Orgány sa zaoberajú trestným oznámením na ministra vnútra ako i povereného policajného prezidenta Polakoviča.
Stal sa slovenským rekordérom! Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok stojí na čele jedného z kľúčových rezortov niečo vyše dvoch týždňov a už má na krku trestné oznámenie. Mal vraj zneužiť svoju právomoc. Spolu s ním aj dočasne poverený policajný prezident Rastislav Polakovič. Obaja sa tohto odsúdeniahodného skutku údajne dopustili tým, ako sa po nástupe do funkcií zachovali k chlapcom v uniformách s tým správnym morálnym kompasom.
Pre menej znalých, ide o skupinku vyšetrovateľov a iných blízkych spolupracovníkov združených okolo príslušníka NAKA Jána Čurillu. Minister Šutaj Eštok krátko po menovaní podpísal rozkaz, na základe ktorého dočasne pozbavil výkonu štátnej služby šesticu z nich, vrátane samotného Čurillu. To preto, že čelia závažným podozreniami z manipulácie trestného konania. Minister vnútra tvrdí, že konať uvedeným spôsobom mu prikazuje zákon.
Zázračné veta
Advokát niekoľkých čurillovcov Peter Kubina však presviedča, že ide o nezákonné rozhodnutie. Jeho klienti totiž mali v čase postavenia mimo služby status chránených oznamovateľov a teda urobiť akýkoľvek pracovno-právny úkon voči nim nebolo možné bez udelenia súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Navyše, opätovne, ako už nespočetnekrát, sa Kubina odvolal i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý na jeseň 2021 prepustil zadržaných čurillovcov z väzby, kde skončili práve pre podozrenia z manipulácie trestného konania.
Súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že trestného stíhanie týchto príslušníkov je nedôvodné. Odvtedy sa o túto zázračnú slovnú formulku opiera nielen advokát Kubina, či mnohé médiá, ale pri obhajobe čurillovcov ju využila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Uvedenú vetu v rozhodnutí krajského súdu bez hanby posúvajú verejnosti akoby šlo o súčasť právoplatného verdiktu vo veci obvinených vyšetrovateľov, čo samozrejme nie je.
Nález Ústavného súdu
Zarážajúce je, že advokát Kubina a jeho klienti sa na predmetný výrok odvolávajú aj potom, ako bol zverejnený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sťažnosti prezidentky Zuzany Čaputovej. Hlava štátu v januári tohto roka podala na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Ide o známy paragraf, na základe ktorého generálny prokurátor Maroš Žilinka, či jeho námestník zrušil pre údajné závažné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní niekoľko obvinení aj voči osobám v mediálne sledovaných kauzách.
Zuzana Čaputová argumentovala, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. Ústavný súd ale po niekoľkomesačnom skúmaní vyriekol, že tomu tak nie je a že paragraf 363 je v súlade so všetkým, s čím v súlade má byť.
Ústavný súd však okrem toho tiež veľmi zrozumiteľne vysvetlil, ako majú účastníci trestného konania vnímať prípadný výrok sudcu, ktorý v rámci rozhodovania o väzbe použije zázračnú formulku o nedôvodnosti trestného stíhania obvineného, čo sa stalo aj v prípade čurillovcov. ,,Záver sudcu pre prípravné konanie o dôvodnosti vedeného trestného stíhania sa premietne v jeho rozhodnutí o väzbe. Procesným dôsledkom skutočnosti, že sudca pre prípravné konanie nezistí dôvodnosť trestného stíhania, je to, že obvinený bude prepustený z väzby na slobodu. Sudca pre prípravné konanie po takomto zistení však nie je oprávnený zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia, rozhodnúť o zastavení trestného stíhania alebo dávať záväzné pokyny orgánom činným v trestnom konaní na ďalší priebeh dokazovania. Tým by, naopak, zasahoval do ich právomoci,“ píše sa v náleze Ústavnú súdu z 21. júna tohto roka.
Trestné oznámenie
Ináč povedané, to, že Krajský súd v Bratislave prepustil na jeseň 2021 čurillovcov z väzby, pričom tiež vyriekol, že ich stíhanie nie je dôvodné, určite neznamená, že sú nevinní. Ich vyšetrovanie môže ďalej pokračovať a je len na orgánoch činných v trestnom konaní a dozorujúcom prokurátorovi kedy a ako vo veci rozhodnú. Ak aj napriek tomu advokát Kubina pletie hlavu národu tým, že vyhlasuje svojich klientov za nevinných, musí si byť vedomí, že zavádza, v horšom prípade rovno klame. Lebo nález Ústavného súdu je viac ako rozhodnutie krajského súdu v prípravnom konaní.
O tom snáď netreba polemizovať a určite tomu rozumie aj advokát Kubina. Je preto smutné a zarážajúce, že práve on, človek, ktorý prostredníctvom niekoľkých médií zásadným spôsobom ovplyvňuje verejnú mienku sa znižuje k takýmto manipuláciám. A spolu s ním aj jeho klienti, ktorí sa podľa informácií Plus 7 dní najnovšie rozhodli podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka ako i na dočasne povereného policajného prezidenta Rastislava Polakoviča. Na rezortného šéfa preto, že ich rozkazom nechal postaviť mimo služby a na policajného šéfa nevedno presne prečo, keďže on im príslušný rozkaz len prečítal.
Uvedené potvrdil komunikačný odbor policajného prezídia, ktorý reagoval vyjadrením, že ,,polícia sa vami uvedeným trestným oznámením zaoberá, avšak vzhľadom na aktuálny stav konania, bližšie informácie v súčasnosti nie je možné poskytnúť.“ Vyšetrovanie ministra Eštoka si mala pod palec zobrať NAKA, konanie Polakoviča zas preveruje Úrad inšpekčnej služby.
Polemika o ochrane
Svoju právomoc mali podľa čurillovcov zneužiť tým, že ich postavili mimo službu. Po oboznámení sa s nálezom Ústavného súdu sa však dá na vec pozerať aj tak, že svoju právomoc mohli zneužiť všetci tí, ktorí sa týmto nálezom neriadili. Všetci tí, ktorí aj po 21. júni 2023 nechávali Ján Čurillu a spol. stále činných a navyše im udelili status chránených oznamovateľov.
Mimochodom v tejto súvislosti stojí za povšimnutie vyjadrenie predsedníčky Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzany Dlugošovej, ktorá sa pre Denník N v súvislosti s pridelením ochrany čurillovcom vyjadrila: ,,Nemám problém s tým, ak sa naozaj policajt postaví za nejaký typ veci, že sa to použije. Polícia je obrovský organizmus a môže sa stať, že radový policajt, ktorý rieši dopravné situácie, sa stane napríklad svedkom korupcie. Niekedy to môže byť paradox, že máte oznamovať niečo a získať ochranu za niečo, za čo ste zodpovedný. V takých prípadoch by ochrany nemali byť udeľované, lebo vy ste ten policajt, ktorý má tú trestnú činnosť prešetrovať. Je dobré hovoriť o tom, ako systém ochrany a dôvery v polícii funguje a akým spôsobom sa oznamovací interný systém aktivuje, lebo to nie je len o Úrade na ochranu oznamovateľov, ale každá inštitúcia vrátane policajného zboru by mala mať interný oznamovací systém, kde v rámci dôvernej atmosféry môžete oznamovať a preverovať. V tomto brutálne krívame a polícia by si mala premyslieť, ako chce dôveru budovať a ako chce systém v rámci vlastných vzťahov budovať, pretože inak to nie je udržateľné a zrúti sa to ako domček z karát.“
Len dodajme, že Dlogušovej úrad ako taký nerozhodol o udelení statusu chránených oznamovateľov pre čurillovcov. V ich prípade tak urobil im spriaznený Úrad špeciálnej prokuratúry.
Autor: Jana Šimíčková
Zdroj: pluska.sk
