Výstredný Boris Johnson sa po mrzkom konci vo funkcii britského premiéra takmer úplne stratil z pozornosti západných médií hlavného prúdu. Ide však o jedného z typických predstaviteľov západnej politiky, v ktorej sa to len tak hmýri podobnými zvláštnymi existenciami (patria tam aj desiatky slovenských „politikov“ z tragickej éry hegeromatovičovlády podporovanej čaputovčinou, ktorej koniec sa blíži, ale ktovie ako dlho budeme ešte kruto pociťovať dopady jej diletantského pôsobenia). Z času na čas však môžu takéto persóny svojsky rozvíriť aj tak nepokojnú hladinu západnej politiky nejakým komediálnym vystúpením.
Zopakujeme to, čo sme o B. Johnsonovi napísali v čase, keď hasla jeho hviezda (september 2022) – ide škandalózneho politika, ktorý je navyše patologickým klamárom. Za peniaze je zrejme ochotný urobiť čokoľvek. Na rozdiel od niektorých britských premiérov, ktorí sa po strate kresla aj z omnoho menej hanebných dôvodov, vzdali miesta v Dolnej snemovni, B. Johnson to neurobil. Podľa Nezávislého úradu pre parlamentné normy (Independent Parliamentary Standards Authority) je od apríla 2023 základný ročný plat poslanca Dolnej snemovni 86 584 libier. Môže byť zvýšený o príplatky za rôzne funkcie, ktoré poslanec zastáva. Okrem platu majú poslanci nárok na ďalšie príspevky, najmä na pokrytie nákladov na prevádzku kancelárie a zamestnávanie zamestnancov, udržiavanie bydliska vo volebnom obvode alebo v mestskej časti 1 v Londýne.
Príbeh B. Johnsona je organickým prvkom definitívneho úpadku „ctihodnej“ britskej morálky v neoliberálnych podmienkach, kde libry (doláre, eurá) samozrejme nepáchnu, ale je o ne čoraz väčšia núdza. Historicky bolo využívanie všelijakých výhod britskej moci na úkor obyvateľstva vlastného štátu i sveta odvrátenou, málo medializovanou stránky vychvaľovania vlády „gentlemanov“. Nezabúdajme ani na to, že bohatstvo a moc Londýna sú postavené predovšetkým na násilí spojenom s drancovaním kolónií a miliónmi ľudských obetí.
Napriek pokrytectvu britskej elity však boli klamstvá B. Johnsona aj pre kolegov poslancov prisilným „čajom“. Svetu možno klamať, ale nám nie. A tak vytvorili parlamentný vyšetrovací výbor, ktorý preveroval, či im neposkytol nepravdivé vyjadrenia o večierkoch vo vládnych budovách v čase platnosti pandemických obmedzení. Aféra sa stala mediálne známou ako Partygate. Pri jej policajnom vyšetrovaní už pokutu dostal.
Potom ako sa B. Johnson dozvedel, že vyšetrovací výbor rozhodol, že bude čeliť postihu aj za zavádzanie parlamentu, 9. júna oznámil, že „s okamžitou platnosťou“ odstupuje z funkcie poslanca Dolnej snemovne, ktorým bol v rokoch 2001 – 2008 a znovu od roku 2015. Doplníme, že vykonával aj funkcie primátora Londýna (od mája 2008 do mája 2016), ministra zahraničných vecí a záležitostí Spoločenstva (od júla 2016 do júla 2018) a dvakrát premiéra (od júla 2019 do septembra 2002 – zároveň bol aj vodcom Konzervatívnej strany). Napriek tomuto úctyhodnému zoznamu úradov, ktoré viedol, skončil vďaka svojej výstrednosti a klamstvám so zlým renomé. Zriadením vyšetrovacieho výboru sa však cítil veľmi dotknutý. Vyhlásil, že úmysel viesť konanie proti nemu ho prekvapil a pre istotu obvinil svojich oponentov, že sa ho snažia vyhnať z parlamentu (ale jeho odvolanie z postu premiéra iniciovali konzervatívci).
Na adresu B. Johnsona odznieva stále veľa ostrých vyhlásení. Bývalá vodkyňa Strany zelených Anglicka a Walesu Caroline Lucasová na Twitteri v súvislosti s udalosťami posledných dní napísala, že „každý vedel, že nie je spôsobilý zastávať verejnú funkciu ešte predtým, ako sa stal poslancom. Ale toryovia (konzervatívci – pozn. autora) z neho urobili svojho vodcu a pozrite sa, čo sa stalo niekoľko hodín po udelení jemu a jeho nominantom šľachtického stavu“.
Ospravedlňujeme sa za množstvo odbočiek od hlavnej témy a doplnkov, ale treba poukázať aj na to, že po B. Johnsonovi sa premiérkou stala nadšená, angažovaná, ale neschopná Liz Trussová. Išlo o ďalší symptóm personálnej krízy v britskej politike, predovšetkým medzi konzervatívcami, ktorí ju veľmi rýchlo odvolali. Aj tak však vytvorila historický politický britský „antirekord“, keď na čele vlády bola len 50 dní. Ani ona sa poslaneckého miesta nevzdala.
Do šľachtického stavu bol B. Johnson podľa médií povýšený 2. júna. Oficiálne oznámenie sme zatiaľ v zložitom informačnom systéme monarchie nenašli. Medializuje sa však to, že nastali nezrovnalosti v počte ďalších menovaní. B. Johnson navrhol 16 povýšení, ale z nich sa realizovalo len osem. K zvykom britskej politiky totiž patrí, že tieto osoby sa môžu navrhnúť aj za „dobré služby“ pre premiéra (vládu). Nebudeme rozoberať komplikovaný, málo prehľadný proces, spojený s anachronickými bizarnosťami. Na dokreslenie obrazu expremiéra poukážeme na vyjadrenia Hannah Whiteovej riaditeľky Inštitútu pre vládu (Institute for Government), ktorá uviedla, že situácia, ak „menovacia komisia“ zamietla asi 50 % z navrhnutých na šľachtický titul, je výrazne nad priemerom, ktorý je okolo 10 %. Podľa nej ide o ďalšie potvrdenie Johnsonovej povesti ústavnej ľahkomyseľnosti.
V rozhovore pre Times po ohlásení svojho kroku B. Johnson „precítene“ povedal, že sa mu bude z parlamentu ťažko odchádzať. Cíti sa byť oklamaný a je otrasený z toho, že výbor ho nedemokraticky ocenil s takou nehoráznou zaujatosťou. Bolestínsky zdôraznil, že všetko to sa stalo napriek tomu, že uskutočnil Brexit, získal najvyššie víťazstvo pre konzervatívcov od čias Margaret Thtacherovej, zaistil najrýchlejšiu vakcináciu zo všetkých veľkých európskych štátov a patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny.
Podľa mediálnych zdrojov B. Johnson vo veľkom využíva zdroje od ukrajinských lobistov, za ktoré sa angažuje pri šírení londýnskeho pohľadu na Ukrajinu. Uvádza sa, že dostal už milióny libier. Patril k poslancom, ktorí mali za aktivity mimo parlamentu najvyššie príjmy. Po odchode z kresla poslanca zatiaľ vraj neuvažuje o návrate do politiky. Podľa médií sa chystá „spolupracovať“ s veľkými fondmi, ktoré Západ pripravuje na rekonštrukciu Ukrajiny po skončení vojny. Z budúcnosti si teda ani bez poslaneckého kresla nerobí ťažkú hlavu. To, či pri svojom výstrednom konaní dokáže niečím prispieť k riešeniu problémov Ukrajiny, nebudeme radšej rozoberať.
Návrat B. Johsnona do politiky však niektoré zdroje nevylučujú. Poukazujú na to, že aj napriek svojmu štýlu správania spojeného s výstrednosťou i kontroverznosťou má stále ešte priaznivcov. A chaos, ktorý vládne aj vo Veľkej Británii, je pre podporu takýchto „neštandardných“ osôb dobrou živnou pôdou.
Po rozhodnutí B. Johnsona oznámili svoj odchod z parlamentu dvaja ďalší konzervatívni poslanci. Sú to to Nadine Dorriesová (ministerka pre digitalizáciu, kultúru, médiá a šport v jeho vláde od septembra 2021 do septembra 2022 – tento úrad sa niekedy ironicky označuje za rezort „zábavy“) a Nigel Adams, ktorí sa považujú za jeho blízkych spojencov. Podľa médií boli obaja medzi tými, ktorí menovanie za šľachticov očakávali, ale k nemu asi nedošlo.
Pred konzervatívcami vedenými Rišim Sunakom teda vyvstáva otázka predčasných volieb v troch obvodoch. Nehrozí však zmena pomeru síl, lebo zo 650 miest v parlamente majú opozičné strany spolu len 287 kresiel a okrem toho sú 7 „abstencionisti“ za radikálnu severoírsku Sinn Féin, korí nehlasujú. A tak sa s „anglickým“ pokojom nič nestane.
Extravagantný duch B. Johnsona teda medzi konzervatívcami naďalej máta. Ani súčasný premiér nemá však v strane bezvýhradnú podporu a to nehovoríme o verejnej mienke. Nový kráľ, ktorý bol s pompou za veľkých výdavkov korunovaný, tiež nemá autoritu svojej predchodkyne. Monarchia nezadržateľne upadá.
Atmosféra v spoločnosti nie je dobrá, lebo ju zaťažujú vážne sociálno-ekonomické problémy vo viacerých oblastiach. A štrajkuje sa ostošesť. Paradxone sa najviac snažia vytvárať ten správny obraz hrdého Albiónu a zlepšiť pochmúrnu náladu v spoločnosti správy britských spravodajských služieb o Ukrajine a Rusku. „Informácie“ sú v duchu tradícií britskej historickej lži možno zaujímavé, ale sugestívne a tendenčné a málokedy sa ukážu ako pravdivé.
Snaha ukázať nejakú novú silu upadajúceho kráľovstva sa napriek megalomanským rečiam vládnych predstaviteľov, nedarí. Otázne je, aký potenciál by sa k tomu mohol využiť, keď nielen ekonomicky ale aj bezpečnostne je štát oslabený.
Vodca opozície labourista Keir Starmer žiada vypísanie predčasných parlamentných volieb, aby sa k 13 rokom neúspešného vládnutia toryov vyjadrila verejnosť. Parlamentné voľby by mali byť najneskôr v januári 2025, ale aj vo Veľkej Británii platí, že kapry si rybník nevypustia a vzhľadom na nízke preferencie konzervatívcov sa s ich predčasným vypísaním aktuálne neuvažuje. Počíta sa s nimi najskôr v októbri či novembri 2024. Problémom je aj to, že v zložitých pomeroch nemajú ani labouristi, ktorí sa priveľmi posunuli do „stredu“ („zlikvidovali“ si aj príliš ľavicového vodcu Jeremyho Corbyna) víziu zmeny na pomoc upadajúcej monarchii a jej vyvedeniu z dlhodobých ťažkostí.
A ešte niečo celkom na nakoniec aj mravokárne. Nepoznáme slovenského politika, ktorý by bol otvorene stúpencom B. Johnsona, či napodoboval jeho výzor alebo konanie. Nech je však jeho príbeh varovaním pre už spomínanú končiacu hegeromatovičovládu podporovanú čaputovčinou. Stáva sa, že klamárov ich reči a skutky niekedy nečakane a kruto dobehnú. Je to najmä vtedy, keď si myslia, akí sú prefíkaní a nič sa im nemôže stať. V prvom rade im to však musia „spočítať“ voliči.
