kultivovane K. Schwab.
Reč Li Čchianga bolo o niečo dlhšia ako 25 minút. Začal významom dôvery vo svete, ktorá dnes chýba a je potrebné ju obnoviť v záujme rozvoja a lepšej budúcnosti ľudstva. Zvýraznil prvky, ktoré podľa Číny proces obnovy dôvery podmieňujú:
- koordinácia politiky a makroekonomiky v záujme predchádzania krízam a dosiahnutia globálneho rastu,
- rozvoj medzinárodnej ekonomickej spolupráce, podpora medzinárodnej špecializácie, stabilita dodávateľských reťazcov (kritizoval sankcie, ktoré sa rozšírili v posledných rokoch),
- rozvoj spolupráce v oblasti technológií a vedeckého výskumu, konkurencia je síce prínosná, ale výsledky technologického rozvoja majú slúžiť celému ľudstvu,
- spolupráca v záujme zeleného rozvoja a riešenia klimatických otázok,
- pôsobenie objektívnych a subjektívnych faktorov, v ktorých majú dôležitú úlohu najväčšie mocnosti.
Čína považuje za rozvoj len takú jeho podobu, ktorá prispeje k rozvoju všetkých. Sú to najmä otázky vzťahov Sever – Juh, ale aj Juh – Juh a riešenie otázok chudoby. Čína je otvorená celému svetu. Víta zahraničné investície a snaží sa im vytvárať lepšie podmienky pre pôsobenie. Ich príchod nie je spojený s rizikami, ale s novými výzvami.
Pri charakteristike stavu čínskej ekonomiky a jej rozvoja poukázal obrazne na to, že sa na ňu treba pozerať, ako na veľké veci z väčšej diaľky a v širších súvislostiach. Zdôraznil, že vlani rast dosiahol 5,2 % a prekročil stanovenú úlohu. Zvýšila sa najmä domáca spotreba, v ktorej rastie dopyt po kvalite a čínsky trh sa stáva zaujímavým aj pre zahraničie. Rastie početnosť stredných vrstiev a v podmienkach demografických zmien sa Čína orientuje na talenty. Zvýšenú pozornosť venuje využívaniu nových technológií a zelenej politike.
Prejav zakončil tradične čínskym spôsobom. Povedal, že čínsky nový rok bude rokom draka, ktorý je symbolom sily, rozkvetu a pohostinnosti.
V odpovediach na otázky K. Schwaba sa zaoberal významom ale aj protirečeniami umelej inteligencie, potrebou jej kontroly a čínskymi iniciatívami v tejto oblasti. Zdôraznil aj význam multipolarity v súčasnom svete.
Téma Ukrajiny na Svetovom ekonomickom fóre 2024
Ukrajina sa stala nosnou geopolitickou témou na SEF 2024. Venovali sa jej štyri samostatné akcie. Ešte pred začiatkom zasadnutia boli 15. januára dve tlačové konferencie o nej. Delegácia z Kyjeva bola na fóre asi najpočetnejšia. Išlo najmenej o 7 osôb. Okrem prezidenta v nej boli prvá podpredsedníčka vlády a ministerka ekonomiky Julija Svyrydenková, minister obrany Rustem Umerov, minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, minister spravodlivosti Denys Maljuska, vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak a generálny prokurátor Andrij Kostin.
Ukrajinský prezident mal tiež samostatnú akciu – vystúpenie 16. januára v rámci témy Dosiahnutie bezpečnosti a spolupráce vo fragmentovanom svete. Znovu ho uviedol K. Schwab.
V prejave, ktorý trval 15 minút, V. Zelenskyj koncentrovane a už asi aj nacvičeným hereckým podaním opakoval svoje staré známe reči. Sústredil sa na slovné útoky na Vladimira Putina a Rusko a potrebu zosilňovania sankcií. Hovoril o neodvratnosti ukrajinského víťazstva, na ktoré však potrebuje veľmi veľkú a všestrannú pomoc a podporu celého sveta proti ruskému „zlu“. Vojne s Ruskom podľa neho začala už v roku 2014 po anexii Krymu. Opakoval tézu o nebezpečenstve ruského útoku na Európu, ktorému Ukrajina, ktorá je silnejšia ako bola pred vojnou, vraj bráni. V prejave nebolo ani náznaku o ochote rokovať s Ruskom, hoci na SEF sa malo hovoriť aj o realizácii mierového plánu Ukrajiny. V odpovediach na otázky predsedu správnej rady SEF Børgea Brendea (bývalý nórsky politik), ktoré vyzerali tak, ako keď skúšajúci profesor nechce nechať študenta na skúške za nič prepadnúť, nechýbali ani prvky Zelenskeho teatrálnosti. Nič nového však ani tam nepovedal.
Téme Ukrajiny sa venoval 16. januára aj panel „Ukrajinské horizonty“. Diskusiu viedol Timothy Snyder (historik z USA, odborník na strednú a východnú Európu a ZSSR). Vystúpili v nej Penny Pritzkerová (miliardárska dedička, podnikateľka a bývalá ministerka obchodu USA), Kajsa Ollongrenová (ministerka obrany Holandska), José Manuel Albares (minister zahraničných vecí Španielska), Gitanas Nausėda (prezident Litvy) a A. Jermak.
Ukrajina dominovala aj v dvoch paneloch 17. januára. Prvým bola „Obrana európskeho jednotného frontu“ 17. januára. Diskusiu viedla Roula Khalafová (britská novinárka libanonského pôvodu, ktorá pôsobí vo Financial Times). Vystúpili Sviatlana Cichanovská (bieloruská disidentka), K. Nováková, D. Kuleba, A. Duda a Andrej Plenković (predseda vlády Chorvátska). V druhom sa hovorilo o jednote účelu. Moderovala ho Rebecca Andersonová (britská novinárka zo CNN). Vystupovali D. Kuleba a David Cameron (minister zahraničných vecí Veľkej Británie).
Do tejto oblasti možno zaradiť aj panel „Rusko: Čo ďalej?“, ktorý bol 18. januára, samozrejme bez účasti Ruska. Panel viedol Chris Miller (historik ekonómie z Tuftovej univerzity v Medforde a Somerville, známy najmä ako autor veľmi populárnej práce na Západe „Čipová vojna: Boj o najkritickejšiu technológiu na svete“ z roku 2022). Diskutovali Valdis Dombrovskis (výkonný podpredseda Európskej komisie a komisár pre finančné služby, Lotyšsko), Radoslaw Sikorski (minister zahraničných vecí Poľska), Luminița-Teodora Odobescu (misterka zahraničných vecí Rumunska) a Gabrielius Landsbergis (minister zahraničných vecí Litvy). Organizátorom sa podarilo dať dokopy vyberanú militantnú rusofóbnu (azda okrem rumunskej ministerky) spoločnosť. Pri všetkej úcte k týmto ľuďom išlo len o omieľanie vecí, ktoré sú vzdialené od reality a situáciu iba komplikujú a vyhrocujú. K vytváraniu dôvery vo svete nijako neprispejú.
Pokus Zelenskeho „teamu“ získať ďalšiu podporu a pomoc pre Ukrajinu bol síce vypočutý a aj sa mu tlieskalo, ale k ničomu konkrétnemu, ako sa to často stáva v posledných mesiacoch, neviedol. Nepodarilo sa mu ani ďalej rozvinúť jednostrannú, nerealistickú ukrajinskú mierovú iniciatívu. Zazneli síce rôzne úvahy na túto tému, ale bez toho, aby sa pritom uvažovalo o rokovaniach s Ruskom a teda problém je zbytočné ďalej rozoberať.
Došlo aj k ďalšiemu politickému faux pas ukrajinského prezidenta. Mediálne sa prezentovalo predovšetkým to, že V. Zelenskyj sa najprv chcel stretnúť s Li Čchiangom. Ten však stretnutie odmietol. V. Zelenského to zrejme urazilo a tak spupne vyhlásil, že pre neho predseda vlády ČĽR nie je partner na úrovni, lebo ako prezident by mal hovoriť len s čínskym prezidentom. Chápeme nesmierne ťažké položenie V. Zelenskeho, ale takéto arogantné reči vedú, žiaľ, len k tomu, že jeho medzinárodná autorita stále klesá.
Záver
Rokovanie SEF 2024 bolo zase zaujímavé. Hoci boli štyri hlavné oblasti diskusie, jej obsah sa stal nakoniec tiež rozbitý, ako sa to uviedlo v názve jednej z nich. Prínos fóra okrem toho, že sa zišlo mnoho významných osobností súčasného sveta a „podiskutovali si“, je veľmi ťažké hľadať. Svet podľa predstáv (vedenia) SEF prestáva už takmer úplne fungovať. Aspoň na útechu je, že sa o problémoch hovorilo, aj keď väčšina z tých, ktorí sa nimi zaoberali, nechcú pomery meniť tak, aby sa nespravodlivosť moci a bohatstva zmenila. Dokazujú to už roky.
Za prejav úpadku fóra sa v mnohých médiách považuje najmä skutočnosť, že sa odchádza od (neschopnosti riešiť) ekonomické problémy k témam geopolitickým, spojeným najmä s násilím a konfliktmi. Treba doplniť, že na programe boli aj otázky Blízkeho východu, predovšetkým situácia okolo izraelského útoku na Gazu. Zopakujeme znovu záver o tom, že geopolitické problémy majú v prvom rade hlboký (ale neraz skrytý) ekonomický základ.
Tradičnou výčitkou fóru sa stala aj správa organizácie Oxfam (konfederácie 21 nezávislých charitatívnych organizácií zameraných na zmierňovanie globálnej chudoby), ktorá vo svojom ročnom hodnotení globálnych nerovností zverejnenom 15. januára uviedla, že od roku 2020 päť najbohatších mužov sveta zdvojnásobilo svoj majetok. Za ten čas takmer päť miliárd ľudí na celom svete schudobnelo. Ťažkosti a hlad sú každodennou realitou mnohých ľudí na celom svete. Pri súčasnom tempe bude ukončenie chudoby trvať 230 rokov.
A k zelenej politike a udržateľnosti zo správy Oxfamu dodáme, že najbohatšie 1 % ľudí vlastní 43 % financií celého sveta a produkuje toľko znečisťujúceho uhlíka ako najchudobnejšie dve tretiny ľudstva (ani pani Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, ktorá tiež mala samostatné vystúpenia na fóre, sa vzhľadom na svoje povinnosti nemôže vzdať využívania súkromných lietadiel). Pohľad na detaily tejto správy o dlhodobo narastajúcich rozdieloch života medzi hŕstkou boháčov a rastúcim množstvom chudobnejúcich v dnešnom svete poriadku podľa pravidiel si však vyžaduje samostatnú analýzu.
