Začiatok roka, keď je v poľnohospodárstve menej práce, vytvára aj viac možností pre protesty poľnohospodárov (po starom sa vo viacerých jazykoch používa ešte slovo roľníci, po novom anglosaskom papagájčení ide už len o farmárov). Aj na nich dopadajú čoraz ťaživejšie nerozumné a nezmyselné kroky bruselskej neoliberálnej politiky. Hoci posledné desaťročia patria poľnohospodári k tej časti pracujúcich, ktorí protestujú menej, predsa len ich trpezlivosť v podmienkach rôznych sociálno-ekonomických experimentov je už vyčerpaná a začína sa prejavovať hnev.
Niektoré zdroje uvádzajú, že v súčasnosti sa v poľnohospodárstve vytvára len 1,4 % HDP EÚ, ale ukazuje sa, že roľníci sú schopní spôsobiť veľké problémy. Do kríz čoraz viac sa prepadajúcej EÚ okrem dlhoročných protestov poľnohospodárov priniesli nový „druh starostí“ vlaňajšie protesty v niektorých štátoch v strednej a juhovýchodnej Európe proti lacnému ukrajinskému dovozu spojené najmä s blokádami hraničných priechodov.
Masové protesty poľnohospodárov sa odlišujú od iných masových protestov, ktoré sú dnes časté a súvisia so všelijakými, navzájom protichodnými, neraz okrajovými až bizarnými problémami. Ako sa ukazuje, „zatiahnutie“ traktorov a poľnohospodárskej techniky, ktoré ináč veľmi nevidieť, do miest a na cesty (vrátane diaľnic), prináša problémy nielen pre políciu, ale špecificky aj pre vládnu moc. Negustiózne, ale účinné je vysypanie hnoja, hnijúcich produktov a iné „poľnohospodárske“ znečistenie komunikácií, pri ktorom sa nepoužíva násilie niekedy sprevádzajúce iné protesty.
O pozadí veľkej vlny protestov roľníkov
v starých členských štátoch EÚ v roku 2024
Už od začiatku tohto roka sa rozbehla nezvykle veľká vlna poľnohospodárskych protestov v starých členských štátoch EÚ. Jej vypuknutie nebolo pre „realistov“ ničím prekvapujúcim. Jednak preto, že menšie protesty sa uskutočňujú už dlho i často a jednak preto, lebo zoznam sťažností poľnohospodárov je už nejaký ten mesiac veľký i pestrý a stále sa „dopĺňa“.
Široká škála nespokojnosti začína pri viacerých nezmyselných a prešpekulovaných krokoch zelenej politiky (na Slovensku sa smutnou vizitkou obdobia matovičo-hegero-ódorovského trojvládia stalo bašovanie rezortu životného prostredia pod vedením diletantského stranícko-politického turistu Jána Budaja). Pokračuje cez dopady inflácie, pokles príjmov a rast nákladov (energia, hnojivá a doprava) na produkciu, z ktorého však obchod (najmä nadnárodný) ďalej profituje. Patrí sem aj zvyšovanie lacného a menej kvalitného dovozu. Končí sa pri sťažovaní sa na zložité právne predpisy, administratívne preťaženie spojené najmä s požiadavkami Bruselu a jemu sa podriaďujúcich národných vlád (pozri aj Anton Julény: Protesty nespokojných poľnohospodárov, Slovo, 30. januára 2024).
V niektorých štátoch suchá, záplavy alebo požiare spôsobené klimatickými zmenami zničili časť úrody a poľnohospodári nie sú spokojní s výškou náhrady. Špecifické problémy pre časť poľnohospodárov vznikajú v súvislosti s požiadavkami ochrancov zvierat. Negatívne dopady na poľnohospodárov majú aj niektoré „iniciatívne“ návrhy národných vlád atď.
Hoci poľnohospodári v EÚ protestovali od jej vzniku už veľakrát, až v roku 2023 sa začalo poukazovať na to, že ich situácia sa dramaticky zhoršuje. Dnes poukazujú na to, že zarobiť si slušné živobytie je čoraz ťažšie. Nárast nákladov a pokles príjmov viedol k výraznému rastu ťažkostí poľnohospodárov. Dotácie z fondov EÚ, ktoré sú v starých členských štátoch vyššie ako v nových, už nestačia na kompenzáciu vznikajúcich ťažkostí, najmä v dôsledku plnenia požiadaviek scestnej zelenej politiky. Možno ide o potrebné kroky, ale poľnohospodári kritizujú, že sa pri tom často vychádza len zo „zelenej ideológie“ bez spojenia s realitou poľnohospodárstva. Navrhované kroky bez potrebných finančných prostriedkov sú nereálne. A to poľnohospodári neprotestujú proti dvom kľúčovým veciach bezhlavo presadzované Bruselom, ktoré stoja veľa peňazí a im sa nedostávajú – podpora Ukrajiny a migrácie.
Veľké protesty začali v Nemecku, kde k nim došlo už v decembri 2023. Hlavná akcia trvala od 8. januára do 15. januára. Skončila veľkým zhromaždením v Berlíne pri Brandenburskej bráne, kam prišlo vyše 10 000 ľudí a cesty blokovalo asi 6 000 traktorov. Podľa Nemeckého združenia roľníkov (Deutsche Bauernverband) sa v ten deň do protestov v celom Nemecku zapojilo asi 100 000 ľudí. Zástupcovia protestujúcich sa stretli v Bundestagu s predstaviteľmi vládnej koalície, ale k splneniu požiadaviek roľníkov nedošlo (pozri František Škvrnda st.: V Nemecku na začiatku roka nič potešujúce, Slovo 17. januára 2024). Nemecko zápasí nielen s poklesom výroby a spotreby, ale aj s finančnými problémami a roľníci sú jednou zo skupín pracujúcich, ktorých sa to špecificky dotýka.
Protesty odvtedy s malými prestávkami pokračujú doteraz. Poukážeme len na to, že asi 400 traktorov (z ohlasovaných 2 000) jazdilo 3. februára okolo letiska vo Frankfurte nad Mohanom. Polícia bola spokojná, lebo pôvodne očakávané ťažkosti v doprave nenastali.
Poľnohospodárske protesty v buntošiacom Francúzsku
K zosilneniu protestov v rámci EÚ došlo po ich rozšírení vo Francúzsku. Od 18. januára ich v spojení s blokádou ciest organizujú poľnohospodárske zväzy (odbory): Národná federácia zväzov poľnohospodárov (Fédération nationale des syndicats d’exploitants agricoles – ďalej len FNSA), Mladí poľnohospodári (Jeunes agriculteurs – ďalej len JA), Koordinácia vidieku (Coordination rurale – ďalej len CR) a Roľnícka konfederácia (Confédération paysanne – ďalej len CP).
Sila a rozsah protestov sa stali aj jednou z prvých tráum nového predsedu vlády macronovského protežanta Gabriela Attala (*1989, najmladšieho v dejinách Francúzska), ktorý nastúpil do funkcie 9. januára. Podľa médií 26. januára boli protesty vo vyše 80 z 95 departementoch na európskom území Francúzska. Predseda vlády sa situáciu snaží upokojiť opatreniami pomoci pre poľnohospodárov, ktoré oznámil 26. januára. Protestujúci ich však považovali za nedostatočné a vyzvali k pokračovaniu akcií. 29. januára G. Attal prijal delegáciu poľnohospodárskych zväzov. O. i. prisľúbil núdzovú finančnú pomoc a zvýšenie kontroly dovážaných potravín.
FNSA a JA (z okolia Paríža) oznámili spoločné obliehanie hlavného mesta na dobu neurčitú od 29. januára. Ministerstvo vnútra nasadilo svoje sily, aby sa vyhlo blokáde Paríža a Rungisu (centrálny trh Paríža, ktorý je určený na zásobovanie celého regiónu Île-de-France a predstavuje najväčší trh s poľnohospodárskymi výrobkami na svete). Na zabránenie vjazdu traktorov do veľkých miest sa zmobilizovalo 15 500 policajtov. Polícia mala zasahovať až v krajnom prípade. Po vniknutí protestujúcich do skladovacích priestorov v Rungise a spáchaní škôd v nich bolo zadržaných 91 osôb, časť z ktorých časť bola po krátkom čase prepustená.
Podporu protestujúcim vyjadrilo viac ako 50 environmentálnych organizácií, ktoré pôsobia vo Francúzsku. Odmietajú byť označované za nepriateľov poľnohospodárov a vyzývajú pripojiť sa pripojiť k ich mobilizácii a brániť roľnícky svet. Uvažuje sa aj o tom, že k protestujúcim sa pridajú aj zamestnanci z iných oblastí (taxikári, učitelia, elektrárne).
Niektoré produkty sa už začínajú míňať a 31. januára vznikli problémy s dodávkami potravín do supermarketov. Protestujúci sa pripravovali blokovať aj ďalšie veľké mestá a cesty vo viacerých regiónoch.
FNSA a JA 1. februára ukončili blokádu Paríža a vyzvali na nové formy mobilizácie. S ukončením blokád nesúhlasila CP. Hovorí o pokračovaní blokovania nákupných stredísk rozsiahlej distribúcie a potrebe zamerať sa na predátorov sedliackych príjmov. Cez víkend (3. a 4. februára) bol relatívny pokoj a očakáva sa, aký bude vývoj.
Macronovská moc má pamäti hnutie Žltých viest, ale aj odborárske protesty proti penzijnej reforme od januára do júna 2023 a protesty v júni a júli 2023 po usmrtení 17-ročného rozvážača pizzy alžírskeho pôvodu Nahela Merzouka pri zásahu polície po viacnásobnom porušení dopravných predpisov. Pretrvávanie protestov poľnohospodárov by síce nemalo moc Emmanuela Macrona „povaliť“, ale ju môže výrazne oslabiť. Na rozdiel od spomenutých predchádzajúcich protestov ich nesprevádza násilie.
Vo Francúzsku je jednoznačne najviac masových protestov v EÚ, pričom Paríž nemá úspechy ani v zahraničnej politike. V podmienkach narastajúcej polarizácie spoločnosti to naháňa vodu na mlyn Marianne Le Penovej, ktorá chce zvíťaziť v prezidentských voľbách v roku 2027.
Protesty v ďalších starých členských štátoch EÚ
Na znak solidarity s francúzskymi poľnohospodármi sa začali protesty aj v Belgicku, najprv v jeho valónskej časti, pričom ich sprevádzali tiež brzdenie dopravy traktormi. V týždni od 29. januára protesty zosilneli a pridali sa k nim aj flámski poľnohospodári. Protestujúci 30. januára 2024 zablokovali na 36 hodín Zeebrugge, jeden z najväčších prístavov v Európe. Obchodné reťazce v Belgicku začali mať problémy so zásobovaním, lebo poľnohospodári zablokovali svoje distribučné centrá.
Veľký medzinárodný ohlas mali „divadelné kúsky“ protestujúcich v Bruseli, kde 1. februára v deň začiatku summitu EÚ okrem „upchávania“ ulíc traktormi, ohadzovali Európsky parlament vajcami. Zapaľovali pri tom aj baly slamy. Na ich hasenie sa použili vodné delá.
Aj v ďalších západoeurópskych štátov protestujú poľnohospodári. Využívajú sa pri tom rovnaké postupy, najmä blokádu ciest (spomaľovanie dopravy) traktormi, znečisťovanie komunikácii a zastavenie (znižovanie) dodávok poľnohospodárskych produktov.
V Holandsku dochádza k protestom poľnohospodárov od októbra 2019. Naposledy boli masové protesty poľnohospodárov proti špecifickému vládnemu plánu na zníženie emisií dusíkatých látok v marci 2023. Pod vplyvom protestov vo Francúzsku sa „aktivizovali“ aj holandskí poľnohospodári a vo februári začali blokovať cesty (vrátane diaľnic) a niektoré hraničné prechody s Belgickom. Od roku 2019 pôsobí Hnutie poľnohospodárov a občanov (BoerBurgerBeweging), ktoré vo voľbách v novembri 2023 získalo 7 kresiel v 150 člennom parlamente. Hnutie sa považuje nielen za agrárne, ale sa označuje aj za pravicovo-populistické (čo radi robia najmä neoliberáli, ktorým problémom obyvateľstva nechcú rozumieť).
V Taliansku začali menšie protesty už na začiatku druhej polovice januára a postupne silnejú. Na čele protestov stojí Confagricoltura (Všeobecná konfederácia talianskeho poľnohospodárstva), ktorá pôsobí už od roku 1920. Hlavným objektom nespokojnosti talianskych roľníkov je poľnohospodárska politika Brusel. Niektoré zdroje poukazujú na to, že sa začína dariť koordinovať akcie v rámci celého štátu. Blokujú sa veľké mestá, najmä Rím, Bologna, Florencia, Miláno a Neapol. Cieľom jazdy traktorov sa stáva Rím a uvažuje sa až o ceste do Bruselu.
Španielsko bolo postihnuté vlani veľkým suchom. Španielske poľnohospodárske združenia plánujú vo februári začať protesty kvôli nespokojnosti s prísnymi európskymi predpismi a nedostatkom vládnej podpory.
V Portugalsku sa zatiaľ len uvažuje o začatí protestného hnutia. Národná konfederácia poľnohospodárstva ešte termíny akcií oficiálne neoznámila.
Možno povedať, že poľnohospodárske protesty „zachvátili“ väčšinu štátov starej európskej „12“. Výnimkou sú len malé štáty – Dánsko, Írsko (pričom v nich je relatívne významná poľnohospodárska produkcia) a Luxembursko, lebo Veľká Británia je už mimo.
Nespokojnosť roľníkov v postsocialistických štátoch je tiež veľmi veľká. Ide najmä o Poľsko. Roľníci avizujú od 9. februára veľký celoštátny 30-dňový protest. Aktivity v tomto smere sú aj v Maďarsku a Rumunsku. Protesty v postsocialistických štátoch je vhodné rozobrať samostatne, lebo sú v nich aj iné momenty ako na Západe.
Záver
Stav poľnohospodárstva v EÚ je neveselý. Jednotlivé štáty problémy, ktoré sa hromadili roky, nemôžu riešiť len samostatne. V EÚ treba urobiť kroky, ktoré zabezpečia spravodlivejšie ceny pre poľnohospodárov a prispejú aj k plynulejšiemu a stabilnejšiemu prechodu k ekologickému hospodárstvu. Aj s ohľadom na medzinárodnú konkurenciu je potrebné poľnohospodárom poskytnúť istoty, aby aj oni mohli profitovať z vízie zelenej dohody EÚ.
Európska komisia 31. januára v zhone oznámila plány na ochranu poľnohospodárov v EÚ pred lacným dovozom z Ukrajiny a umožnenie využívania časti pôdy, ktorá bola nútená ležať ladom z ekologických dôvodov. Otázka je, ako a kedy sa to pri ťažkopádnosti bruselskej byrokracie, ktorú preukazuje vždy, keď robí niečo pre obyvateľstvo, prejaví. Okrem toho neoliberáli zvýšené dotácie či úľavy pre poľnohospodárstvo budú už z princípu odmietať. A to treba vidieť ešte aj čoraz zhubnejší vplyv tlaku Washingtonu na súčasné neschopné vedenie EÚ.
Voľby do Európskeho parlamentu sa však blížia a nervozita pred nimi začína narastať. Vládnuce kruhy v Bruseli sa v týchto podmienkach obávajú aj následkov protestov poľnohospodárov.
V stratenom mierovom projekte EÚ sa radšej nespomína stará obrazná dilema zbrane či maslo. Napriek všetkým výkrikom jastrabov o vojenských hrozbách a o tom, že keď nebudeme mať zbrane, raz nemusíme mať ani maslo, treba dôrazne namietnuť. Keď raz nebude maslo, nebudú ani zbrane. Bez potravinovej bezpečnosti sa nedosiahne ani ľudská bezpečnosť, ktorú nezaisťujú len zbrane.
