V ostatnom čase vnímam od niektorých politikov názor, že štát sa dá úspešne riadiť ako firma. Taktiež počúvam a čítam ako štát nedokáže niekedy úspešne manažovať firmy vo svojej správe .
A tak si kladiem často otázku. Je to problém manažérov, vlád, národnej kultúry alebo ide o principiálnu nezlučiteľnosť efektivity a štátneho manažovania?
Myslím si, že je mylné tvrdenie, že viest štátne inštitúcie by mali úspešní manažéri z privátneho sektoru, ktorých treba dobre zaplatiť.
Niektoré schopnosti takýchto manažérov by sa však dali využiť aj vo vláde. Napríklad presvedčivé vodcovstvo, zodpovednosť a dlhodobé plánovanie.
Zastávam však názor čo sa riadenia firiem týka, že na to je obchodný zákonník, a je až
neúctou, ak niekto na jeho roveň dáva Ústavu.
Obchodný zákonník určuje spôsob fungovania firiem, avšak nie ich zamestnancov.
Nedáva im slobody a nezaručuje im práva. Zamestnanci sa skôr opierajú o Zákonník práce, ktorý zase majiteľom korporácií veľmi nevonia.
Nad tým všetkým je však zákon zákonov – Ústava SR, a na základe tej funguje náš štát. Myslím si, že štát je oveľa komplexnejší a takmer všeobsiahly mechanizmus zabezpečujúci demokraciu .
Vyjadrenia o tom, žeštát treba riadiť ako firmu netreba brať na ľahkú váhu, ale práve naopak
treba spozornieť a razantne odmietať takéto nazeranie na demokraciu.
Tá nemusí byť vždy najefektívnejšia a najlacnejšia, o čo sa snažia vlastníci firiem, ale veď demokracia čosi stojí.
Na druhej strane si však myslím, že používanie moderných manažérskych systémov v riadení štátu by bolo potrebné .
Štát nie je o dosahovaní zisku (aj keď niektorí politici zisk pri riadení štátu určite dosahujú) ale aspoň o dlhodobom vyrovnanom rozpočte. Tak, ako to funguje vo väčšine rodín.
Stačí sa však pozrieť na dnešný štátny dlh mnohých krajín. Takíto politici zjavne nedokážu kvalifikovane riadiť možno ani trafiku, nieto ešte celý štát.
Dobrým vlastníkom môže byť len ten, kto má silnú motiváciu a je jasne identifikovateľný, teda aj jasne zodpovedný za prípadný neúspech.
Pripúšťam, že niekedy štát treba naozaj riadiť ako firmu. Môže to platiť najmä v čase krízy.
Dušan Piršel
Mnohé pochybnosti a úvahy v článku majú opodstatnenie v súčasnom stave našej spoločnosti, keď sa síce vo všetkých možných tvaroch a súvislostiach používa magické slovo „demokracia“, ale v skutočnosti náš systém nie je demokratický. Chýbajú najpodstatnejšie atribúty demokracie, v prvom rade najmä nezávislosť zákonodarnej a výkonnej moci (a aj súdnictva, tiež kontroly, prokuratúry, polície, …). Politické strany prevzatím moci po voľbách „obsadia“ výkonnú moc aj zákonodarnú moc, robia si zákony pre seba, a stávajú sa na volebné obdobie prakticky totalitnými diktátormi, ktorých „vládnuci ľud“ nemá šancu korigovať…
Pri takýchto podmienkach absencie „vyššieho nadriadeného“ si každý manažérsky truhlík „trúfa“ riadiť spoločnosť ako firmu, veď riadiť firmu tak, že sám si podľa svojvôle stanovujem plány a pravidlá (zákony) je manažérsky raj…
Ale treba si uvedomiť, že ak chceme hovoriť o demokracii, kde ľud má vládnuť ľudu (sám sebe!), je najlepším prirovnaním model akciovej spoločnosti, v ktorej celé osadenstvo firmy, všetci pracovníci firmy, sú súčasne spoločným dielom aj akcionármi tejto firmy, z tohto titulu majú najvyššiu moc vo firme, a teda zvrchovane určujú pravidlá fungovania firmy a rozhodujú o tom, ako chcú aby ich firma fungovala! A manažéri v akciovej spoločnosti sú len na to, aby čo najlepšie splnili predstavy akcionárov…
Aby to podľa modelu akciovej spoločnosti fungovalo, primárne stačí aby sa vybudovala štruktúra, ktorá bude trvalo zabezpečovať vytváranie spoločného väčšinového názoru a vôle voličov (akcionárov) pekne zdola od volebných okrskov, cez obce, okresy až po národnú radu. Žiadne politické strany, len zbor poslancov, ktorý v pyramidálnej štruktúre z názorov a vôle ľudu vygeneruje pokyny pre výkonnú moc (manažérov) na všetkých úrovniach spoločnosti (ako najvyšší zvrchovaní neobmedzení akcionári)…
Kvalitní manažéri firmy, analógia súčasnej štátnej správy (od vlády až po miestne úrady), by v zmysle pravidiel (nie iba obchodného zákonníka, ale celej legislatívy štátu!) mali na starosti správu spoločnosti, podľa pravidiel a plánov daných voličmi (akcionármi), a v prípadoch potreby odchýlok od daných plánov by si vyžiadali rozhodnutie národnej rady (akcionárov) o zmene plánu, zmene pravidiel… Myslím, že by to bolo celkom životaschopné, a pritom by sa eliminovali súčasné absurdity, že manažéri (štátni úradníci) si neobmedzene sami rozhodujú čo chcú robiť a s akými pravidlami…
Dobrý večer. Tlieskam Vášmu komentáru. Chýbajú nám autority a smerujeme k chaosu. S dokonalou úctou. Piršel