Celosvetová panika, ktorú vyvolalo šírenie nového koronavírusu, môže silno ovplyvniť a zároveň zadefinovať generáciu dnešných žiakov a študentov.
Často rozmýšľam nad tým , ako budeme spomínať a hovoriť svojim deťom , aké to bolo, keď sme nenosili rúška, keď sme sa nebáli cudzím podať ruku a nemusela to byť len tá pomyselná pomocná, ale aj obyčajne ľudská ruka.
Dokážeme sa ešte nenútene zabávať, ak si pomyslíme nato, že sme v neustálom ohrození . A takto by som mohol opisovať dni a týždne, ktoré prežívame neraz i nasilu.
Trápia nás premárnené pracovné príležitosti, nezarobené peniaze, ale otravujú nás aj ustavičné zákazy a usmernenia, príkazy a straty.
Tie sú neraz na úrovni našej ľudskej podstaty.
Horšie deficity budú v psychologickej oblasti. Ľudia zažili pandémiu a stres, je otázka, čo to urobí s ich psychikou. Niektorých to môže povzbudiť, dajú si pozor a idú dopredu.
Mnohí ľudia sú ale znechutení stratou hodnôt ako takých.
Strácame, ale uvedomujeme si, čo všetko strácajú naše deti? Čiže tí nasledovníci, ktorí budú žiť v dobe po súčasnej pandémii ?
Istotne zatiaľ hypoteticky predpokladáme, že COVID generácia bude menej vzdelaná, ale je toto vzdelanie čo ponúkame a dávame aj múdrosťou ?
Budú tieto COVID deti menej úspešné výkonovo v živote?Nestanú sa ľahko manipulovateľní a nebudú veriť klamstvám ?
Je taká dynamika zmien, že sa budú aj tak musieť učiť nanovo alebo novo nové veci. Koľko z toho, čo sme klasicky učili si človek pár rokov po škole alebo v dospelosti bude pamätať ?
Budú tieto deti menej šťastné v dospelosti? Možno to bude stimulovať tieto deti v čase ich dospievania a dospelosti k väčšiemu sebazdokonaľovaniu , čiže auto kreativite.
Nemáme kontrolnú skupinu či budú tieto COVID deti menej vzdelané . Môžeme to porovnať len v čase , ale to nie je metodologicky ono. Vedieť neznamená poznať a poznať neznamená ešte tvoriť.
Myslím si v spoločensko-vedných odboroch sa, žiaľ, bude musieť spracovať aj fenomén COVIDOVÝCH detí .
Myslím si, že deti budú postihnuté, ale niektorým to je asi jedno, veď ony aj tak niektorí moc nečítajú, neučia sa, mladá generácia má časť duševnej potravy z internetu.
A pritom, internet nie je vždy zdrojom rozmýšľania, internet je často pohrebisko mŕtvych faktov.
Bude treba využívať pozitívnu psychológiu a pozitívnu pedagogiku. Učiť, ako byť šťastný, ako milovať, spolupracovať . Tieto kvality a cnosti budú rozhodujúce.
Autor: Dušan Piršel