Diskusie k článkom v našich denníkoch či na sociálnych sieťach sú plné nenávistných komentárov.
Chcem sa mýliť, ale začínam to vnímať to ako nenávistnú epidémiu. Uvedomujem si, že mnoho vecí v našom živote vychádza z nespokojnosti prežívania vlastných hodnôt, nedosiahnutých cieľov a straty vízie k zmene a postupnej progresie v čase.
Vznik nenávisti obyčajne predchádza výrazná nespokojnosť, vyvolaná neželaným vývinom udalostí, alebo systematické nakopenie slabších vplyvov zdroja záporných zážitkov.
Takouto udalosťou boli napríklad prezidentské voľby. Nenávisť často spúšťajú aj politické elity .
Často vládnu populisticky alebo konfliktne razia svoje teórie. Prebúdzajú to temné v nás.
Samotnú nenávisť tiež spúšťa aj naša urážlivosť. Je to o sebavedomí človeka. Ten, ktorý ma zdravé sebavedomie, je ťažko ho uraziť, lebo si vie urážku od druhého človeka odôvodniť.
Obávam sa, že nič sa nešíri tak rýchlo ako krutosť, strach a nenávisť. Nenávisť je hlboká, intenzívna emócia vyjadrujúca zaujatosť, nepriateľstvo a odpor voči inej osobe, skupine alebo objektu.
Nenávisť je ako nejaký energetický potenciál, ak sa ho nahromadí dostatok, dochádza k výbojom, teda vojnám, či už občianskym alebo svetovým.
Pokiaľ sa nenávisť psychologickými trikmi a sociálnou manipuláciou usmerní, na viacero ľudí pôsobí ako laserový lúč a vzniká hrôza v spoločnosti.
Tu vidím veľký problém a možno, že by sme sa mohli viacej venovať mechanizmu neznášanlivosti ako prevencie proti konfliktom a sociálnej búrke v spoločnosti.
Nenávisť v ľudskej spoločnosti má teda nespočetné množstvo foriem a odtieňov, ktoré nie je možné všetky vymenovať, pretože s narastajúcim časom sa ich počet zväčšuje.
Myslím si, že ani najprísnejšia moc nemôže medzi ľuďmi odstrániť nenávisť. Môže ju tlmiť, prípadne trestať prejavy.
Odpustenie, zmierenie a rešpekt k iným iba to sú účinné zbrane proti rozmáhajúcej sa nenávisti bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza.
Pripúšťam, že niekomu táto téma nechutí, nepriťahuje, neinšpiruje, ale podľa môjho názoru si zaslúži pozornosť.
