Nepatrím k moralistom, nesledujem bulvár a za normálnych okolností by som sa nevyjadroval k súkromnému životu Borisa Kollára. Ale bol to on, ktorý z neho svojou tlačovou konferenciou urobil nechutnú verejnú záležitosť. Chcem povedať, že som náchylný uveriť, že Barbora Richterová nekonala na vlastnú päsť, že jej správanie v tomto období má za cieľ poškodiť pred voľbami politický subjekt Sme rodina. Ono to napokon veľa vypovedá skôr o nás ako o tomto politikovi, keď Borisa Kollára nedobehli ani jeho kšefty, ani jeho mafiánska minulosť, ale až zrútenie predstavy o ňom ako o starostlivom otcovi, ktoré jeho podporovateľky neuniesli. A rozhodne teraz nebudem robiť sudcu, ako to v skutočnosti bolo, či bol v ohrození života jeho syn alebo jeho expartnerka. Chcem povedať hlavne jednu vec.

Boris Kollár si postavil svoju kampaň na slogane „Buďme normálni“. Normálne však nie je prefackať matku, ktorá v amoku odhodila svoje dieťa, ale postarať sa o to, aby takejto žene starostlivosť o syna odobrali. A normálne je ukončiť s takouto ženou vzťah, a nie urobiť jej ďalšie dieťa. Čo je však pre mňa absolútne šokujúce, bola reakcia Borisa Kollára na svoje zlyhanie. Chápal by som, že Borisovi Kollárovi niekto poradil, aby sa vyhovoril na emočný skrat. Indícií o násilníckych sklonoch predsedu hnutia Sme rodina je však až príliš veľa. Klamala Richterová, že ju zbil do bezvedomia? OK. Klamal Kočner, že dokopal tehotnú Krištúfkovú? No, dobre. Klamal novinár Pavel Jacz, že Kollár bol členom Žaluďovej mafiánskej bandy, ktorá ho za bieleho dňa dokopala na Námestí SNP v Bratislave? Hm… Ani to však nie je dôvod, prečo píšem tento článok.

To, čo ma šokovalo, bolo včerajšie vyhlásenie Borisa Kollára (a opakované potvrdenie a zdôraznenie tohto stanoviska dnes na TA3), že necíti žiadnu vinu a že by sa zachoval rovnako aj v budúcnosti. Ľudsky chápem strach Borisa Kollára o svojho syna. Ale pripomínam, že on nie je súkromná osoba, ale druhý najvyšší ústavný činiteľ v tomto štáte. A že toto sa nepodobalo na vyhlásenie predsedu NR SR, ale na vyhrážku mafiána. V právnom štáte nemôže šéf zákonodarného zboru brať spravodlivosť do vlastných rúk. Zodpovedný štátnik nemôže dávať verejnosti takýto vzor. Musí si byť vedomý toho, že jeho správanie ovplyvňuje spoločnosť a jej vzťah k dodržiavaniu zákonov a pravidiel civilizovaného štátu. Hanbím sa za to, že toto je nástupca Jozefa Miroslava Hurbana. A keby mal v sebe len kúsok cti, tak po takomto vyhlásení okamžite odstúpi z postu predsedu parlamentu. Bez ohľadu na to, ako sa incident skutočne odohral – to už asi nezistíme – Boris Kollár nepochopil, že skutočné prerazenie dna je až jeho verejná obhajoba násilia bez vedomia vlastného zlyhania. To je jednoducho niečo, čo táto spoločnosť, už aj tak dosť morálne zdevastovaná, nesmie za žiadnych okolností pripustiť.

Zdroj: Eduard Chmelár, Facebook