Neviem, ako sa vymaniť z tohto marazmu, v ktorom sa nachádzame, a predovšetkým ako z neho vytiahnuť našu mladú generáciu, ktorú pred očami strácame.

Bolestne však cítim, že mladým ľuďom chýba idealizmus, elán, odhodlanie a nadšenie bojovať za svoje presvedčenie, za národ, za budúcnosť, ale namiesto toho sa iba ako mladí starci bezcieľne potĺkajú životom, od počítača k počítaču .

Veľmi rád  by som mladým sprostredkoval nadšenie a idealizmus, ktoré boli kedysi také typické pre mladých ľudí, aj keď práve v našich dejinách museli mladí často trpko za svoj idealizmus pykať .

Taktiež mi v dnešnej dobe chýba  principiálnosť, t. j. boj za princípy, ktorý obvykle končí v dogmatizme až fanatizme.

A to je katastrofa, lebo ľudia a život tu nie sú kvôli princípom, ale naopak, princípy kvôli ľuďom a ich životu. Preto by sme mali byť tolerantní liberáli v zdravej miere všetci.

Čaká  nás rušné obdobie, a navyše počas ďalšej vlny epidémii. Nájsť liek ako sa dostať zo súčasného marazmu a nájsť sympatickú a akceptovateľnú cestu k budúcnosti bude ťažké .

Asi tu pomôže už len nejaký veľký otras. Skôr by som však odporúčal viac sa sústrediť na  dobro, krásu a  múdrosť okolo nás.  

Chcem zároveň veriť tomu, že v tomto svete je dosť svetla pre tých, ktorí chcú veriť a žiť vo svetle a dosť tmy, pre tých, ktorí chcú zostať v temnote.

Význam tejto skutočnosti je v realizácii slobodnej vôle a teda najmä slobody v láske.

Pri liečení spoločenského marazmu potrebujeme silné autority a vedieť ako na to. Môžete mať liek, no ak nemáte návod na použitie, ktorý Vám dá lekár, tak ho radšej neužívajte, to je anarchia.

Dušan  Piršel