Hneď na začiatku nového roka som si položil otázku, že kam smeruje naša civilizácia.
Údajne podľa jednej zo štúdií NASA z roku 2014 je kolaps civilizácie ako ju poznáme nevyhnutný v prípade ak sa preťažia ekosystémy v dôsledku nadmernej spotreby globálnych zdrojov z dôvodu chamtivosti malého zlomku populácie, ale aj rastu populácie.
Spotrebovávame toľko zdrojov že by sme potrebovali tri zeme na ukojenie chamtivosti a prijímané politiky sú ďaleko od reality a skôr na smiech. Udržateľnosť je vtip, kozmetické drobnosti.
Celý západný svet by musel znížiť svoju spotrebu o viac ako dve tretiny, bol by to úplne iný spôsob života .
Ako hovorí reformátor Viktor Nižňanský, kolaps našej civilizácie môže byť len projekciou strachu, ale zostáva veľmi reálnou možnosťou a možno stojí za to sa s ňou vysporiadať vo vnútri. Nie pestovať strach, ale vyrovnanosť, oddanosť a prijatie.
Zdá sa mi, že celá naša spoločnosť je poháňaná strachom, chamtivosťou, kontrolou a bojom o prežitie. Aj keď nedôjde k kolapsu našej civilizácie, jej hroziaci tieň nám dáva dostatok príležitostí vzdať sa všetkých týchto vecí v nás. A to strachu zo smrti, chamtivosti po viac, kontroly nad životom a prírodou.
Asi je potrebné si uvedomiť , že nie sme stredom vesmíru, že existuje prirodzený tok, kozmický poriadok, ktorý je oveľa väčší ako my a že naša chamtivosť a naša závislosť na kontrole nikdy nebudú diktovať pravidlá tomuto toku. A uvedomenie si, že nie sme oddelení od prírody, ale jej súčasťou.
Veľmi ma v tejto súvislosti zaujalo stanovisko, ktoré mi z napísal český klimatológ Jaroslav Rožňovský:
,,Ale musíme si ujasnit co je civilizace. Opravdu umíme přesně definovat vhodné postupy pro rozvoj civilizace? Proč nejsme ochotni dodržovat pravidla prevence. Museli bychom čekat na požitky, ale trend je co nejrychleji si užít. Osobně vidím základní problém ve vzdělání, to je pilíř lidské společnosti, jinými slovy civilizace. Všeobecném tedy pro všechny. Kvalitním tedy náročném, ne účelové s množstvím výjimek. Diferencovaném tedy respektujícím schopnosti žáků a studentů. A tako bychom mohli pokračovat.“